Môže byť prínosom zistiť, kam ako duša patríte. Možno vám pri čítaní, alebo po prečítaní tohto článku naskočí do vedomia mysle okamžitá (pocitová) myšlienka, či ste nová duša, stará duša, ako a kam sa zaraďujete. Táto prvá náhla myšlienka môže byť so značnou mierou pravdepodobnosti pravdivá. Alebo vám zčista jasna brnkne do nosa niekedy neskôr. Je dobré vedieť, kde sa na mape cesty svojej duše nachádzate a podľa toho sa aj zariadiť.
Nové duše
Klony – nové duše – sa niekedy nazývajú aj zombíci, alebo bezduché duše. Hoci takéto pomenovanie môže znieť na prvý pohľad hanlivo, nie je na tom nič, je to alegória, pretože je to súčasťou normálnej evolúcie duše. Je to štádium, ktorým si každá duša musí prejsť. Žiadna duša, čerstvo stvorená prvotným ohňom Stvoriteľa Duší, nespadla z neba učená, aj keď nejaké základy predsa len má.
Klony sú nové, alebo zánovné duše. Typicky sa prikláňajú k väčšine, nemávajú až také originálne tvorivé nápady a väčšinový názor prijímajú za svoj. Sú akoby ich jedna mater mala, aj preto sú nazývané klonmi. Nemajú ešte dosť vlastných skúseností z minulých životov, ktoré by sa im natrvalo uložili do ich pamäte DNA, nemajú intuíciu Ducha vycibrenú tak, aby mohli rýchlo spoznať, čo je (pre nich) dobré a čo je zlé. Učiť sa to je ich cieľom. Ich hanlivé pomenovania sú spôsobené najmä tým, že starším dušiam celkom logicky vadí, že mladé duše, ktorých je tu veľké množstvo, výrazne ovplyvňujú globálnu situáciu na Zemi tým, že tvoria masu, ktorá sa pridáva k mainstreamovej ideológii, akákoľvek je. Sú ľahko ovplyvniteľné v tom zmysle, že prijmú nejaký svetonázor za svoj a potom sa ho dlhodobo držia, až pokiaľ sa niečo dramatické neudeje, čo ich prinúti ho zmeniť. Vzťah medzi starými dušami a mladými je prirovnaním podobný, ako je na vojne vzťah medzi mazákmi a vojakmi – nováčikmi, ktorých musia neustále napomínať. Staré duše potom na nové duše nadávajú, že sú naivné a podvoľujú sa vládnej moci: prečo ste sa nechali zaočkovať, prečo volíte tamtých zlodejov, prečo veríte televízii a tlači, čo ste spadli na hlavu… Mladé duše sú však nielenže neskúsené, ale mávajú aj veľké Ego, ktoré ich tvrdohlavosť špičkuje do extrému. Staré duše stoja na obidvoch protipóloch, časť z nich sú starí proponenti Satana.
Nové duše sa typicky pridávajú ku hlavnému prúdu. Vedie ich tam pocit, že keď to uznáva väčšina, tak je to zrejme to pravé a je to v poriadku. Ale sú aj nové duše, ktoré sa pridali na druhú stranu. Priklonili sa k alternatíve, učia sa rozpoznávať falše a manipulácie tohto sveta, čo je čo a kto je v skutočnosti kto. Často sa im páči aj temná strana, aj preto je tu toľko prívržencov progresívnej ideológie, doktrín zameraných proti normálnosti človečenstva a vzývačov satanizmu v rôznych podobách. Ich inklinácia ku svetlej, alebo temnej strane stvorenia môže byť ovplyvnená aj ich životnými okolnosťami, rodinnou výchovou, ľuďmi, ktorými sú obklopení.
Pre (nové) bezduché duše je príznačnou symbolikou Sírius, najjasnejšia hviezda zo súhvezdia Veľkého Psa, ktorého drží na vodítku Orión, vedúce znamenie Umelého Ducha Matrixu.
