Pominuteľnosť je Večnosť naopak, je to keď sa niečo naveky pominie a už nikdy sa to nevráti. Večnosť je niečo, čo trvá naveky, raz sa to začne a potom to už nemá žiadne ohraničenie v čase.
Večnosť je určená postojmi človeka k ON v jeho rôznych podobách a to sú buď také postoje, ktoré ho smerujú k Večnosti, alebo sú to protichodné postoje, ktoré ho od ON odvracajú a smerujú do Pominuteľnosti. Pominuteľnosť je tiež večná, pretože keď sa niečo pominie, tak je to na veky vekov navždy preč.
Večnosť môže mať viac aspektov; jeden z nich je možné vyjadriť časom; keď je niečo večné, tak to trvá z hľadiska času nekonečne dlho; ďalším aspektom môže byť pocit, oznamujúci že to tak je, alebo aj niečo iné.
Ak sa niekto odoberie do Pominuteľnosti, tak z individuálneho pohľadu jeho Duše je všetko, čo prežil vo svojich doterajších životoch, navždy stratené. Spojenia s bytosťami, ktoré Duša stretla putovaním cez množstvo životov, dobré aj zlé zážitky, poznatky, vedomosti, obrazy z rôznych svetov, to všetko je vymazané. Skúsenosti zostanú nevyužité a prežité utrpenie bolo úplne zbytočné. Je to Márnosť Pominuteľnosti.
Z pohľadu svojej vlastnej existencie, ten kto sa pominie, žil všetky svoje životy nadarmo a v podstate ani vôbec nemusel byť. Poznanie, ktoré márnostná Duša nasledovaním svojho Poslania degenerovaným spôsobom priniesla pre ON – Najvyššieho Pána a Pána Duchov – síce zostáva zachované a zrejme bolo aj určitým prínosom; ale skôr z pohľadu ponaučenia pre iných do budúcnosti a to z takého dôvodu, že to nie je tým, čo by ON preferoval poznávať.
Poznanie a skúsenosti, ktoré získava individuálna Duša a poznávanie pre ON sú dve rôzne veci; zároveň v určitom zmysle sú aj jedným a tým istým, pretože Duša je tiež niečo ako malý individuálny ON na jemnohmotnej a hmotnej úrovni.
Nekonečná je túžba Najvyššieho Pána spoznávať ON a teda Samého Seba; je to prvotná túžba, ktorá ON poháňala ku Stvoreniu; bola nekonečná, bola to samota a osamelosť ON, prianie zdieľať svet ON s niekým, kto by pochopil ON, svojim vlastným vedomým životom, kto by si uvedomoval a prijímal ON Mienky. Bola to aj potreba mať niekoho, s kým by ON mohol spoznávať ON a preto ON sa v určitom zmysle rozdelil do množstva ON Pomocníkov; dal im kúsok seba samého.
ON Mienky sú princípy, zákony a pravidlá ON, podľa ktorých sa všetko oprorokuje, manifestuje, či rôznym spôsobom udeje, na rôznych úrovniach bytia. Sú to aj zápisy a metadáta všetkého, čo sa oprorokováva, s akým zámerom, akým spôsobom a s akými následkami. Na nižších úrovniach vedomia však existujú aj mnohé klony a mutácie ON Mienok.
Najvyšším duálnym predstaviteľom Najvyššieho Pána je Pán Duchov, je to niečo ako Jeho personifikácia, zosobnenie do ľudskej podstaty a omnoho viac, zahŕňajúce všetky atribúty človečenstva a všetkého ostatného, čo spadá pod Pána Duchov. A to je celý duálny svet, éterický, mentálny, jemnohmotný aj hmotný.
Duch je pravé Ja duše, je to najvyšší aspekt jej individuality na úrovni Pána Duchov, ktorý je jej prepožičaný dovtedy, pokiaľ ho bude duša dostatočne vytrvalo chcieť a prijímať ako základ svojho Ja.
