Hyperborea bola staroveká civilizácia, ktorá sa geograficky rozkladala na severe Ruska. Legendy o nej hovoria, že svojim charakterom to bola rozprávková ríša večnej jari, nachádzajúca sa na severe európskej časti Ruska, za domovom severného vetra. Hyperborejskí árijskí ľudia boli požehnanou, dlhovekou rasou nedotknutou vojnou, tvrdou drinou a pustošením staroby a chorôb. Brehy tamojších riek lemovali jantárovo plačúce topoľové stromy a ich vody boli domovom kŕdľov bielych labutí. Krajina bola požehnaná večnou jarou a rodila dve úrody obilia ročne, no väčšina krajiny bola divoká a pokrytá krásnymi lesmi. Bola to takzvaná “Apolónova záhrada“. Hyperborea bola teokracia, ktorej vládli traja kňazi boha Apolóna. Títo králi boli synmi Severného vetra. Ľudia oslavovali svojho boha Apolóna na večnom festivale hudby, spevu a tanca, ku ktorým sa chválospevom pridala sladká pieseň krúžiacich hyperborejských labutí.
Obyvatelia Hyperborei svojim jemným a požehnaným správaním v porovnaní s ostatnými civilizáciami na svete zjavne nerobili nič zlé. Pritiahli k sebe množstvo milostnej “energie” aj proponovaním Apolóna, ktorý mal symbolicky ku slnku, ako zdroju energie, blízko. Takéto správanie má však aj svoju tienistú stránku a tú je možno demonštrovať na príklade dnešného hnutia Hare Krišna.
Prívrženci hnutia Hare Krišna veria, že Krišna (avatar Višnua) je Najvyšší Pán a že ľudia sú večné duchovné bytosti uväznené v cykle reinkarnácie. Povahu cyklu pre jednotlivé bytosti určuje karma, zákon dôsledkov minulých činov, ktorý vracia bytosti do fyzickej existencie. Podľa doktríny hnutia je možné zmeniť svoju karmu praktizovaním extrémnych foriem jógy; Pán však poskytol jednoduchšiu metódu, recitáciu jeho svätých mien, Krišnu a Rámu. Veriaci zasvätia svoje životy službe Krišnovi a každý deň strávia niekoľko hodín spievaním Hare Krišna mantry. Sú to vegetariáni a zriekajú sa užívania alkoholu a drog. Sex je povolený len na plodenie v manželstve. Mužskí oddaní si oholia hlavy a ponechajú si len malý chumáč vlasov nazývaný sikha, čo je znak odovzdania sa svojmu učiteľovi. Každé ráno si veriaci muži a ženy označujú svoje čelá hlinou ako pripomienku, že ich telá sú chrámy Krišnu.
Títo veriaci sa vyhýbajú karmickým následkom svojich (dávnych) činov. Chcú to tak mať a potom to aj dostanú. Musia však žiť podľa zásad hnutia a keď sa im objaví nejaký problém, zdravotný, mentálny, alebo situačný, tak ho riešia mantrovaním a spevom na oslavu Krišnua. Takto sa vyhýbajú riešeniu svojej karmy tým, že si ju odložia do ďalšieho života. Sama sa im nestratí. Karmické dlhy im zostanú, príležitosti na poznanie zostanú nevyužité a prejavia sa im v ďalšom živote. Zo života zrejme veľa nemajú a to aj preto, lebo sú to prílišní askéti, veľa času strávia mantrovaním a vyspevovaním toho istého dokola a ku komplexnejšiemu poznaniu svojho Ja sa tak nedostanú. Upísali sa niečomu inému. Niekedy aj to môže mať svoj význam, keď napríklad duša potrebuje v sérii ťažších životov prestávku na oddych.
Nie všetko je čierne, alebo biele. Neprejavená skrytá karma má svoje nepriame následky aj v aktuálnom živote, pretože tvorí Tieň, ktorý priťahuje temnotu. Podobne to bolo aj v prípade ľudí v Hyperborei, ríši, ktorá zanikla útokom Temnoty. Jej obyvatelia boli príliš jemní a v rámci svojej umiernenej ideológie sa nedokázali efektívne brániť.
Na území bývalej Hyperborei na pobreží Bieleho Mora sa nachádza mesto Archangeľsk. Na protiľahlom poloostrove Kola na druhej strane zálivu boli objavené pyramídy, doteraz však neboli vzhľadom na obtiažnosť terénu poriadne preskúmané. Mesto nesie svoje meno na počesť Archanjela Michaela.