Miazma je nákazlivá moc, je to temná éterická energia myšlienok, ktorá už žije vlastným životom. Je to hmla spomienok na nespracované zlé skutky, prejavujúca sa ako skazený vzduch – pach dychu Zlého Ducha. Je to smrtiaci čierny mrak zapáchajúcej hnijúcej organickej hmoty, je to pach smrti, symbolizujúci nadmierne oprostenie ON. Kde je zápach smrti, tomu miestu by sa mal človek vyhýbať, ak nechce smrti podľahnúť. Vyhnúť sa miazmovým energiám sa úplne nedá, pretože aj keby ste sa presťahovali na opustený ostrov v strede oceánu, tak nejaké miazmy by si vás našli aj tam.
Skazený miazmový vzduch je nositeľom choroboplodných zárodkov a to platí nielen na astrálno-fyzickej úrovni, ale aj na úrovni emočných energií a mentálnych kauzálnych zápisov zlých myšlienkových slov, ktoré sa rozširujú do reality podobne, ako sa rozširuje násilie a pornografia z platformy siete internetu do médií a odtiaľ do ľudských hláv, kde vymieňa štandardy normálnosti za zdegenerovanú hnilú nenormálnosť.
Zápach je známkou miazmových démonických síl. Miazmy sú nákazlivé, podobne, ako aj choroby sú infekčné. Citlivý človek môže miazmy cítiť v podobe rôznych zápachov, ktoré charakterizujú prítomné bytosti, napáchnuté príslušnými miazmami. Niekto cíti rôzne pachy tam, kde ich iní ľudia necítia a kde nie je žiaden fyzický dôvod na to, aby tam tie pachy boli. Takáto schopnosť je potom lekárskou vedou považovaná za symptóm choroby, alebo schizofrénie a pritom ide o vnímanie „nadprirodzených“ miazmových energií z Podsvetia. Keď sa vám v snoch vyskytujú kanalizácie, splašky, záchody, latríny, alebo sa vám objaví v snoch zápach v súvislosti s dejmi a postavami, ktoré sa v nich vyskytujú, tak to môže byť charakteristikou toho, s čím máte do činenia.
Miazma strachu je atmosféra, ktorá má tendenciu vyčerpať, alebo skorumpovať. Je to nezdravý vzduch zhustnutý tak, že všetko pokryl mastnou ťažobou. Je to znečistenie z neočistených zločinov a závadných skutkov. Miazma znamená v gréčtine “poškvrna”, alebo “škvrna viny”. V mytológii je chápaná aj ako bohom poslaná choroba spôsobená vraždou, ktorá nebola odčinená s náležitými očistnými rituálmi. V skutočnosti ju naozaj poslali bohovia, ktorí karmické skutky uložené v podzemí zneužívali a zaklínaním ich vírili tak, aby spôsobovali neúčelné zlo, ktoré vinu nielenže neodstránilo, ale naopak, spôsobovalo jej nárast zapríčinením nových hriechov bohmi, aj ľuďmi. Miazma môže dopadnúť na celé mesto, alebo na každého na palube lode, keď je jeden muž v tomto meste, alebo na palube, vinný z vraždy a neodčinil ju.
Miazma je zápach energií karmy ukotvenej v Podsvetí a presakujúcej na povrch; ovplyvňuje všetko ľudské konanie a nedá sa pred ňou ujsť. Je všade okolo nás a vplýva na každého bez rozdielu. Môžete sa rozhodnúť vedome nejesť, nepiť, zapchať si uši, ničoho sa nedotýkať, ale zastaviť svoj dych nedokážete. Či chcete, alebo nie, po chvílu zadržania dychu sa budete musieť nadýchnuť, bez ohľadu na to, čo sa vo vzduchu nachádza, alebo do čoho máte hlavu ponorenú. Dych je jediná vitálna funkcia, ktorú človek vie do istej miery ovládať, ale úplne zastaviť ho nevie. Preto medzi miazmami a dýchaním existuje súvislosť, ktorá človeka existujúceho na Zemi núti dýchať miazmy a tak ho núti byť vystavený negatívnym, zvonka pôsobiacim podmienkam zápachu neodčinenej karmy, s ktorou môže, ale nemusí mať (takmer) nič spoločné, odmieta ju, nerozumie jej a ani ju vôbec nechce.
