Ľudia boli oklamaní a zároveň sa nechali oklamať; ak dôsledok toho, že podliehali chúťkam svojho hadom prerasteného Ega. Čo je to vlastne Ego? Je to identita duše v Matrixe, na ktorú sú napojené rôzne mentálne entity, naportálované cez prípojky programov a cez ne sa pripájajú rôzni astrálni duchovia, poloumelé zjavenia a padlí anjeli. Mentálne entity slúžia ako rozprestreté siete radarov, čidiel a RFID čipov, ktoré neustále sliedia, aby našli ľudí, ktorí by im boli k niečomu užitoční. Nie každý je pre nich podstatný a zvlášť nie tí, ktorých už majú chytených vo svojich sieťach. Zameriavajú sa na ostatných, ktorých majú pripútaných slabo a málo o nich vedia, alebo o nich vedia dosť na to, aby ich chceli získať do svojich služieb, do svojho otroctva.
Keď človek prijme cez svoje Ego do svojho Ja entity Diabla, ktorým uverí a začne sa riadiť podľa ich rád, ktoré mu vysielajú priamo do jeho mysle a do energetických bodov v jeho čakrovom systéme, tak je to podobné, ako keby prijal mRNA vakcináciu. Je to príhodná symbolika, pretože ani oficiálne zdroje tieto informácie nezakrývajú.
Pozn: RNA vakcína alebo mRNA vakcína je génový typ vakcíny. Obsahuje molekulu mRNA (messenger RNA), ktorá nesie informáciu pre výstavbu bielkoviny (proteínu) patogénneho organizmu (vírus, baktéria), prípadne môže ísť o mRNA proteín nádorovej bunky (protinádorové vakcíny) — wikipedia.org
Vakcínou entít Diabla sa do jeho tela dostane mentálny vírus, ktorý začne meniť jeho DNA na existencii jej mentálnej úrovne a keď sa DNA dlhodobo opakovanou vakcináciou príliš zmení, tak už nie je možné jeho systém zmeniť, pretože stratil schopnosť sebaobnovy a samoočisty.
Samoočista sa však tiež nedeje sama osebe, pretože je iniciovaná Duchom a to je poznávací sprievodca duše. Duch však rešpektuje slobodnú vôľu a keď sa niekto nechá dobrovoľne a hoci aj pod nátlakom napichať vírusom Satana, tak ho nechá, nech si urobí čo chce. Okolnosti však hrajú tiež svoju rolu a nič nie je len čierno-biele.
Kľúčovým slovom je “príliš”. Keď sa človek príliš vehementne a urputne bráni poznaniu o svojom Ja, o svojich skrytých aspektoch, o ktorých možno nemá ani tušenia; a aj keby mu nejaké to tušenie prišlo do vedomia zvnútra, alebo mu príde rovno informácia zvonka, tak sa jej bude brániť. Nechce ju prijať ani za nič a to je známkou, že je pod vplyvom hada.
Preto ďalším kľúčovým slovom je otvorenosť vedomia voči slovu “možno”. Slovo “možno” mentálne entity neznášajú, pretože sú to programované slová kliatieb, sú to programy, ktoré sa riadia binárnou logikou buď “áno”, alebo “nie” a nič medzi tým. Ak sa vo vývojovom algoritme ich rozhodovania vyskytne slovo “možno”, alebo “čo ak…”, tak sa ich činnosť na chvíľu zasekne a potom si sami zvolia buď “áno”, alebo “nie”, vymyslia si dôvod, prečo práve toto slovo, najskôr si však vyberú “áno” a to je možnosť, ktorá im hraje do karát, pretože potom môžu prezentovať svojmu nadriadenému diablovi Šedému, že všetko ide podľa plánu. Na chvíľu sa im podarí uniknúť krutému trestu, ktorého by sa im od neho dostalo za to, že nesplnili zadanú úlohu.
