Definícia “duchovného (v)zostupu duše” je zrejmá už z jej názvu. Duchovný znamená, že duša by mala stúpať svojim vývojom ku (svojmu) individualizovanému ON sprevádzaná svojim Duchom a (v)zostup znamená, že to môže byť aj zostup nadol, s (teoretickým) potenciálom vzostupu nahor. Väčšina duší stagnuje, alebo zostupuje nadol a len menšina sa pokúša o vzostup smerom nahor. Plejádske ľudské bytosťami z piatej dimenzie vzostup ľudí komentujú tak, že ľudia až na výnimky stagnujú, nepočúvajú volanie Vyššieho Ja, nič pre svoj vzostup nerobia, alebo idú nesprávnym smerom, ktorý sa len tvári ako duchovno. Je to umelé náhradné duchovno. Mnohokrát sa mi toto tvrdenie v praxi potvrdilo.
Keď niekto stagnuje, tak jeho relatívny pohyb vzhľadom k ostatným, ktorí sa hýbu napred, je v podstate smerom nazad, aj keď len stojí na mieste. Zem obieha okolo Slnka a celá Slnečná sústava sa pohybuje v obrovskom kruhu okolo centrálneho plejádskeho slnka; súčet týchto dvoch pohybov je špirála a keď vývoj človeka stagnuje, tak stojí na mieste, zatiaľ čo sa jeho okolie pohybuje vpred. Prečo práve Plejádske? Pretože je to symbolika, ktorá nám oznamuje, že pozemský svet a ľudstvo má s Plejádami už od dávnej minulosti veľa spoločného
Vývoj nezastavíš. Človek v stagnácii stojí na mieste a Slnko, aj celá Slnečná Sústava mu svojím relatívnym pohybom uniká a aj keď je k nej pripútaný Gravitáciou, v inom zmysle sa od nej vzďaľuje. Keď sa vzdialenosť medzi stagnujúcimi a vyvíjajúcimi sa dušami mimoriadne zväčší, vtedy sa u stagnujúcich môže prejaviť syndróm maratónskeho bežca, ktorý si myslí, že je prvý a pritom tak veľmi zaostal, že tých, ktorí ho predbehli, pred sebou jednoducho nevidí.
Zásadná otázka, ktorú si niektorí hľadajúci kladú, je: “kvôli čomu tu sme, aký to má celé zmysel, aké je moje poslanie”. Navštevujú semináre, čítajú ezotrické knihy, pozerajú videá a podobne. Aj ja som si tým prešiel, ale zanedlho som zistil, že je to ako celok nanič a nikam to nevedie. Môže to byť krátka etapa na ceste a nie konečný cieľ; pretože rôznych poznatkov, podujatí a názorov je toľko, že človek to nie je schopný všetko absolvovať. Môže sa stať, že človek bezbreho hľadá a strieda všetky možné učenia, aby po dlhšom čase zistil, že zablúdil. Vôbec to však nie preto, že by všetky vedomosti v tých učeniach boli nepravdivé. Problém je aj v tom, že sú pomiešané, (ne)vedome zmanipulované, prekresľované a prerozprávané, alebo rôzne interpretované zo starých zdrojov. Dôraz sa v nich kladie na iné veci ako tie, ktoré by človeka nasmerovali vpred a nahor. Skutočne prospešné sú tie, ktoré sú nepríjemné, bolestivé a preto nie sú populárne. Aj keď niečo môže dávať na prvý pohľad zmysel, ponorenie sa do iného učenia tento dojem pokazí, alebo vyvráti. Veľa vecí z rôznych učení sa navzájom odlišuje a vcelku vyvolávajú zmätok, pretože tie poznatky spolu nesedia, vylučujú sa a navyše bývajú príliš zložité a rozsiahle.
Naše poznanie v našich životoch tu na Zemi, je predmetom záujmu troch úrovní ON (ON, Duch, Duša). Je potrebné pochopiť, že (náš) individuálny ON sa cez nás realizuje a spoznáva, ak mu to umožníme, neprotivíme sa mu a neodbiehame na opačnú stranu. Keď je naše poznanie zosúladené v línii s Duchom a podľa ON, tak vedie k evolúcii a vzostupu; pokiaľ to tak nie je, tak je vedené Egom a Umelým Duchom Matrixu a vtedy vedie zvyčajne k degradácii a zostupu.
