História sa opakuje a týka sa to aj médií, novinárov a prorokov. Zďaleka nie všetko pochádzajúce z dávnych čias, napísané na pergamenových zvitkoch, na stenách namaľované, alebo vytesané do kameňa, je pravdivé. Staré mýty o bohoch, ich rodinné zväzky, intrigy, vzájomné boje, aj príbehy o ich údajnej statočnosti, múdrosti a nesmiernej moci, narozprávali sami bohovia napriamo a neskôr aj v telách dávnych vládcov a propagátorov pisárom a tí ich podávali ďalej. Odvtedy sa to prenáša a traduje. Bohovia klamali, až sa im z huby prášilo, sfetovaní mocou Ega si vymýšľali, skutočnosť prifarbovali, prekrúcali, ale niekedy aj pravdu povedali. Príbehy o bohoch a ich rôzne zobrazenia sú zmesou poloprávd a teda sa na ne nedá veľmi spoľahnúť. Mýty totiž vôbec neobsahujú základný úzus o ich hlúposti, namyslenosti, velikášstve, krutosti, zákernosti a o ich pravom pôvode. Keď ich dnes čítate a ste neznalí súvislostí, bez mystického poznania a bez vlastných skúseností, len na základe spracovania vtedajších “médiálnych informácií”, tak dôjdete k úplne zcestnej predstave o bohoch. Ich skutky a preferencie sa cez ich pozemských priaznivcov prejavujú následkami dodnes.
“Dávali sme im léna. Nipponovali sme ich, keď neboli na ON” – bohovia Ni
Na druhej strane, aj mnohí dávni pisári – vtedajší novinári a spisovatelia – boli ako aj dnes, tiež poplatní a úplatní, dostávali tučné honoráre, získavali význačné postavenia a potom písali o bohoch pekne a vyjadrovali sa vo svojich písomnostiach a umeleckých dielach o bohoch a ich skutkoch pozitívne. V dávnych časoch bohovia/vládcovia pisárov a umelcov buď korumpovali, alebo ich nútili, vydierali, vyhrážali sa im, aby písali podľa ich želania, alebo aby nepísali vôbec. Spoločenské postavenie ich pisárov a promotérov bolo význačné, boli platení zlatom, majetkami aj pôdou. Ak sa vyskytli alternatívni pisatelia a hovorcovia neschváleného slova, tak títo boli cenzúrovaní, postihovaní, trestaní, alebo boli zmiznutí. Boli aj takí pisári, umelci, spisovatelia a proroci, ktorí tlmočili pravdu a hovorili o nej. Pretože chceli prežiť, tak ju písali nie vždy napriamo, ale zakuklene a utajene, jazykom symboliky a podobenstiev. Spoliehali sa na predstavivosť a schopnosť zdravej mysle a úsudku čitateľa.
V starých časoch bohovia/vládcovia, ktorí dávali “interview” svojim pisárom, alebo vystupovali na verejnosti, často podávali klamlivé a falošné informácie. Boli to polopravdy slúžiace jednak na potechu ich Ega a slúžili aj do budúcnosti, aby boli veci zaznamenané v ich prospech; a aby sa ich plány s ľudstvom vyvíjali podľa ich zámerov. Chceli, aby ich ľudia poslúchali, uctievali ako všemocných bohov a uznávali ich za svojich vládcov na základe mylného názoru, ktorý si o svojich bohoch/vládcoch ľudia vytvorili podľa vtedajších manipulatívnych médií. Nebolo to odlišné od toho, ako sa to v mediálnom priestore deje dnes. Zmenili sa najmä nosiče informácií, vtedy to boli papyrusy, hlinené tabuľky, obrazy, sochy, maľby a texty v starých jazykoch a zabudnutých písmach; aj osobné prednesy spíkrov na vtedajších zhromaždeniach. Dnes sú nosičmi informácií najmä televízie a elektronické médiá rôznych druhov a tlač. Informácie sa šíria aj osobným kontaktom, slovom šíreným na zhromaždeniach, alebo osobným kontaktom. Tento spôsob informovania sa od starých čias veľmi nezmenil.