Slová “možno,… čo ak to tak bolo…” sú kľúčové pre nábeh vedomia človeka na cestu riešenia svojho Tieňa. Pretože aj keď nemáme informácie o svojej dávnej minulosti, indície, ktoré nám chodia prostredníctvom snov a veľmi jemných intuitívnych podnetov, nás o tom nedokážu presvedčiť, ak sa nám nedostanú v dostatočnej početnosti, razantnosti a poznávacej intenzite.
Tieň ľudskej duše je súčasťou jej osobnosti. Ľudia sa svojim Tieňom všemožne bránia, zakopali ich hlboko do Matky Zeme, sú tam pochované a vyčkávajú na dlhú noc, keď Slnko nevyjde a bude tma. Vtedy Tiene vyjdú bez obáv, ako upíri sa vynoria z Podsvetia a posadnú svojich nostieľov, ktorí ich po celé veky odmietali, aj keď im do istej miery podliehali a tým ich Tiene postupne rástli a silneli.
Tiene sú síce uložené v podsvetí, medzi trhliny na zemskom povrchu však presakovali a niektoré z ich chápadiel sa dostávali do aktuálneho konania človeka a prejavovali sa cez neho. Tieň je sumár nespracovaných bývalých Ja človeka z jeho minulosti, z dávnej minulosti, od počiatku existencie duše na pozemskej pláni. Sú to jeho Tiene z Lemúrie, Atlantídy, najmä z čias starých civilizácií, keď sa stavali základy pyramíd, hierarchií klonov duší, ale aj z doby modernej. Tiene z dávnych čias sú však najdôležitejšie, pretože tam sa to celé začalo, vtedy človek prehodil výhybku na koľajniciach trate Osudu, alebo odbočil svojím vozidlom na mieste, kde sa rozdeľujú magické krížne ciesty a hraničia svety ľudí, duchov a duší.
Je ľahké a povrchné povedať “nie, to tak nie je” niečomu len preto, lebo sa to na povrchu zdá byť lákavé, farebné, trblietavé. Je to naivný postoj neskúseného, alebo človeka s obmedzeným vedomím, ak si nedá povedať. Je to podobné situácii, keď pedofil naláka malé dieťa na farebný cukrík do svojho auta na jeho poslednú cestu. Dieťa nespoznalo, kto sa skrýva v tom “milom pánovi” a to sa mu stalo osudným.
Pozemský vývojový a poznávací cyklus je náročný, pretože zďaleka nie je len o vnímaní stavu vecí zmyslami. Dokonca nie je ani o vnímaní vecí energeticky, mentálne a intuitívne, pretože aj tieto tri kľúčové piliere rohodovania majú svoje náhražky a dajú sa sfalšovať umelými náhradami. Vo svojej čistej podstate sú však nevyhnutné.
Klamstvá a manipulácie vonkajších vecí a dejov prejavené cez ich vnútorné vnímanie je možné odhaliť vtedy, keď človek povie “možno, čo ak…” svojim Tieňom, o ktorých si myslí že ich nemá, pretože má o sebe príliš dobrú mienku. Príliš dobrá mienka o sebe je silným blokátorom. Príliš zlá mienka je tiež silným blokátorom. Ego má o sebe príliš dobrú mienku, nič iné to nie je. Pretože človek, ak nepozná svoju skrytú minulosť, tak si myslí, že tam nič nie je. Možno verí tomu, že má len jeden život a potom sa mu môže stať, že ho naozaj bude mať len jeden, tento aktuálny, a ten sa potom pominie a už sa nikdy viac sa nikde neobjaví.
Keď však má človek povedomie o tom, že žil veľa životov, tak by ho po chvíľke uvažovania mohlo napadnúť, čo asi tak robil po celé tie životy, čoho bol súčasťou, keď sa tak pozrieme na dejiny ľudstva, plné krvi, násilia, otroctva a utrpenia všetkých možných druhov. Človek síce mohol byť vo svojich minulých životoch aj povezdme učiteľom, lekárom, kňazom, alebo vedcom; ale aj tu je namieste otázka, koho a čo vyučoval a či to tiež nepomáhalo vzostupu Temnoty, či neliečil vrahov, o ktorých to možno nevedel a podliehal klamu ich zovňajšieho prejavu, alebo či nevyvíjal vynálezy skazy. Je to zložité a stalo sa to neprehľadným.