Najvyššia poznávacia úroveň je Jednota ON Momo a tu Najvyšší Pán zaujíma postoj ku skutkom, ktoré duša manifestuje. Skutky ľudskej duše sú ňou zaujaté postoje, prijaté rozhodnutia, vyslovené slová, vykonané činy; myšlienky k nim veľmi nerátam, vzhľadom na okolnosti, ktoré vplývajú na mentálny priestor ľudskej duše.
Najvyšší Pán ON (Momo) zaujíma ku skutkom duší postoje. Môže zaujať ku skutkom momový postoj v zmysle: “páči sa mi to”, alebo morózny: “nepáči sa mi to, ale ponechám si to ako zaujímavú, aj keď negatívnu skúsenosť”, alebo to zhodnotí ako márnostné poznanie typu: “je mi to odporné”, “je to stereotyp, ktorý som už x-krát zažil/videl” a skartuje to ako nežiadúce. Je to len veľmi zjednodušený príklad, pretože obsiahnuť postoje ON na vysokej desiatej úrovni, v celom ich mysterióznom záhadnom a komplexnom poňatí, nie je jednoduché popísať, avšak na porozumenie to postačuje. Je to zložité, je to individuálne a mení sa to v čase a podľa okolností a aj podľa niečoho iného.
Ďalšou dimenziou, na ktorej ON zaujíma postoj k poznaniu a vývoju duše, je úroveň Pána Duchov a éterického vzoru Amona, kde sa Jednota roztvára do Duality a takéto postoje sa prenášajú nižšie, na ľudí inšpirovaných éterickými vzormi. To je poznanie v zmysle Poznávacích a Vývojových Cyklov, patrí sem aj karmické vyrovnanie; z tejto úrovne pochádza Duch aj gro archetypálnych vzorov a talentov.
Ak sa duša neprotiví svojmu Duchovi a nechá sa ním viesť, tak ju Duch vedie po strmých chodníkoch nad tmavými priepasťami a po ceste jej ukazuje to, čo má vidieť a duša k tomu môže zaujať postoj. Duch nie je nejaký externý prvok, alebo astrálna bytosť. Duch je dôležitou a mocnou súčasťou Ja na vysokej úrovni nad Matrixom a bohmi, ale môže sa celkom kľudne stať, že podľa potreby Duch ľudskej duši pošle do jej prítomnosti aj astrálne bytosti a temné démonické entity za účelom poznania. Poznanie prijaté Duchom na ôsmej úrovni, prejavené priaznivým postojom “vnútorného Slnka Amona” na siedmej úrovni, vedie k evolúcii duše v rámci Trojice. Charakter duše sa jej vzostupom nahor zveľaďuje, jej talenty sa vylepšujú a získava nové a lepšie možnosti do budúcich životov. Na tejto úrovni je vzostup duše najviac viditeľný.
Z hľadiska vzostupu nahor je najlepšie, ak ho duša realizuje pod vedením Ducha a v súlade s ON. Pozemská ľudská duša realizuje svoj (v)zostup podľa Ducha (menej často), alebo podľa svojho Ega, podporovaného Umelým Duchom Matrixu (veľmi často).
Ďalšou úrovňou, na ktorej Duša realizuje poznanie v podstate pre samú seba, je mentálna karmická úroveň Matrixu, odrazená na emočnej, astrálnej aj pozemskej pláni. A tu vzniká rozdiel oproti tomu, čo duša Má vidieť podľa svojho Ducha (ak ho má), a tým, čo duša Chce vidieť (ak nemá Ducha a je pod vplyvom svojho Ega a falošného padlého boha; alebo Ducha má, ale nechce ho počúvať a nechá jeho vplyv svojim Egom prevalcovať).