ON Pomocník a Duch
Duch je individuálny pre každú ľudskú dušu; je to niečo ako príležitosť oprorokovať sa ako ON Pomocník; je nositeľom unikátnej kombinácie prvotných archetypálnych vzorov, ktorá je individualizovanou povahou ON pre každého ON Pomocníka. Každý ON Pomocník má Ducha, pokiaľ ho už svojou závadnou činnosťou čiastočne, alebo úplne nezavrhol, pretože potom sa uňho prejavuje Zlý Duch nekonečnej Márnosti. Dobrovoľný vedomý ON Pomocník sa potom mení na sluhu Opaku ON, alebo na otroka Satana. Duch a jeho charakter sú niečím, čo by malo byť pre ON Pomocníka jemu vlastné a tvoriť jeho pravé Ja.
Duch je individualizovaný božský aspekt nášho Ja a bude tvoriť naše Ja, iba ak ho prijmeme s vážnosťou a úctou do svojho bytia. Ak ho niekto neprijme; a to je možnosť, ktorá sa deje veľmi často, tak sa stáva bezduchým, pretože Duch ho opustí a už v ňom neprebýva.
Duch nám venuje pozornosť, len ak my venujeme pozornosť jemu. Ak sa od neho odvraciame, tak sa odvracia od nás. Ak sa od neho odvraciame príliš často a na dlhý čas, tak aj Duch sa odvracia nápodobne od nás, až sa môže odkloniť natrvalo. Veď prečo by mal Duch venovať pozornosť niekomu, kto oňho nejaví primeraný záujem, lavíruje a neustále sa od neho odvracia?
Duch je večná trvalá priazeň Pána Duchov, ale je večná len dovtedy, pokiaľ je večná aj priazeň duše k Duchovi, aj k Pánovi Duchov. Čiže aj Večnosť je podmienečná a pokiaľ nie je vzťah k Večnosti prejavovaný neustálou tichou túžbou, tak sa Večnosť prepóluje na jej protiklad a tým je Pominuteľnosť.
Pozornosť k Večnosti je definovaná aj úprimným postojom k ON Mienkam. Darmo bude duša napríklad v ľudskom vyjadrení slovne deklarovať svoj postoj k ON Mienkam, napríklad že chce prijímať Ducha ako svoje Ja; pretože chcieť je jedna vec a riadiť sa tým vo všetkých aspektoch života je niečo úplne iné. Chcieť niečo a len to prijať ako myšlienku, alebo to vysloviť, je pomerne jednoduché. Trvale sa orientovať na svojho Ducha a ON Mienky, nechať sa nimi navigovať na ceste životom je omnoho náročnejšie; obzvlášť v tejto zmätenej a pomätenej dobe.
Večnosť Pána Duchov, kde prebýva aj Duch duše, neakceptuje žiadnu falošnosť, pokrytectvo, alebo neúprimnosť. Ak sa niekoho postoj vyznačuje týmito aspektami a dáva im prednosť, tie potom dajú prednosť jemu.
ON Pomocníci sú poznávací pomocníci; sú to ľudské duše, ľudia, ktorí pomáhajú ON získavať poznanie a tým ho zároveň získavajú aj pre seba a evolúciu svojich duší. Vývoj ON a evolúcia duší idú ruka v ruke. ON Pomocníci sú duše, ktoré tu na Zemi boli od začiatku a mali tak možnosť prejsť si všetkými etapami pozemského Poznávacieho a Vývojového Cyklu. Mali možnosť získavať poznanie a postupne spieť ku svojej evolúcii. Sú aj protikladní márnostní ON Pomocníci, ktorí sa rozhodli si len užívať a žiariť, až pokiaľ navždy nezhasnú. Aj títo majú svoj účel, pretože zároveň dotvárajú dualitu poznávacieho prostredia pre skutočných ON Pomocníkov.
ON Pomocníci, ktorí napredujú smerom k Večnosti, získavajú večný život. Kontakty a vzťahy, ktoré získali v minulých životoch, môžu zostať zachované, stretnutia s ostatnými dušami tiež smerujúcimi k Večnosti sa môžu opakovať, staré partnerstvá sa môžu obnoviť a prežiť v iných reáliách. Skúsenosti môžu byť zužitkované a poznatky využité pre tvorivejšie cestovanie nekonečným svetom ON: poznávaním pre ON a naberaním skúseností pre svoj vlastný rozvoj.