Nové duše (klony) nemajú Ducha. Sú bezduché. Niežeby Ducha vôbec nemali, majú vo svojom Ja senzorický zárodok Ducha. Duše ho však musia svojou prácou na sebe vyvolať, privolať, aby sa im začal ich Duch venovať.
Nové duše sa typicky venujú prízemnejším veciam, venujú sa najmä práci, rodine, hmote, prírode, vzťahom k iným dušiam (ľuďom) a na venovanie sa duchovnej ceste väčšinou nemajú čas, ani chuť. Duch sa potom novým dušiam ozve len občas, brnkne, či je niekto doma, kto by mu zdvihol telefón. Je to snové podobenstvo. Ak nikto nezdvihne a duša nemá záujem, tak sa Duch vzdiali. Počká si, veď príde čas, keď ho človek/duša bude sama zúfalo vyvolávať, keď sa dostane do kritickej situácie. Je lepšie byť skôr pro-aktívny, ako neskôr rádio-aktívny.
Indigové deti
Pomenovanie klon má tiež svoj racionálny dôvod. ON tvorí duše podľa svojej momentálnej nálady a tá v istom zmysle zodpovedá aj tomu, ako sa vyvíja rozloženie síl na Zemi a aký je trend preferencií pozemských duší. Príhodným príkladom sú indigové, krištáľové a iné mimoriadne deti. Ak ľudia na Zemi a teda aj nové duše preferujú byť balamutení náboženstvami, ezoterikou a New Age, tie sa časom opotrebujú a zvetrajú, už to nebude ono. Tak ľuďom ON naportáluje na Zem niečo nové: indigové, diamantové a krištáľové deti, šokujúco talentované a naprogramované kvázi duchovnými informáciami, ktoré ich budú balamutiť ešte viac, pretože tomu ľudia dávajú prednosť a ešte neodhalili, alebo skôr nechcú odhaliť, kde je pravda. Je to ako keď naťahujete medzi dvoma stromami gumené lano, aby ste po ňom mohli kráčať. Keď sa uvoľní a to je keď vám staré učenie prestane poskytovať pevnú pôdu pod nohami, nemôžete sa oň viac opierať, tak gumu natiahnete viac. Naťahujete ju dovtedy, kým nepraskne a potom vám po gume zostane len prázdny priestor a vy spadnete na zem.
Indigové a krištáľové deti vyzerajú priam anjelsky, niektoré však vyzerajú ako malí démoni. Zdanie klame a nič nie je také, ako sa zmyslami zdá na prvý pohľad. Sú to naprogramované nové čisté duše, ktoré zdanlivo veľa vedia o neznámych veciach a tu učinkujú v show Matrixu. Verklíkujú užasnutým poslucháčom svoje príbehy z minulých životov, aj keď sa zdajú byť dokázateľne vierohodné a ich niektoré okolnosti sedia. Môžu to byť vytiahnuté útržky z reality, ktorá sa im tu voľakedy udiala, niekto zhora to umožnil a napratal deťom tie informácie do ich vedomia. Prípadne to môže byť informácia z minulého života niekoho iného. Aj vám sa niekedy môže snívať sen, ktorého dej vám nepatrí. Tieto deti by mali údajne učiť pozemšťanov. Nie je možné, aby tu nejaká polo-robotická duša, ktorá tu práve pristála, bez masívnych skúseností na Zemi, mohla ľudí vyučovať tak, aby to bolo pre nich skutočným prínosom. Tieto deti sú len ďalším trikom, reklamou, slúžiacou na odvedenie vedomia (časti) ľudstva do slepej uličky.
Vyvolení a Spravodliví, Svojvoľníci a Hriešnici
Vysvetlenie terminológie dávneho proroka Enocha: časť nových duší sú Spravodliví, ktorí zaujímajú k ON primerané postoje a sú na správnej ceste nasmerovaní trajektóriou Ducha ku Svetlu. To však neznamená, že cestou nezakopnú, ale taký je už poznávací proces. Je ich výrazná menšina z nových duší. Veľká časť nových duší sú Svojvoľníci, tí nemajú až tak veľa karmy, pretože sú to viac-menej nové duše, ale sú prílišným proponovaním svojho Ega nasmerovaní k Temnote. Je to tiež poznávací proces, pretože s nadsázkou sa dá povedať:
“Pevne stojaci strom, ktorý siaha vysoko do neba, má svoje korene hlboko v pekle”.