Ak duša nemá Ducha, tak kladie dôraz na poznávanie a vývoj podľa svojho Ega a programov Matrixu; a vtedy to môže byť márnostný proces, ktorý ak trvá príliš dlho, tak zapríčiňuje neustály pokles duše ešte hlbšie do bahna Márnosti. To poznávanie vôbec nemusí byť poznávaním v zmysle vzdelávania za účelom vzostupu. Medzi poznávanie v zásade patrí aj stereotypný život predstavovaný neustále opakujúcou sa slučkou práca-rodina-pivo-televízia a podobne. Toto je márnostné poznanie, ktoré je Najvyšším Pánom skartované ako nepotrebné a zbytočné; ale na úrovni Amona môže množstvo takýchto pomocníkov Matrixu dotvárať vývojové prostredie, pretože tieto duše slúžia ako komparz pre iné ľudské duše.
Môže sa stať, že duša/človek nemá Ducha, ale snaží sa pod vplyvom Ega dosiahnuť duchovný vzostup. Napríklad poctivo medituje, intenzívne praktizuje jógu, ezoteriku, asketický život, zasvätenia, náboženské praktiky a podobne; napriek tomu jeho snaha je márnostná a nevedie k úspechu, pretože nemá Ducha, ktorý by ju možno viedol inou cestou. A keď sa takáto duša stále snaží niečo dosiahnuť, tak jej sporadický Duch možno pošle nejakého pozemšťana, ktorý jej povie, čo by mala robiť; aby ten potom zistil, že jeho snaha je zbytočná, pretože bezduchý človek nepočúva nikoho, len svoje ľúbivé Ego, ktoré mu dopraje počúvanie a uverenie názorov iných ľudí, taktiež opantaných ich ľúbivými Egami.
To, čo má človek/duša riešiť, môže byť niečo úplne iné, ako by ten človek očakával – nebudú to vznešené duchovno-ezoterické inšpirácie, ale môže to byť niečo prízemné a citlivé z jeho doterajšieho života, niečo, čomu sa dotyčný vyhýba tak, ako sa len dá. A potom, keď mu to do života príde znovu na pretras, tak to odignoruje a celá snaha vyjde navnivoč. Nestretol som sa ani s jedným prípadom, kedy by človek bez Ducha a pod vplyvom Ega/Entít, hoci aj s mimoriadnou pozemskou nápovedou, zjavne vzostúpil niekam vyššie. Ak aj prišlo k nejakému zdanlivému povzneseniu, tak to trvalo krátko a potom človek padol naspäť. To však neznamená, že sa takéto prípady nemôžu vyskytnúť. Poukazuje to ale na to, že keď človek klesol príliš hlboko, už sa z toho nevyhrabe ani s pomocou Ducha, ani s inou pomocou. Preto je pre Ducha viac-menej zbytočné sa takýmito ľuďmi zaoberať, aj keď sa občas takáto snaha môže vyskytnúť. Ľudia sa nemenia, ich charakter zostáva a prekračuje tisícročia. Dlho trvá, kým sa škoda (nenapraviteľne) napenetruje do mentálnej DNA duše a dlho trvá kým sa napraví a kým sa niečo v takej duši vnútorne evolučne zmení, ak je to vôbec ešte možné. Evolúcia je postupný proces zdokonaľovania sa a existuje mŕtvy Bod, z ktorého už niet návratu, kde evolúcia zostane stáť na mieste a duša začne klesať do bažiny Zatratenia.
Ak ľudská duša nemá Ducha, alebo ho nepočúva a Duch sa od nej vzdiali, tak jej intuícia je pomýlená nižším Ja a vzniká riziko, že napriek svojej snahe, bude namiesto vzostupu stagnovať na mieste. Čiže za akých okolností by mal takýto človek šancu realizovať svoj duchovný vzostup? Až vtedy, keď nevýslovne trpí a dýcha naňho smrť? Vtedy už je neskoro, pretože pod takým vplyvom by to bol vzostup skôr z donútenia pod nátlakom Strachu a nie výsledkom vlastnej činorodosti vedúcej k vývoju.
Vzostup ako čistý výsledok nejakého energetického žiarenia z centra galaxie, alebo príchodom Spasiteľa, pokladám za nezmysel. Nápomocné, inšpiratívne a energetické vplyvy tu síce sú, ale sú nepochopené, alebo sú používané na navádzanie na stagnáciu. Často navrhujú pasivitu, že ľudia majú nečinne čakať a tešiť sa z toho, aká energia na nich dnes pôsobí a čo všetko sa im len tak, blahodárnym pôsobením “servisu” anjelov, alebo benevolentných mimozemšťanov, očistí.