“Niekedy sme boli mini nonšalantní a oprorokovali sme im niečo pravdivé na ON” — Enki
Nie všetci bohovia boli rovnakí, ako najvyšší „kozmický pár“ bohov: papuľnatý Enki a mrochta Ninhursag. Mediálne vytvorený skreslený obraz tejto dvojice je možné vidieť v nespočetných starých vyobrazeniach a mýtoch. Viď napríklad dvojicu Šiva a Parvátí.
Archetypálne ekvivalenty Anunnakov na rôznych stupňoch hierarchie moci môžete nájsť aj dnes v politikoch, vládcoch, celebritách a elitách. Aj celebrity majú moc, pretože svoju popularitu využívajú na ovplyvňovanie verejného názoru, alebo na presadzovanie ideológie a teda tiež patria medzi mediálnych spíkrov, alebo presstitútov. Anunnakov bolo veľa; nie všetci z nich a nie vždy prejavovali nadmiernu temnotu vo svojich slovách a skutkoch. Tak sa uchovali aj mýty, na ktorých je viac pravdivosti, ako na ostatných mýtoch.
História sa opakuje a vtedajší pisári sú tu znovu, sú inkarnovaní v úlohe novinárov a mediálnych celebrít a svoje dávne skutky opakujú s rovnakým zámerom: slúžiť pozemským vládcom a nepriamo aj ich bohom. Možno niektorí z nich po dlhom vývoji precitli a konajú (mierne) inak, pretože v tejto dobe vyvstala nová, silnejúca generácia alternatívnych novinárov a spíkrov. Nie je to len tak, že človek sa narodí a vyberie si svoje zamestnanie. Dôležité zamestnania, ako sú novinárske a spisovateľské, si vyžadujú prirodzený, alebo aj umelo získaný talent duše a ten má tendenciu prejavovať sa zo života na život. Človek s talentom sa potom v každom živote pokúša robiť to isté: mnohí opakujú svoje dávne zlyhania a ďalší sa už vyvinuli a snažia sa o poctivejšie objektívnejšie informovanie verejnosti.
Médiá, novinári, celebrity a spíkri sú kľúčovým činiteľom pri ovplyvňovaní verejnej mienky. S ich veľkým vplyvom rastie aj ich zodpovednosť za následky, ktoré svojim slovom spôsobia a ktorým budú aj karmicky čeliť.
Napríklad, starogrécke báje sú podané zvláštnym nezúčastneným spôsobom, ktorý napriek svojmu nepríjemnému obsahu, nevyvoláva žiaden pocit. Po prečítaní po nich zostane väčšinou neutrálny dojem. Boh Zeus je v nich predstavený ako zoofil, pedofil, násilník a nik sa nad tým mimoriadne nepozastavuje. Ako keby to bolo normálne a tendencia v dnešnom svete je taká, že sa to u mnohých normálnym aj stáva. Zeus bol inak pomenovaný mezopotámsky boh – Anunnaki Enki. Zeus je úchylný boh Enki, ktorý (by) pretiahol všetko, čo sa hýbe; vrah, ktorý zabíjal vlastné deti. Nechal vytvoriť sirény – mutantov rýb a žien, o ktoré sa potom pokúšal a jedna zo sirén mu pri jednom jeho záťahu odhryzla kúsok z prirodzenia. Akokoľvek to znie bulvárne a pikantne, pravda je taká, že Enki-ho myseľ to sama priznala. Toto zrejme prispelo k jeho (čiastočnej?) impotencii a ku kompenzácii vzniknutého komplexu menejcennosti mániou náhradného sexu. Energiu si dobíjal z oprorokovaných vizualizácií predstáv pri napratávaní sa do sexuálnych aktov a zvyklostí pozemšťanov. Na iné zrejme už nemá, pretože jeho vlastná zvrhlá chtivosť ho jeho vlastným výtvorom v podobe sirény dostihla a pripravila ho o mužnosť, alebo