Svet Najvyššieho Pána je v neustálom pohybe, všetko vibruje, je to pohyb akoby do kruhu, kde začiatok je zároveň koncom a zároveň je to viac ako kruhový pohyb, pretože sa to všetko niekam posúva, následok je príčinou, ktorá má svoje následky a tie zapríčiňujú ďalší dej, ktorý má tiež svoje následky.
Mnohorakosť Jednoty predstavuje prazáklad všetkého, čo nie je možné vysvetliť a to sa podľa svojich prvotných princípov pohybuje pomyselným špirálovým posunom po kruhu vpred, alebo vzad, podľa uhla pohľadu pozorovateľa. V zmysle hlbokého vnútorného vyžarovania je to vibračný pohyb, porozumením je to špirála, ktorá niekam vedie, aj keď nevieme kam; pulzujúcim striedaním oprorokovania a oprostenia, každý kmit tvorí polkruh, dva kmity tvoria kruh, je to ako nádych a výdych, krátky okamih medzi nimi sú ako polnoc a poludnie, okamih ticha a kľudu; ale toto všetko sú len prirovnania, pretože To nie je možné vonkajším opisom nijako vysvetliť, ani rozumovo pochopiť.
Na úrovni Jednoty Najvyššieho Pána nie sú pocity, je tam stav, ktorý je možné dosiahnuť aj na pozemskej pláni, uvedením svojho vedomia do vyššieho stavu. Názorným príkladom niektorých odtieňov týchto stavov môže byť ticho mierumilovného pokoja, prvotný monotónny zvuk ÓM, alebo ohlušujúci chaotický hurhaj prapôvodného motora Stvoriteľa, Zdroja všetkého čo je, aj toho čo nie je.
Stav vedomia na úrovni Jednoty nie je spojený so žiadnou situáciou, nevyjadruje k ničomu žiadny postoj, pretože tam nie je vôbec nič, k čomu by bolo možné nejaký postoj zaujať, nie je na to ani žiadny dôvod, tam vlastne ani žiadny postoj nie je a nie je tam nikto, kto by nejaký postoj zaujímal. Je to stav čistého bytia Ja Som a to je všetko. Je to mimoriadne príjemný stav Nirvány, ktorý prinesie poznanie, že existuje niečo nad všetkým čo Je prejavené a to niečo Je ničota plnosti čistého vedomia bytia Ja Som.
Poznanie stavu Jednoty je prínosom v určitej etape duchovnej evolúcie, v ďalšom vývoji však nemá väčší význam, snáď okrem toho, že môže slúžiť na odstránenie utrpenia v nejakej kritickej situácii. Človek vtedy možno niečo pochopí intuitívnym spôsobom; pomôže mu to spamätať sa, postaviť sa na nohy a ísť ďalej; je to však svojim spôsobom umelý spôsob, ktorý nevedie k dostatočnému poznaniu.
Pri takejto meditácii sa človek pokúša dostať svoje vedomie do čo najvyššej úrovne. Človek si prejde cez mentálnu úroveň, kde vidí rôzne výjavy, do jeho vedomia sa vtierajú myšlienky; či symbolické obrazy prvotných vzorov. Nie vždy sa mu podarí dostať sa vysoko do Jednoty; pretože ON posunie človeku do jeho vedomia to, čo mu v tej-ktorej etape duchovnej evolúcie patrí.
Pre niekoho môže vstup do meditácie predstavovať určité riziko a zviesť ho z cesty. Do jeho systému sa môžu dostať rôzne temné entity, ktoré sa najprv ukážu v podobe nejakých astrálnych potvor a mentálnych výjavov a potom navodia umelý pocitový stav príjemného kľudu. Človek môže nadobudnúť falošný dojem, že jeho duchovný vývoj je úplne v poriadku. Je to ako keď si niekto dá sedatívum, potom je tiež v stave, ktorý sa dá prirovnať k meditačnému pokoju Jednoty. Temné entity mu imitujú ON, napracú mu do jeho vyšších tiel energiu, ktorá mu podá falošnú informáciu. Niekedy je to možné odhaliť tak, že po pomerne krátkom čase príjemný pocit nadobudne hrdzavý odtieň, začne človeka znervózňovať a temné entity sa tým odhalia. Keď sa človek začne príliš často a nadlho utiekať do meditačnej nirvány, môže sa stať aj to, že ho jeho ON nejakým signálom upozorní, že už stačilo. Čiže ak niekto meditačný únik do stavu Jednoty, alebo inej meditácie za účelom energetickej výmeny, alebo očisty, príliš často využíva, tak to skôr či neskôr môže viesť ku problémom spôsobeným oprosťovaním Milosti a následným napratávaním Márnosti.
Spánok je tiež stav vyššieho stavu vedomia, u mnohých sa v ňom vyskytujú sny, nočné mory, aj všeličo iné. Napodiv u mnohých evidentne temných ľudí nie, tí často spia ako drevo. Prečo asi? Pretože sú to služobníci Matrixu a Temnoty; a tá svojich pomocníkov nemá záujem informovať o tom, čo sa nachádza v ich podvedomí. Chce ich ponechať v nevedomí. Ak by sa diktátorom a zločineckým politikom v spánku prejavovali príšery, ktorým slúžia, tak by sa na nás zďaleka neusmievali z televíznych obrazoviek, ale zrejme by skončili na psychofarmakách. Týka sa to aj množstva bežných ľudí, ktorí sú všade okolo nás. Zároveň však platí, že meditácie môžu predstavovať súčasť poznávacieho procesu, etapu na ceste poznávania seba samého.
Prospešným druhom meditácie je kontemplácia; je to tiché rozjímanie nad textom, ktorý obsahuje Slovo ON Mienok v nejakej podobe. Môžu to byť aj slová určitých piesní. Pri kontemplácii ide aj o (ne)sústredené premýšľanie, uvažovanie a ponorenie sa do svojho vnútra v zmysle svojho Ducha, ktorý je nositeľom poznania ON Mienok; pri súčasnom sledovaní svojich pocitov; aké sú, kde sa vyskytujú, čo mu chcú povedať a ako sa vyvíjajú.
Pri kontemplácii človek pozoruje Slovo a zároveň pozoruje seba samého; a toto pozorovanie ho celkom pohlcuje, až sa stráca obyčajné vnímanie vecí v zmysle vlastného postoja k nim. Neexistuje kde, kedy, prečo a načo, pretože vedomie Ducha sa ponára do sebazabudnutia v časopriestore, stáva sa čistým subjektom poznania zbaveného vôle, bolesti, času a akýchkoľvek názorov.
Človek sa kontempláciu snaží predĺžiť dovtedy, až mu akýsi vyšší pocit šťastia, alebo spokojnosti nenapovie, že bezprostredne pochopil čistú podstatu vecí, pričom navonok aj vnútorne zostáva nevzrušeným, pokojným a nehybným. Ak sa ani po kontemplácii nedostaví pocitový stav šťastia, alebo sa naprace márnostný pocit že to nezvládne, znamená to, že niečo nie je v poriadku s jeho postojom, alebo stavom.