Keď sa človek vedome naladí na “možno to tak bolo,… čo ak to tak je” svojim Tieňom, keď sa otvorí, tak tým deklaruje ochotu prijímať proces spracovávania si svojho Tieňa. Otvorenie sa však neznamená absolútne prijatia a uverenie bez dôkazov, pretože to je extrém, ale nie je to ani odmietnutie a neprijatie, pretože to je tiež extrém na opačnej polarite.
Zdola na človeka pôsobia jeho Tiene, ktoré sa snažia predrať na povrch a dostať sa do jeho súčasného Ja. Chcú sa prejaviť v jeho aktuálnej osobnosti. To sa im zväčša podarí vtedy, keď nastane tma trvajúca dni, týždne, mesiace alebo roky. Keď napríklad nastane spoločenská situácia revolúcie, vojny, masového posadnutia spoločenskou Temnotou, alebo niečo iné, čo povzbudí Tiene a tie masovo vylezú z Podsvetia a posadnú svojich držiteľov. Tieň je súčasťou osobnosti človeka, či sa mu to páči, alebo nie. Ťahá sa za ním kamkoľvek sa pohne a aj keď beží, pred svojím Tieňom neunikne.
Tieň pôsobí zdola a zhora na vedomie človeka pôsobia mentálne entity, ktoré posadnutia človeka jeho Tieňom do istej miery regulujú. Buď ho obmedzujú, alebo ho podporujú. Obmedzovanie Tieňa sa síce može zdať na prvý pohľad pozitívne, ale je to len uschovávanie kostlivca v skrini a zakrývanie ho za množstvo šiat, ktoré si človek oblieka, aby svoju skrytú stránku zakryl za pôvabne pôsobiaci odev. Keď entity Tieň človeku spriechodnia a natlačia sa do jeho astrálneho tela, tak je človek “posadnutý diablom”, buď vo veľkej miere, alebo čiastočne, až nenápadne.
Ak na to človek má dispozície, ktoré už nadobudol svojím poznávacím procesom, tak keď sa jeho Tieň snaží prejaviť, tak ho môže spoznávať a dopracovávať sa ku pravde o svojom bývalom Ja. Nikto tu nie je taký, ktorý by človeku vystavil certifikát, alebo potvrdenie o tom, čo jeho Tieň presne obnáša. Proces poznávania však môže byť zákerný, pretože entity sú posadnuté “prílišnosťou”, je to program kliaby, ktorý beží, až dokiaľ sa neminie energia, ktorá ho napája. Dalo by sa povedať, že množstvo energie, ktoré ten program má, je množstvo energie, ktoré doňho človek svojou minulou závadnou činnosťou vložil. Je to niečo ako jeho vlastná energia, uchovaná v rezervoári podstvetia, z ktorej ju mentálne entity hadicami portálov čerpajú nahor, púšťajú ju spätne nadol do vedomia človeka a ten ak ju nespracuje, tak tá energia znovu padne nadol do jeho rezervoára a cestou si vezme aj niečo z človeka. Prilepí sa na ňu jeho ďalšia energia. Takže je to cirkulácia vlastnej energie, symbolizovaná čerpaním zdola nahor a naspäť, dokola a do kruhu.