Prílišné Blaho a Pohodlie životných okolností je predpokladom, ktorý môže viesť ku stagnácii duše, ak to tak duša pomieni. Blaho znamená švédsky stôl všetkých možných pôžitkov, ktoré sú pripravené na použitie a Pohodlie znamená, že pre získanie tých pôžitkov nie je nutné nič mimoriadne urobiť. Duša (človek) potom zlenivie a zvykne si na to, že všetko má ľahko k dispozícii. Stane sa aj to, že dostupné pôžitky po čase začnú človeka nudiť, prestane si ich vážiť a začne sa postupne obzerať naokolo, čo by ešte mohol vyskúšať. Začne vyhľadávať extrémnejšie pôžitky, ktoré už nie sú tak ľahko dostupné a na to, aby ich človek mohol zažiť, potrebuje získať Moc, pretože si potrebuje niekoho podrobiť, alebo sa dostať do pozície, ktorá mu umožní vyhýbať sa následkom svojich skutkov.
Vývoj už len z princípu musí ísť stále dopredu, pretože je to vývoj a ten predstavuje pohyb určitým kvalitatívnym smerom, vždy dopredu v čase. Ak by nebolo času, tak by ani vývoj nebol viditeľný a zrejme ani možný. Preto vývoj v čase je vzostup, ale aj zostup.
Duše tu nie sú na to, aby si vyslovene len prílišne užívali pozemské a astrálne pôžitky. Poslaním prvotných duší je poznanie ON a ich vývoj; jedno je s druhým neoddeliteľne spojené. Prvotné duše boli ON; ON sa do nich rozdelil a dal im slobodnú vôľu, aby cez nich spoznával Mnohorakosť Života. Vcelku všetko okolo nás je Svet ON na rôznych úrovniach bytia, ktorý na to vytvára prostredie; je to okolitý svet, vesmír, príroda, spoločnosť, duchovný svet, ľudia a vzťahy medzi nimi.
Zďaleka to nie je iba o tom, že duša má vonkajším spôsobom len spoznávať prírodu, ďaleké krajiny, alebo iné aspekty života. Prvotná duša má dané určité (archetypálne) vlastnosti a talenty, ktoré jej boli dané na to, aby ich tvorivým spôsobom používala.
Poznávací proces je cesta duše, keď sa pokúša rôznym spôsobom používať svoje vnútorné nastavenia smerom do vonkajšieho sveta a ten ju ovplyvňuje naspäť; a popri tom duša zisťuje, ako to je, čo z toho je pre ňu prínosom a čo z toho uprednostňuje v celistvosti svojej Duše, Ducha a ON. Popri tom žije normálny život a aj si niečo užíva. Prílišné užívanie si pôžitikov, ako aj prílišný asketizmus, sú vo všeobecnosti zámerom Temnej Strany; ale sú aj výnimky, ktoré závisia od okolností a etapy vývoja.
Ak má duša ako sprievodcu svojho Ducha, tak ten jej intuitívne napovie, čo je pre ňu podstatné; aj keď to pre človeka nemusí byť príjemné. Duch pre dušu nie je nejaký externý prvok, mysteriózny Duch je súčasťou Trojice pravého Ja, je to niečo podobné, ako Vyššie Ja.
Ak duša dlhotrvajúcou absenciou na svojom poznávacom procese zakrnie, pretože sa nechce vyvíjať, tak ju Duch opustí a namiesto neho sa naprace Umelý Duch Matrixu, ktorý ju namiesto vývoja nahor vedie nadol. Duša sa potom nevyvíja, ale degraduje, čo je v podstate tiež vývoj, ale opačným smerom. Dušu potom ovplyvňuje jej Nižšie Ja a ak sa duša od neho nezačne včas oprosťovať, uvedomovať si svoju rolu v tomto svete a hľadať (svojho) ON, tak sa do nej budú napratávať rôzni astrálni démoni a ťahať ju do hlbín pekelnej Márnosti.
Ktosi niekedy povedal:
„Keď ti položí tvoj Duch ruku na plece a povie ti „ideš“, tak ideš”
a potom už nič nie je také, ako predtým. Navonok to nemusí byť až také badateľné, ale vo vnútri môže postupne nastať úplný prerod človeka na duchovnú bytosť.