“Musíte dodržiavať štyri zásady: Najprv si prečítajte Slovo Božie. Po druhé, konzumujte Slovo Božie, kým nezhltne vás. Po tretie, verte Slovu Božiemu. Po štvrté, konajte podľa Slova Božieho…”
Falošní bohovia do detailov definovali prikázania, ako sa majú ľudia správať, čo im nie je dovolené a čo musia dodržiavať u “boha”, ktorého imitovali. Ustanovili na jednej strane “božie” zákony, prikázania, kastový systém, celibát, ale aj kódexy morálneho správania, spoločenské normy a podobne. Nebolo to všetko v prvom rade náboženské. Napríklad “Desatoro” nebolo v princípe zlé, možno bolo prehnané a v kontexte pozemského vývoja bolo nevhodné, pretože zároveň s Desatorom na ľudí, ktorí ho mali dodržiavať, účelovo pôsobili prílišné vplyvy, ktoré ich zároveň nútili tieto prikázania porušovať. Bohovia Anunnaki prikázania neustanovili napriamo, ich zaklínaním (mágiou si to objednali u Diabla). Umelý Duch Matrixu prorokovi Mojžišovi na tento účel niekoho sprostredkoval, astrálnu bytosť, tváriacu sa ako boh. Zámerom prikázaní bolo zmiešanie svetlého s tmavým, pravdu pomiešať s účelovou manipuláciou, podľa toho, na akej duchovnej úrovni bol príjemca správ prorokom, aký mal zámer a akej kliatbe podliehal. Anunnaki mali k dispozícii “vševidiace oko” – vzájomne pospájané archónske mentálne entity im oznamovali, čo kto robí. Nie všetko videli, nie vždy a nie u každého. Keďže to boli mentálne entity, tak pôsobili v myšlienkovom priestore cieľových ľudí. Je to podobné, ako keď človek píše na počítači nejaký text a program bežiaci v pozadí si zapamätá každé ťuknutie do klávesnice; a teda pozná aj text, ktorý dotyčná osoba napísala. To oko zase až také vševidiace nebolo, pretože videlo len niečo. Anunnaki sa napájali na prorokov a snažili sa proroctvo napadnúť kliatbami, otráviť ho svojim jedom a zmanipulovať na svoj zákerný obraz. Tí Anunnaki, ktorých sa to týka, aby som náhodou nehádzal všetkých do jedného vreca.
Anunnackí “bohovia” preklínali a zaklínali ľudstvo, aby sa u ľudí vyvinuli ku prikázaniam protichodné nutkania. Účelovo to zariadili tak, aby ľudia boli do porušovania pravidiel stanovených “bohom” všemožne nútení. Anunnaki sa stali zákonodarcami, policajtami, mafiánmi, prokurátormi, sudcami, väzniteľmi a katmi v jednej osobe. To im dávalo sladký pocit priam “božskej” moci, získavali z toho pre nich životne dôležitú energiu. Jednoducho parazitujú na ľuďoch vďaka kanalizačnému systému odčerpávania energie, ktorý programami kliatieb vytvorili.
Anunnaki boli čierni voodoo čarodejníci, prinajmenšom od čias Atlantídy. Nie všetci mali rovnakú moc, niektorí mali väčšiu a iní menšiu, alebo žiadnu. Pri zaklínaní pôsobili spolu, dávali do toho svoju (ulúpenú) energiu, dávali do pľacu svoje duše, aby ich zaklínanie malo väčšiu váhu a dúfali, že sa im z toho dlhu podarí nejako vyvliecť. Ľudstvo je v princípe dodnes pod vplyvom tejto čiernej mágie ako celok, aj ako jednotlivci. Jej účinok sa však stráca a jej moc sa rozplýva.