Keď človek uverí a natvrdo prijme bez dôkazov informácie o jeho Tieni, tak podpisuje bianco zmenku mentálnym entitám. Tie sa to okamžite budú snažiť využiť a budú sa snažiť človeku napratať aj karmu, ktoré nie je jeho, ale súvisí napríklad s padlými bohmi. Tí sa prostredníctvom programov kliatieb budú snažiť človeku nanútiť karmu bohov, ktorí ich stvorili, aby ju prijal a tá sa tak do istej miery stane jeho Tieňom. Pridá sa k nemu ako dodatok, pretože človek v rámci svojej naivity, neskúsenosti, hlúposti, alebo nadutosti uveril niečomu, čo mu bolo predostreté ako niečo navonok veľkolepé a pozitívne. Ak muž uverí napríklad tomu, že bol egyptským faraónom, tak ten zrejme viedol svoj národ do vojen a zotočoval iných ľudí. Ak žena napríklad uverí tomu, že bola vysokopostavenou kňažnou v chráme bohyne Isis, tak pravdepodobne bola služobníčkou a prostitútkou padlých bohov. Tieto vedľajšie informácie entity to síce človeku oznámia, ale len tak mimochodom, aby boli z obliga, akoby malými písmenkami nečitateľného textu napísaného naspodku oznámenia o dôležitej informácii. Človek sa tak dostane do područia entít a tie si s ním budú robiť čo chcú a využívať ho na svoje účely. Tieň človeka bude rásť a bude sa dostávať do jeho prítomnosti. Bude sa opakovať, energia človeka bude prúdiť k entitám a tie jej budú mať dosť na jeho ďalšiu manipuláciu. Z človek sa tak postupne stáva prázdna schránka, pretože sa vyprázdňuje od Ducha energie Milosti a jej vedomie začnú tvoriť mentálne entity.
Keď človek čo sa týka jeho Tieňa neprijme nič a jeho odpoveďou je tvrdé “nie”, tak sa koleso čerpania energie spomalí do nízkych vibrácií, človeku Tieň zostane a bude čakať na svoju “dlhú noc”. Človek vo svojej duchovnej evolúcii zaostáva a stagnuje a tým prispieva k tomu tak, že si svoj poznávací proces do istej miery sám blokuje. Prítomné entity ho v tom podporujú a v reále to robia zaňho, v spolupráci s jeho Egom.
Keď človek bude plávať v strede rieky medzi dvoma brehmi, a to nemusí byť presný stred; lavíruje medzi dvoma extrémami, riadi sa intuíciou svojho Ducha, tak je raz bližšie ku jednému, raz ku druhému extrému, ale stále je to v rovine postoja “možno…, čo ak…”. Vtedy sa entity nemajú čoho chytiť a strácajú svoju silu a energiu. Človek priblížením sa ku svojmu Tieňu, keď sa doňho mierne ponorí, strčí doňho ako prst na nohe do studenej vody, aby zistil aká je a pritom ho bedlivo pozoruje, pozoruje sám seba a svoje okolie, tak ho má možnosť spoznávať a zisťovať, čo vlastne spôsoboval, čo ho vtedy motivovalo a s kým sa to vlastne spolčoval.
Charakter Entít je odrazom charakteru bytostí a síl, s ktorými sa človek spolčoval. Koleso čerpadla sa točí rýchlo a takýto poznávací proces je vysokovibračný. Človek tak získava naspäť energiu od svojho Tieňa, ten slabne a zmenšuje sa a následkom sa zmierňujú a postupne odstraňujú aj blokády, programy, implantáty a iné temné fragmenty, ktoré človek nadobudol, keď si svoj Tieň budoval.
Energie v podsvetí sú symbolicky uložené v podzemnej kanalizačnej sústave, je to sieť vzájomne poprepájaných kanálov odpadových vôd, sú to vody znečistené fekáliami, chémiou vylievanou do kanálov, všetkým možným, čo sa aj v našom pozemskom svete vylieva do kanalizačných sietí. Nosičom je čistá voda Milosti, ktorá je vzhľadom na tie prímesi znečistená, chorobná, toxická a páchnuca. Aj keď kanalizačná voda je viac-menej statická a veľmi sa nehýbe, aj tak sa do čerpacieho okruhu môžu dodať aj iné energie a s nimi súvisiace odpadky.
Ak človek dospeje ku poznaniu, napriek a naprotiveň škodlivým astrálno-mentálnym entitám a ich bohom, tak sa mu vráti energia Milosti a astrálno-mentálnym entitám zostane ten odpad – fekálie a toxíny, ktorými sa nakŕmia a ešte viac sa pripútajú k pekelným spodinám Podsvetia. Zoslabnú, pretože skutočnú energiu im dodáva čistá Milosť a tú človek získa naspäť aj s holistickým poznaním dôvodov, prečo ju stratil.