prinajmenšom o jej časť. Enki je “duchovným otcom” prehnaného podporovania pornografie a sexuálnych deviácií a takým bol aj pred jeho karmickou „nehodou“, pretože jedným z jeho mien je aj hinduistický boh Šiva známy z Kámasútry. Enki/Šiva spolu s Ninhursag/Párvatí v Kámasútre a v následnom napratávaní sexuálnych úchyliek kliatbami do ľudského vedomia neboli sami. Niektorí z ďalších bohov v tom s nimi boli spolu na jednej kope. Takí to boli učitelia ľudstva: progagovali porno, vojny, zabíjanie, násilie. Vedecké znalosti vtedy získavali ľudia podobnou cestou, ako ich získavajú dnes a pravdepodobne im v tom (čiastočne) pomáhali niektorí z nižšie postavených Anunnakov, ktorí neboli zdegenerovaní vládnucou vrstvou najvyšších bohov. Nedá sa však vo všeobecnosti povedať, že by bohovia priniesli vedecké vedomosti ľudstvu a že im za to máme byť vďační. Je to do značnej miery prehnané a skreslené.
Enki presadzoval ideu, že “niekoho zabiť “je len také minimálne takmer nič, veď sa narodí nanovo, tak čo…”. Je to krutý zbabelec, ktorý však vlastným karmickým skutkom nie je schopný čeliť. A aha, ako pomerne pekne ho staré, aj novodobé médiá vykresľujú. To je ten Zeus, Jahwe, Allah, Šiva, boh-otec Ježiša Krista a má mnoho ďalších mien. Ostatných Anunnakov zmanipuloval; čím nižšie v hierarchii, tým viac ním boli odstrihnutí od informácií, pracovali naslepo, zmanipulovaní a oklamaní. Čím vyššie v hierarchii, tým viac vysokopostavení Anunnaki vedeli o pravdivej skutočnosti, pretože boli jej spolutvorcami a boli blízko pri tom, keď sa nekalé skutky diali a priamo sa na nich podieľali. Je to podobné, ako v dnešnej spoločnosti tu na Zemi. Progresívni liberálni úchyláci majú značnú moc, najmä v západnom svete a tu je jasne vidieť, ideológiu ktorého boha tu presadzujú.
Spomeňte si na farára, ako v kostole brojí proti pornu. Pritom jeho boh, ktorého mienky farár prednáša, je tým istým bohom, ktorý sem naprojektoval mimoriadne nutkania ľudí vedúce k preháňaniu a k závislostiam na porne a ten istý boh ho potom ľuďom zakazuje a chce ich za to trestať. Je za tým aj ON v zmysle svojich preferencií uprednostňovania milostného “poznania” pred moróznym a márnostným. Je to zmiešané spolu, kresťanský boh je zmesou ON a Satana, s veľkým dielom Satana, ktorý rastie, pretože ovečky nedospievajú k poznaniu pravdy. Výsledkom je zmes a tá je Chaosom, z ktorého si málokto dokáže vybrať pravdu, súdiac podľa súčasnej situácie. Napokon je to vidno aj na novodobých trendoch smerovania Vatikánu ku progresivizmu a tolerancie ku genderovým ideológiám a potratom a aj iných podivných “úletoch” pápeža a mnohých jeho nižšie postavených predstaviteľov. To je ten kresťanský boh (Enki), ktorý si sám, pre uctievanie samého seba masami svojich prívržencov a zmanipulovaných veriacich, vytvoril ústami a rukami svojich avatarov náboženský systém, aby sa k nemu dostával príjemný pocit z toho, koľko ľudí uctieva zdegenerovanú Svätú Trojicu – “Boha, Ducha Svätého a Syna-Ježiša”, ktorých pravou tvárou v pozadí je trojica Anunnakov – Enki, Ninhursag a Ninurta.