Na konci veľkého Poznávacieho a Vývojového Cyklu môžu byť dušiam, pokračujúcim v sérii ďalších cyklov, rozšírené ich archetypálne nastavenia. Je to prirodzený dôsledok ich Poznávania a Vývoja; je to aj niečo ako odmena za zásluhy, ktorá prinesie dušiam viac možností, výraznejšie schopnosti a talenty. A tak dokola, cyklus za cyklom sa duše môžu vyvíjať, rozširovať svoje pôsobenie a tí, ktorí budú napredovať, budú môcť stále viac a viac napodobňovať ON v rámci aspektov svojej individuality.
Ľudské fyzické telá sú pominuteľné, raz sa v prach obrátia a to, čo bezprostredne zostane na najbližšej úrovni je astrálne telo, ktoré je na vyššej úrovni, ako fyzické. Sú to aj astrálne predstavy, závislosti, pripútanosti, presvedčenia a mnohé iné, aj vyššie postavené zásluhy a milostné črty individuálneho ON; to všetko po opustení fyzického tela doplní súčasné Ja, doplní dušu o aspekty, ktoré sa budú manifestovať na astrálnej úrovni; odzrkadlí úplne všetko, čo je zachytené vo vyšších telách; bude prejavovať aj to, čo sa vo fyzickom svete neprejavilo, to, čo bola dovtedy neprejavená karma.
Karma je pojem predstavujúci následok, ktorý je podľa ON a Ducha primeraným následkom za skutok, ktorý bytosť učinila. Karmický následok je zápisom na nižšej mentálnej úrovni, prejavuje sa v rôznych oblastiach života a jeho účelom je, aby duša dospela k poznaniu a svojej evolúcii tým, či oným smerom.
Riadenie karmy si samozvané “božské” entity prisvojili s tým, že za ňu budú ľudstvo vychovávať trestaním, z čoho čerpali úchylné pocity moci nad ostatnými. Spravodlivosť karmy v ich podaní je zcestná. Je to podobné aj v pozemskom živote, kde právo a spravodlivosť uchopené systémami pozemskej súdnej a výkonnej moci sú často na míle vzdialené od skutočnej spravodlivosti Najvyššieho.
Ak je duša vyčistená a neobsahuje žiadne karmické elementy a prípojky, tak v určitom zmysle prestáva existovať ako súčasť pozemského Matrixu. Podobné je to aj s emočným a kauzálnym telom, ktoré keď sú prázdne, tak sa tiež v určitom zmysle pominú a dušu bude tvoriť len jej ideálny design v zmysle prvotných éterických vzorov. Evolučné poznanie ON a blahodarné skutky duše sú uložené na omnoho vyššej úrovni, pretože zveľaďujú Ducha.
Na konci Cyklu by mali mať ON Pomocníci oprostené všetky podstatné karmické prípojky, ak budú vyvíjať týmto smerom adekvátne úsilie v súlade s ON. Všetky podstatné však nemusí znamenať úplne všetko. Podstatné sú tie prípojky, ktoré ich viažu k systému Matrixu a tie musia byť preč, keď sa pozemský Matrix pominie, inak by sa pominuli spolu s ním. To nepodstatné bude tvoriť základ toho, čím sa budú mať ON Pomocníci príležitosť ešte zaoberať v novom veľkom Cykle, v ďalšej sérii životov.
Keď sa Sláva Večnosti odvráti, namiesto nej sa okamžite naprace jej protiklad Márnosť Pominuteľnosti. Je to ako keď zhasnete lampu v miestnosti. Nie je to tak, že by ste do nej vohnali tmu. Zhasnete lampu a tma je nastolená automaticky.