Umelý Duch Matrixu je programový fenomén našej reality, ktorý v istom zmysle naprojektuje do našej reality to, čo si praje väčšina, ktorá je majoritne pod vplyvom Umelého Ducha, ale aj menšina, ktorá má Ducha. Priania, túžby, chcenia… sú oprorokované na mentálnej kauzálnej úrovni, kde vytvoria masívne myšlienkové zhluky. Stotisíc Anunnaki kdesi na astrálnej Nippur sedí a spoločne zaklína a preklína, pod vedením Enki-ho, ktorého si zvolili za svojho ideologického vodcu. Enki hrajúci sa na boha-diabla “prednáša” zaklínadlá a v menšej miere aj ostatní zo Šestice. Čierna mágia vytvára čierne mentálne zhluky. Naprace archónsky vírus do kolektívneho myšlienkového vedomia, ktoré sa potom rozprestiera ako čierny mentálny mrak nad ľudstvom. Mentálna čiernota sa potom snaží napratať do jednotlivcov, ktorí sú cieľovou skupinou preklínania. Umelý Duch Matrixu tieto temnoty rôznymi cestami manifestuje do mentálnych, emočných a astrálnych tiel ľudských duší. Pokúša sa o to. Umelý Duch Matrixu ovplyvňuje aj prostredníkov, mimozemské, astrálne, či anjelské bytosti z iných dimenzií, ktoré potom manipulujú s DNA ľudskej duše na emočnej, či astrálnej úrovni, ovplyvňujú jej jemnohmotné telá temnými energiami emócií, závislostí, nutkaní a pod. Na ľudí pôsobia svojou nápomocnou, ale aj “nápomocnou” činnosťou. Mieša sa v nich čierne a biele, je to zmes, je to strakatá straka, ktorá kradne, čo sa blyští.
Všimnite si, koľko ezoterických učení pochádzajúcich z proroctiev channelovaných od mimozemských bytostí, má v sebe (zdanlivo) pozitívne odkazy, ale aj nejasnosti, manipulácie, alebo si tie proroctvá vzájomne protirečia. Miešajú sa v nich vplyvy od Boha a od Diabla tak, že je niekedy obtiažne rozoznať, čo je čo. Podobne, ako keď je voda zakalená bahnom, tak ten tmavý komponent z čistej vody neviete jednoducho vyňať. Keď vo vode plávajú kúsky špiny, vtedy je to jasnejšie. Správy “zhora”, keď sa vzájomne vhodne poskladajú, tak možno poukazujú na to isté, z rôznych uhlov pohľadu. Ak niekto vezme náboženské tézy bezhlavo ako celok a všetkému uverí, tak celkom isto podľahne manipulácii. Ak si niekto z ideológií, zo zmesi učení náboženstiev, či ezoteriky, dokáže vyššou intuíciou vytiahnuť pre seba to pravé orechové a ostatné nechať tak, tak to môže byť aj na prospech. Náboženské tézy, aj spirituálne učenia, prinášajú množstvo poznania o tom, ako funguje univerzum, o histórii “bohov”, anjelov a ľudstva; sú však pomiešané tak, že kľúčové tézy často vedú ku klamu a manipulácii; aj keď “nepodstatné” detaily možno sedia.
Nezabudnime na to, že Umelý Duch Matrixu do reality manifestuje aj niečo z toho, čo prichádza z horných úrovní nad Matrixom. To sú vplyvy Najvyššieho Pána a Pána Duchov. Pán Duchov cez svojich Duchov pôsobí na ľudí, ktorí Ducha neodvrhli. To sú duchovní ľudia, pomocníci Pána Duchov. Tieto dva prúdy, Svetlý a Tmavý, sa potom v realite Matrixu vzájomne potýkajú. V jednotlivej duši je to vnútorný zápas Dobra so Zlom v zmysle boja “kto z koho”.