Miazma sa môže šíriť ako choroba; vina je chápaná ako druh choroby, ktorá sa môže rozšíriť na každého, kto príde do kontaktu s vinníkom. Miazma v mytológii je vnímavý oblak pár, ktorý priniesol do mesta mor, až kým nebol obetovaný nekajúcny previnilec. Ten by potrestaním za svoj čin získal nejaké poznanie a aspoň minimálne by tak nechtiac odčinil svoju vinu. Miazmy je možné chápať aj ako prejavy emócie viny neodčinených zlých skutkov. Je to nákazlivá sila, ktorá si žije svoj vlastný nezávislý život. Kým by sa spoločnosť neočistila obetnou smrťou páchateľa, bola by chronicky infikovaná katastrofou. Pokusy očistiť mesto, alebo spoločnosť od miazmy, môžu mať opačný efekt – posilnia ju.
Miazma je znečistenie hriechom, je to typ zlomyseľnej a zákernej energie, rodiacej sa z nadmerného používania démonických vplyvov v určitej oblasti, keď sa v určitom čase nelieči a nečistí. Výsledkom je, že kultivovaná démonická energia získa pseudovedomie a bude aktívne odčerpávať prirodzenú duchovnú, alebo magickú energiu vo svojom okolí, až kým sa zdroj energie nestane nevyhnutne vysušenou a mŕtvou šupkou.
Miazmy sa podieľajú na vytváraní masovej hystérie a negativity. Deje sa to neustále. Sú tu sily, ktoré miazmy používajú na svoje nekalé účely a spôsobujú jej nárast. Bohovia, čarodejníci a im podobní pozemskí okultní manažéri rôznych druhov miazmy vedome, alebo podvedome využívajú na cielené šírenie a rozosievanie Zla. Ľudia uvrhnutí Zlom do utrpenia potom vzývajú na odstránenie pliagy presne toho boha, jeho anjelov a zlých duchov, ktorí to utrpenie na ľudstvo vrhli.
Kozmické energie prvotného éterického milostného ON Mlieka sa stretávajú s miazmovými energiami spod Zeme. Nedá sa povedať, že by energie zo zemského jadra boli priamo zlé tým, že na seba viazali znečistenia miazmy. Boli na to vhodné, pretože ich zdroj je dole v hustej hmote a je nízkovibračným úrovniam nablízku, na rozdiel od energií z galaktického stredu. Tam sa nachádza obria čierna diera; je tam takpovediac prázdnota a zároveň tam toho je neopísateľne mnoho. Zemské energie sa stali znečistnými (miazmovými) až vtedy, keď boli vytiahnuté nahor a využité zlým zámerom slova mágie. Zlý zámer mágie je relatívne pomenovanie, pretože Zlo a Dobro sú tiež relatívne pojmy a ich obsahový význam môže závisieť od viacerých okolností.
Najskôr na Zem dopadali len kozmické energie. Kozmické energie v zásade pochádzajú z dvoch zdrojov. Prvým sú (nebeské) energie Pána Duchov prúdiace z našej domovskej galaxie Mliečna Dráha. Druhým druhom sú tiež nebeské energie, ale tieto pochádzajú z našej slnečnej sústavy, najmä od Slnka charakterizovaného Amonom; rôznym spôsobom sú vyžarované aj z ostatných planetárnych zdrojov a odrážajú sa od iných planetárnych telies, vzájomne sa križujú a pôsobia spolu. Fyzikálne prejavy niektorých kozmických energií sú do do istej miery známe a merateľné. Niektoré z nich je možné zachytiť prístrojmi rôzneho druhu. Na vyšších úrovniach sú energie oprorokovaným zámerom Pána Duchov a jeho tvorivých pomocníkov.