Keď zhasnete svoje vnútorné Svetlo Ducha, v tej istej chvíli blížiaca sa Pominuteľnosť v podobe Tmy získa nadvládu a bude tam dovtedy, pokiaľ sa vám znovu nepodarí rozsvietiť. Na to aby ste mohli znovu rozsvietiť, potrebujete nájsť vypínač a to v tej tme nemusí byť práve jednoduché. Možno budete dlho šmátrať a hovoriť si: kde je asi ten vypínač? A keď ho konečne nájdete, možno ho stlačíte a … nič. Dlho ste mali zhasnuté a kontakty na vypínači zhrdzaveli. Už nefunguje a vy nemôžete zasvietiť.
Ak často zhasínate a možno aj na dlhší čas, tak vaše bytie nebude presvietené svetlom Ducha, ale bude zatmené tmou Márnosti Pominuteľnosti. Ak často zhasínate a zažínate svetlo, tak sa vypínač opotrebuje, žiarovka tým tiež trpí, môže prasknúť a je po nej. Alebo vybije poistky a ste bez prúdu ON Milosti. O svetlo Ducha je potrebné starať sa a radšej mu prevolávať na slávu, ako ho zatemňovať Márnosťou Pominuteľnosti.
Ak sa niekomu zatmie vedomie Ducha, spôsobí to okrem iného, že prestane vidieť to, čo by mu jeho Duch ukázal, ak by v ňom ešte prebýval. Zatmenie spôsobí aj zatmenie vedomia a mysle, takže ani nebude vedieť, že ho Márnosť Pominuteľnosti ovláda. Duch odišiel, večnosť sa stratila a keď sa pominuteľné pominie, duša sa pominie spolu s ním.
V pozemskom svete je mnoho Pominuteľných ľudí bez prítomnosti Ducha. Pominuteľní ľudia proponujú Matériu a Hmotu v rôznych formách, je to pre nich skutočným svetom, ktorý je pre nich ich bohom.
Pod Hmotou (Matériou) tu nie sú mienené len hmotné statky ako také. Hmota predstavuje vzťah a postoje ku všetkým aspektom Hmoty; a to sú aj závadné skutky, ktoré sme kedy uskutočnili následkom našich postojov ku Hmote. Keď je pre niekoho dôležitý majetok, tak to nie je samotný majetok, ale jeho vzťah k nemu, sú to pocity súvisiace s pripútanosťou, mamonárstvom, uspokojovaním závislostí, hrabivosti, túžby po moci, túžby po hraní sa na boha, po zotročovaní iných duší rôznymi spôsobmi, je to aj ubližovanie iným kvôli vlastným príjemným pocitom moci nad inými a je to aj mnoho ďalších postojov. Hmota v tomto zmysle je uprednostňovanie rôznych čakrových pocitov energií Matrixu pred všetkým ostatným. Je to niečo ako astrálna energetická droga.
Následkom týchto postojov ten dotyčný potom koná závadne, napríklad kradne, podvádza, alebo niekoho zradí. Pod Hmotou sú mienené najmä pocity, ktoré z toho získava; pocity moci, bohatstva, pocity z pôžitkov a zážitkov rôznych druhov, z celého spektra možností. Medzi evolučné poznanie sa ráta, keď človek zákernosť pocitov a závislosti na nich vo svojom vlastnom Ja odhalí.
Duch má svoje záujmy, ktoré sa duše týkajú, ak Ducha prijme, tak potom sa stanú záujmy Ducha aj záujmami duše. Ten záujem spočíva v tom, aby ON Pomocník oprorokoval svojho individuálneho Ducha, čo znamená, že prijal zámer byť tým, kým je na najvyššej úrovni, na ktorej je ešte možné rozlíšiť individualitu.
Byť tým znamená žiť tým, so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú. Nie je to len o mentálnom postoji, alebo o určení si svojej priority. Aj to je dôležité, ale je to len prvý krok. Ďalšie by mali nasledovať. ON Pomocník by mal svoje postoje k Duchovi prejavovať v každodennom živote, svojimi rozhodnutiami, myšlienkami, slovami a skutkami, ktoré by mali byť v súlade s ON Mienkami. Ak sa Duch stane prvoradým predmetom vášho záujmu vo všetkých aspektoch vášho života, tak sa obraciate ku Sláve Večnosti.