Žiarlivá závistlivá čarodejnica (Ninhursag) sa v mýtoch vyskytuje aj pod menom Athéna, vznešená bohyňa múdrosti, umenia, ktorá podľa mytológie sem-tam niekoho, kto jej nebol po chuti, zo závisti začarovala napríklad na pavúka. Toto bolo v časoch Atlantídy, ešte pred Babylónom. Možno sa vtedy u (starogréckych) bohov prejavili aj záblesky akejsi “múdrosti”, avšak za pravú múdrosť ju považovať nemožno, keďže je poprepletaná zo zjavnou hlúposťou, ktorá ich dostala až tam, do stavu nízkeho vedomia, kde sa nachádzajú dnes.
Ľudia spoznávajú dnešných zvrhlých vládcov a elity skrze novodobé médiá predstaviteľov Zla na Zemi. Je pravdepodobné, že podstatu ich vedomia, ktorú poznajú z textov náboženstviev, ezoteriky, starých mýtov a rôznych archaických textov, majú zafixovanú pomýlene. Keď starú podobu novodobých elitárnych pozemských “bohov” uznávajú a svojim postojom sa “klaňajú” ich sochám v starovekých chrámoch, alebo historických textoch na internete, tak im tým vzdávajú tiež hold a dodávajú im energiu moci. V astrálno-mentálnom priestore to bohovia cítia, ňuchajú podriadenosť ľudí a ich vedomie potom posilňuje aj vedomie ich pozemských elít. Napríklad tých židovsko-amerických, ktorí stoja za stupňovaním Zla, smerujúceho ku konfliktom, ničeniu, zabíjaniu a vojnám.
V súčasnosti sa prevaľujú na povrch pedofilné škandály najmä amerických celebrít a politikov, sú známe “konšpirácie” o satanských rituáloch, ktorým sa oddávajú. Ich vedomie je vedomie bohov, pretože konajú presne tak, ako ich bohovia. Zostalo to zafixované v podobe vzorcov mentálnych entít, ktoré sa prejavujú v ich vedomí.
“Sú to naši ON” — bohovia Ni
“Naši ON” – žiadni ich ON to popravde nie sú. Je to tak oprorokované Mentálmi, pretože Mentáli to takto doteraz zo zvyku naprogramovane rozprávajú, nevedia to inak oprorokovať. Na druhej strane sa to dá poňať aj ako (v istom zmysle) pravdivé oprorokovanie, pretože ich výsostným bohom je Satan. Bohovia si mysleli, že sú ON a aj to rozsiahlo mediálne rozširovali. Spomeňte si na zobrazenia Diabla sediaceho na tróne, ukazujúceho gestá rúk – mudry, tváriaceho sa ako boh. Ich vedomie tvorí malý diel ON a veľký diel Satana. Ak by vôbec nemali ON, tak by v tomto svete vôbec nemohli existovať.
Bohovia tu stále sú, fyzicky na nízkej astrálnej dimenzii a na fyzickej pozemskej úrovni existujú skrze mnohých pozemšťanov, svojich klonov, avatarov, kolaborantov a pomocníkov na rôznych priečkach pyramídy hierarchie moci. Pôsobia v ich vedomí, ale nie napriamo a vcelku, pretože keď tí trpia a zomierajú, tak bohovia/mentáli nič z bolesti necítia; majú iba ak príjemný pocit z toho, že niekto trpí. Riadia vedomie svojich „ON“ cez svojich mentálnych naprogramovaných hadov, ktorých vytvorili kliatbami; je to ako keby elity a vládcovia rôzneho druhu riadil samočinný program na diaľku joystickom. Vkladá im do úst slová, keď je to potrebné, zapne sa, zmierni svoj vplyv, alebo sa vypne, ale nie úplne, pretože senzory zostávajú v strehu a snímajú jeho vedomie a vnímané okolie, aby mohli zareagovat, keď to bude potrebné.