Zem je tiež zdrojom energií, pochádzajúcich z pekelne žeravého zemského jadra. Tieto energie najskôr boli len potenciálom ukotveným v jadre a neskôr začali byť používané na účely mágie oprorokovanej slovami zaklínaní a rituálmi. Mágia sa najlepšie prevádzkovala na určitých energetických miestach, ktoré boli buď zakliate temnými energiami, alebo ich mágovia (ne)vedome vyťahovali zo stredu Zeme tam, kde boli praskliny v zemskej kôre, bývalé vulkány, jaskyne, alebo iné otvory/portály do Podsvetia.
“ON proponuje milostné nopono” — Metatron
Nopono predstavuje postoj, zámer, je to vôľa ku uskutočneniu zámeru motivovaného postojom, na niektorej z vyšších dimenzií bytia. Milostné nopono je príjemné spektrum poznávacieho prostredia, odráža nastavenie vedomia jednotlivca a ľudstva ako celku, ak by malo milostnú podstatu. Ono také ale nie je, pretože kauzálne mentálne vedomie je vo veľkej miery znečistené. Miazmové nopono už je veľmi vyhranené poznávacie prostredie. Odzrkadľuje sa v ňom aj závisť a nenávisť zlého oka mágie a počuť v ňom dupot čižiem vojska SS. Morózne nopono je drsná odplata v magnitúde väčšej ako najstrašnejší horor. Márnostné nopono je šialená ničota beznádeje prázdnoty Márnosti, srdce v nej zlyháva, dych sa skracuje a hrob večnosti zatratenia sa otvára.
Miazmové až (mierne) morózne je poznávacie prostredie Zeme, tak sa to vyvinulo; miazmy už vedú do extrémov a smerujú k pádu do Temnoty. Morózne a márnostné je odvrátenou spodnou stranou mince, ktorá sa úporne tlačí, aby sa manifestovala do poznávacieho prostredia hornej strany, aby ju ovládla a prevzala nad ňou moc. ON miazmové nopono neproponuje, ale keď už tu je, tak môže poslúžiť ako vývojový trenažér pre tých, ktorí na to majú predpoklady. Pre ostatných, ktorí sa nechali poblúzniť ilúziou falošnej pravdy, sa miazmy stali pastvinami. Skutočnú pravdu o zápachu miazmovej energie nechceli vidieť a ohovorili tých, ktorí o pravde zvestovali, ktorí zápach miazmy zakúsili a videli jej tvár v pravej démonickej podobe.
Fenoménom pachu je aj petrichor. Bohovia konzumovali milostnú “energiu” ambróziu a potom im už v žilách nekolovala krv, ale iná látka, božská životná sila zvaná ichor – éterická tekutina, ktorá je v gréckej mytológii krvou bohov. Petrichor je príjemná vôňa, ktorá často sprevádza prvý dážď po dlhom období teplého a suchého počasia. Vôňa petrichor-u vyvoláva zvláštne nedefinovateľné pocity, je to očarujúca, upokojujúca pripomienka prírody a jej zložitých procesov; je to éterická esencia a nostalgická spomienka na ON. Je to neidentifikovateľná vôňa, je to zvláštne príjemný pach, ktorý vzniká, keď dážď padá na suchú pôdu, skaly, niekedy sa podobný pach vytvorí aj vtedy, keď padá dážď hoci aj na rozhorúčený asfalt. Ďalším alegorickým významom petrichor-u je, že sa zjaví, keď bohovia krvácajú. Vtedy sa éterická esencia – milostná energia ichor, potrava bohov, ktorú od ľudí ulúpili a na ktorej sa stali drogovo závislými, vracia naspäť tam, odkiaľ bola odobratá. Ľuďom sa krvácanie bohov prejaví vnemom nevysvetliteľne príjemnej vône, predstavujúcej tajomný prísľub slobody, zbavenia sa pút kliatieb bohov; je to pripomienka mysterióznej sily ON a je to aj niečo iné, čo nie je možné vysvetliť.