Tu je však potrebné poznať pravú mieru, pretože keď niekto padne príliš hlboko, je tam bod, z ktorého už niet návratu.
Na začiatku civilizácie Mu čítal prvotný výsadok plejáďanov niekoľko stotisíc duší a na konci Mu to bolo niekoľko miliónov duší. Čo sa teda udialo počas tisícov rokov trvajúcej civilizácie Mu? Zjavne to bol mierny, celkovo cca desaťnásobný prírastok obyvateľstva spolu za viac tisícov rokov. Väčšina ľudí z Mu sa pred jej katastrofou odsťahovala do iných častí sveta. Prvotný výsadok boli plejádske duše, ktoré sa vydali na poznávací Cyklus na Zem. Počas trvania Mu prichádzali ďalší a ďalší plejáďania, ale prichádzali už aj nové duše. Postupom času v nasledujúcej budúcnosti bol počet novoprichádzajúcich plejáďanov menší a menší, pretože situácia na Zemi sa im ukazovala ako neprijateľná, pozemské deje boli plné násilia, vojen, chorôb a problémov. Vedeli o tom a do takéhoto sveta sa im snáď až na výnimky nechcelo.
Vyvolení sú tie prvotné duše, ktorí sa na Zem inkarnovali dobrovoľne, z plejádskeho ON Miesta. Neboli zvonka nútení pokračovať v poznávacej evolúcii svojej duše. Sami to chceli. Využili možnosť zúčastniť sa na Projekte Zem (takmer) od začiatku a poznávací proces využívajú výrazne na prospech evolúcie svojej duše nahor. Je ich pomerne málo.
Hriešnici sú tiež plejáďania, ktorí prišli na Zem na začiatku, ale aj neskôr, a sú výrazne na strane Temnoty. Je ich o niečo viac, ako vyvolených. K jedným aj druhým sa pridávajú aj nové, či zánovné duše. Hriešnici nemajú Ducha, pretože sa ním odmietali nechať viesť a uprednostnili Temného Ducha. Časť z nich zostáva nerozdelená (nerozdelené duše) a sem patria aj dobre známi proponenti Satana, pozemské “elity”, vojnoví štváči, masoví vrahovia a čierni čarodejníci (aj keď tak na prvý pohľad nevyzerajú). Spracúvajú si svoju karmu tak, že sa do nej ešte viac ponárajú, pretože už nemajú Ducha, ktorý by ich viedol. Druhá časť Hriešnikov sa vyhýba poznaniu svojich skutkov a ich náprave. Zastierajú, odbáčajú na iné cesty a to sú kandidáti na rozdelenie svojich duší.
Vyvolení aj Hriešnici sú skúsené duše, ale rozdielnym spôsobom. Inklinujú ku vzájomne protikladnej strane stvorenia, ale jedni aj druhí veľmi často odmietajú uveriť manipuláciám médií a podvoliť sa tyranii vládnej moci. Ak sa jej podvolia, tak vedome, pretože im to z nejakých dôvodov vyhovuje. Alternatíva aj duchovno sú tiež zčasti obsadené temnými dušami, ktoré ho prezentujú, predávajú, aj konzumujú. Aj svetlé duše sa tam nájdu, je to pestré a poriadne premiešané.
Rozdelené duše
Symbolikou rozdelenia (klonovania) astrálnych ľudských duší sú novonarodené dvojčatá (trojčatá, viacerčatá). To sú tiež rozdelené duše, ktoré sa narodia jednej matke. Aj takto nám dáva ON najavo, ako to s rozdelením duší je.