Rôzne druhy emočných a myšlienkových podnetov uvalených na ľudstvo kliatbou falošných “bohov” ľudí nútili k páchaniu hriechov, aby ich potom za ne falošní “bohovia” mohli trestať, vynucovať si a drancovať zo svojich obetí milostnú “energiu”. Dôvod na trestanie si sami vytvorili. Trestanie za hriechy sa dialo aj navonok v pozemskej realite, keď náboženskí predstavitelia spojení so svetskou mocou trestali a popravovali za všetko, čo bolo v nesúlade so zákonmi, ktoré ustanovili na pozemskej úrovni. To vonkoncom neznamená, že všetci ľudia v tom boli nevinne. Anunnaki a archónske entity sa prejavovali v niektorých ľuďoch do takej miery, ako keby v nich boli vtelení osobne. Celkom logicky týchto svojich pomocníkov nechali na pokoji, pretože inak by otravovali a drancovali energie v podstate zo samých seba. Z toho vyplýva, že ich zodpovednosť za skutky týchto ľudí je priama. Anunnaki a mentálni archóni pôsobia spolu. Najväčším lákadlom sú pre nich ľudské duše na vzostupe a pozemskí anjeli, ktorí oplývajú množstvom energie a schopnosťami ju využiť. Ich chcú napádať a k nim sa chcú pripojiť, aby na nich mohli parazitovať, aby ich mohli zmanipulovať tak, aby sa pridali na ich stranu.
Sami seba však vyňali z dosahu pôsobnosti “božích zákonov”, ktoré sami definovali. Nepodarilo sa im to, pretože univerzálne zákony prvotného Stvoriteľa neomylne fungujú pre každého. Anunnaki sú zbabelí “bohovia”, boja sa momentu, keď na nich doľahne ich karma a budú sa musieť plne zodpovedať za svoje činy. Nechceli čeliť svojej karme, keď na to bol čas a vhodná príležitosť a teraz už len čakajú v poradovníku na svoje miesto v Pekle. Evidentne je tam dlhý rad.
Ako sa tie zákony dostali z astrálno-mentálnej úrovne na Zem, na papyrusy, na klinovým písmom a hieroglyfmi vytesané kamenné tabule, do mešít, chrámov a neskôr do kníhkupectiev, na internet a youtube?
Podľa teórie dvojkomorovej mentality ľudskej mysle starí Gréci nepovažovali emócie a túžby za vyvierania z ich vlastnej mysle, ale za následky činov bohov, ktorí sú voči nim sami. Ľudská myseľ kedysi fungovala v stave, v ktorom boli kognitívne funkcie rozdelené medzi jednu časť mozgu, ktorá vyzerala, že „hovorí“, a druhú časť, ktorá “počúva” a poslúcha. Opisuje duševný stav, v ktorom sa zážitky a spomienky z pravej hemisféry mozgu prenášajú do ľavej hemisféry prostredníctvom sluchových halucinácií. Dvojkomoroví ľudia zažívali sluchové halucinácie usmerňujúce ich konanie, podobné príkazom, ktoré zažívajú mnohí ľudia, ktorí dnes počujú hlasy. Tieto halucinácie boli interpretované ako hlasy náčelníkov, vládcov alebo bohov.
Niektorí starozákonní proroci bezhlavo prorokovali to, čo im vložila do mysle “božská” bytosť. Boh povedal: “…a vložím mu svoje slová do úst a bude im hovoriť všetko, čo mu prikážem.” Preto bol prorok považovaný za „ústa“ Boha. Prorok je osoba, ktorá je v kontakte s božskou bytosťou a hovorí v mene tejto bytosti. Slúži ako sprostredkovateľ medzi bohom a ľudstvom tým, že doručuje správy, alebo učenia z nadprirodzeného zdroja iným ľuďom. Správa, ktorú prorok odovzdáva, sa nazýva proroctvo. Prorok je teda niekto, kto sprostredkúva ľuďom posolstvá od “božstva”, vrátane občasného predpovedania budúcich udalostí.
Náboženské tézy sem boli privedené ústami starodávnych (biblických) prorokov, alebo novších, ako sú Buddha, či Mohamed. Informácie sa dostali do ich vedomia/mysle myšlienkovými prúdmi, mentálnymi hlasmi, obrazmi, astrálnymi javmi, pocitmi, intuíciou a ich kombináciami. Tak sa to deje aj dnes. Za prorokov môžeme považovať aj ľudí, ktorí priamo channelujú informácie od boha, od mimozemských, či anjelských bytostí.
Na prijatie transcendentálnej múdrosti sa však človek musí otvoriť, musí premýšľať a preciťovať intuíciou to, čo mu príde do vedomia a nielen bezhlavo prijímať to, čo mu do mysle vloží akási “božská”, či mimozemská bytosť, alebo mentálna entita.