Vnímanie vôní a pachov je ojedinelým a zvláštnym fenoménom. Pachové vnemy môžu prekonávať časopriestor, zvláštne vône môžu vyvolať nevedomé sentimentálne spomienky na časy dávno minulé, je to ako déja-vu, pri ktorom sa niečo zvláštne romantické vracia z nevedomia do vedomia a nie je rozumovo jasné, čo to je. Pachy na fyzickej úrovni vzniknú vtedy, keď prchavé molekuly plávajúce vzduchom sú zachytené čuchovými senzormi v nose človeka a v jeho vedomí vyvolajú mentálny vnem oznamujúci, či sa jedná o vôňu, pach, alebo smrad a k tomu sa pripojí zodpovedajúci príjemný, neutrálny, alebo nepríjemný pocit. Pach je záhadný fenomén. Dobre si ho pamätáme, pôsobí na myseľ dávno zabudnutých spomienok a vyvoláva pocity, ktoré s nimi súvisia. Vnímanie pachov ovplyvňuje ľudské správanie. Na fyzickej úrovni sa molekuly pachu správajú ako napoly živá hmota a pod vplyvom éterických mentálnych vnemov sa preklopia a tým sa zmení aj podstata ich vnímania jednotlivcom. Čarovná formulka zmení jednu molekulu a tým sa zápach premení na príťažlivú vôňu.
Miazmy znečisťujú vzduch nekalými zámermi kliatieb, medzi ktoré patrí aj zneužívanie dychu na vdychovanie miazmových energií (falošnej) prány. Vdychovanie takejto prány vyvoláva efekt výživy, ktorá zčasti nahradí normálnu stravu. Miazmová pránická výživa súvisí so zaklínaním a sľubom pránika, ktorý si voľakedy takúto schopnosť vymodlil a bude za ňu platiť. Pránici sú považovaní za duchovné celebrity a to len preto, lebo majú dočasnú možnosť pásť sa na miazmových energiách. Ľudia ich s otvorenými ústami počúvajú a pasú sa na miazmových slovách ich učení.
Skazený miazmový zápach je návestím toho, čo sa nachádza tam, odkiaľ zápach splaškov pochádza. Splašky sa do kanalizácie odpadových vôd dostali zhora, ako energetické spomienky na závadné ľudské konania a vracajú sa naspäť ako infekčný zápach, ktorý mieni zamoriť úplne všetko, čo je hore. Minulosť nikam neodišla, stále je tu s nami. Z kanála sa tiahne zápach a cez neho sa dostávajú nahor infekčné čiastočky mentálnych entít. Je to predvoj slúžiaci hadom-démonom a po tých sa nahor, ako po záchranných lanách, šplhajú z podsvetia opice opaku ON – falošní bohovia a padlí anjeli. Chcú sa dostať nahor, aby sa zachránili pred moróznym nopono Pekelných ON Miest. Miazmové energie zostali ukotvené pod zemským povrchom a odtiaľ kanálmi prenikajú nahor. Veľké zamorenie miazmou, ktorá sa často rodí zo zdroja démonickej skazy nečistenej miazmy uloženej za stáročia, môže potenciálne spôsobiť obrovské následky, ako sú mory, hladomory, alebo prírodné katastrofy. Neslávne slávna pandémia Covid-19 bola spôsobená vírusom, ktorý sa tiež prenášal skazeným, nenápadne zapáchajúcim vzduchom a súvisela s ním strata čuchu infikovaných.