Tmavé staré duše majú veľa nahromadenej karmy od začiatku svojho pôsobenia na Zemi. Už pred príchodom na Zem z Plejád sa zariekali, že sa na Zemi chcú mať dobre a chcú si len užívať pozemské radosti hmoty. Aj neskôr sa zaklínali, že sa chcú mať neustále príjemne a nechcú sa zaoberať nejakou karmou, následkami skutkov svojej temnej minulosti. ON im to oprorokoval, aby to tak dostali, keď to tak veľmi chceli. Toto bol jeden z dôvodov, prečo sa duše rozdelili, svojim spôsobom sa naklonovali.
Na nižšej astrálnej úrovni v Tranzite medzi životmi bola duši vytvorená jej astrálna kópia. Na vyššej astrálnej úrovni duša zostáva celistvá. Vlastnosti duše ostali do veľkej miery zachované v obidvoch dušiach, niektoré sa rozdelili medzi ne a ak sa potom už vtelené stretli v pozemskom živote, tak si veľmi rozumeli, ale si aj čiastočne vzájomne oponovali a boli k sebe priťahované. Ich Duch bol tiež rozdelený medzi obidve polovice. Keďže ich Duch bol Temný Duch, tak ten bol rozdelený a teda aj manifestovanie ich karmy bolo rozdelené medzi ne a bolo omnoho miernejšie, aké by bolo za normálnych okolností. Hovoríme o dvoch dušiach, o dvoch poloviciach. Častí, na ktoré sa duša rozdelí, môže byť aj viac. Podobne, ako je dvojčiat najviac, trojčiat menej a štvorčiat ešte menej, tak aj počet prípadov, keď sa duša rozdelí na viac kópií, sa s ich počtom zmenšuje.
Rozdelené duše sú svojim spôsobom tiež paralelné duše, pretože niektoré minulé Ja prvotnej duše sa preklopili do jej kópie (klonu) a každá z duší potom podlieha svojej karme len z tej časti, ktorú má pridelenú. Jedna duša prevezme zodpovednosť za časť karmy pôvodnej celistvej duše, za niektoré jej (svoje) životy a klon prevezme druhú časť karmy súvisiacu so zvyšnými životmi. Prevezme niektoré Ja z minulých životov. Platí to však len počas pozemských životov, pretože po ukončení Cyklu sa rozdelené duše spoja do jednej celistvej duše, celá karma sa duši už spojenej do pôvodného celku v plnosti prejaví v astrálnom očistci. Tieto duše chceli uniknúť svojmu ON, nechceli ho, nechceli spoznávať svoje Tiene. Univerzálnym princípom je vyrovnanie (harmonizácia) a tá sa deje rôznymi spôsobmi. Jedným z nich je aj Očistec, kde sa duši oprorokuje poznanie iným spôsobom, ako na Zemi, kde sa mu vyhýbali a tak dôjde aj k harmonizácii a vyrovnaniu.
Ďalším dôvodom rozdelenia duší je popri už zmienenom aj potreba zachovania akej-takej globálnej prijateľnosti života na Zemi. Ak by duše zostali v celistvosti, nerozdelené, tak by sme tu na Zemi mali veľké množstvo Hitlerov, stríg a vtelených antikristov, ktorí by zo života urobili ostatným peklo na Zemi, ak by ich tí, vždy keď sa inkarnujú, nanovo nevyhľadali a nezničili.
Rozdelené duše sa narodia niekedy ako dvojčatá jednej matke, ale aj rozdielnym rodičom. Majú spoločné záujmy, preferencie, v živote sa im dejú podobné veci. Majú do určitej miery spoločný mentálny priestor a preto majú podobné zmýšľanie. Niekedy sa inkarnujú do života vo vzájomnej blízkosti a celkom prirodzene k sebe inklinujú. Byť rozdelenou dušou môže byť aj teoretickou výhodou, pretože keď je jedna časť duše tvrdošíjna, nič poriadne si zo svojho Tieňa nemieni spracovať a dostať sa svojou evolúciou o kúsok vyššie, tak druhá časť duše má vzhľadom na svoje odlišné životné podmienky teoretickú šancu si zo svojej časti Tieňa niečo vyriešiť za odlišných okolností a prispieť tak svojim dielom k celku.