Nomen est Omen – meno je znamením Osudu – nie je exaktná veda. Je to disciplína založená na spájaní si historických faktov, oprorokovaní symboliky a hľadaní súvislostí. Skúmaná vec môže mať viac významov a alternatívnych riešení. Niektoré dávajú väčší logický zmysel, iné menší. Niektoré intuitívne a pocitovo sedia viac, iné menej. Nie je cieľom dosiahnuť úplne presný výsledok. Presnosť je aspektom ľavej hemisféry mozgu (analýza, logika, detaily, fakty, čísla, intelekt) a Kreativita je aspektom pravej hemisféry (intuícia, voľnomyšlienkárstvo, srdce, schopnosť vidieť veľký obraz, vizionárstvo).
Presnou vedou v zmysle výsledku nie je ani astrológia, numerológia, ani meteorológia. Predpovede počasia vyjdú presne málokedy, prognózy volebných preferencií sa vo výsledku prejavia inak, nad umeleckými dielami sa vedci po celé veky zamýšľajú „čo tým chcel autor povedať„. Hospodársky výsledok fimy sa nedá presne určiť ani tesne predtým, ako sa všetko účtovne spočíta po uzavretí roka. Ešte aj potom sa v bilancii nachádzajú chyby, alebo kreatívne machinácie s číslami, aby bol dosiahnutý požadovaný výsledok. Štatistika je síce veda, ale je založená na presných výpočtoch s nepresnými číslami, pretože vnútorné vyjadrenie čísiel nemusí zodpovedať ich vonkajšiemu významu. Pri použití rôznych metód výpočtov z tých istých vstupných čísiel vyjdú rôzne výsledky. Veda nie je vždy taká exaktná a presná, ako by sa mohlo zdať, alebo ako sa nám to pokúšajú nahovoriť tí, ktorí sa spoliehajú len na vedu a používajú najmä ľavú polovicu svojho mozgu.
Ľudia vehementne vstupujú do vzťahov a manželských zväzkov na základe svojich nepresných pocitov a dohadov bez toho, aby svojho partnera dobre poznali a keď zistia, s kým sa to vlastne zviazali, tak už je väčšinou neskoro plakať nad rozliatym mliekom. Sú to rozhodnutia, ktoré človeku významne poznamenajú celý jeho život. Preto aj úvahy disciplín podobných hľadaniu významu mien je dobré brať s určitou rezervou, napriek tomu majú svoj význam v spoznávaní svojho minulého Ja, ktoré je hádankou a cesta k nemu je detektívnou prácou. Práca vnútorného detektíva – konzultanta sa vyznačuje hĺbavým pozorovaním, dedukciou, logickým uvažovaním, ktoré hraničí s fantastickým rozjímaním. Inak sa tieňové minulé Ja spoznať nedá, žiadna vedecká metóda na to neexistuje. Nespoznané minulé Ja má tendenciu v budúcnosti sa opakovať a tvoriť Osud človeka. Čím lepšie človek spozná svoje minulé Ja, tým lepšie vie „ovládať“ svoj Osud a „riadiť“ svoju realitu.
“Poznanie už máš, tak čo ešte chceš? Istotu? Ani ON nemá istotu, že je na ON!” — ON
Istota je ilúziou a život je sen, je to dielo umelca, ktorého duša môže byť v zajatí vnútorného mudrca, alebo vonkajšieho psychopata a podľa toho vyzerá aj jeho výsledok. Umelcom je sám Život a ten sa nenechá vtesnať do ohraničeného priestoru presných formulácií významov, čísiel a vzorcov.
Reálny život, ktorý žijeme v bdelom stave, je svojím spôsobom tiež sen. Je to sen konkrétny, hmotný a je natoľko živý, že ho pokladáme za život. Podobne ako sny v spánku, aj žitý sen v sebe skrýva veľa oprorokovanej symboliky a podobenstiev vo všetkom možnom, čoho sme svedkami v dejoch každodenných udalostí. Kto hľadá a poznáva ON a svoje Ja (oprorokovaný ON), tak sa nemusí orientovať len na poznanie významovej symboliky svojich snov. Kľudne môže hľadať symboliku vo svojom bežnom živote, v informáciách v knižniciach, na internete, v spoločenskom vývoji, v charakteroch osôb, zvierat, rastlín, kameňov, v spôsoboch, akým spolu vstupujú do interakcie, v ich prejavoch, slovách, skutkoch, v ich menách, názvoch, charakteristikách, vlastnostiach, vo veciach dávnych, nedávnych, aj súčasných. Symbolika je úplne všade a niekedy je jej význam až do očí bijúci. Doslova sa ponúka, aby bola hľadajúcim človekom oprorokovaná.
Život je poznávacie prostredie. Je to realita, ktorú je potrebné brať vážne. Je lepšie život brať ako realitu a nie len ako síce reálne pôsobiacu, ale predsa len virtuálnu kvantovú hru na dobro a zlo, po skončení ktorej si všetci spolu vzájomne potrasieme ruky, ako po skončení tenisového turnaja; alebo ako nejaký sen, ktorý sa raz skončí a všetko bude dobré. Sen sa síce skončí a aj všetko bude dobré, ale inak, ako by si to niekto predstavoval. Bude to závisieť od toho, akým uhlom pohľadu sa na finálne vyriešenie hádanky života budeme dívať; na akom brehu rieky života a smrti budeme stáť a ktorým smerom sa na rieku budeme pozerať. Ak sa budeme dívať po prúde, tak rieka bude napravo. Ak sa budeme pozerať proti prúdu, tak rieka bude naľavo. Ak budeme stáť na opačnom brehu rieky, tak bude všetko naopak. Sú to hneď štyri rôzne výsledky videné tým istým pohľadom, pretože z pohľadu postavenia svojho oka sa vždy budeme dívať vpred.
Magdalena
Dobrým príkladom symboliky vyvierajúcej z deja života, ktorý sa udial v dávnej histórii, je podobenstvo významu ženského mena Magdalena (Magdaléna). Meno tu slúži ako záchytný bod, je to moment, z ktoré sa dajú odvodiť okolnosti príbehu, jeho následky a najmä príznaky karmických dejov, ktoré si spolu so svojim menom nesie jeho súčasný nositeľ. Meno nositeľa sa stáva jeho potenciálnym osudom, pretože si so sebou nesie Tieň jeho dávnych skutkov. Podobne ako u mena Magdalena, aj z mnohých iných významových mien je možné rozvinúť dávne súvislosti uskutočnených skutkov individuálneho dejepisu bývalého Ja človeka.
Nositeľka mena sa v dnešnej dobe nemusí volať priamo Magdalena. To je pôvodná koreňová podoba mena. Okrem nej existujú stovky príbuzných a odvodených mien; sú to klony a mutácie pôvodného mena v obmenách rôznych jazykov. Používajú sa najmä v regiónoch, ktoré majú historickú súvislosť so židovsko-kresťanskou kultúrou, ktorá má zase pôvod v mezopotámskej/sumerskej kultúre. Tá je považovaná za zrejme najstaršiu vyspelú civilizáciu zo známej pozemskej histórie (ak nerátame napríklad Atlantídu a Mu/Lemúriu).
Magdala znamená po hebrejsky “veža” a rovnomenné mesto Migdal (Magdala) sa nachádza na severe Galilejského jazera, na mieste v dnešnom Izraeli, odkiaľ (údajne) pochádza svojím rodiskom najznámejšia Ježišova učeníčka Mária Magdaléna. Obyvatelia v jazere lovili ryby a na brehu ich sušili. Meno Magdalena a jeho odvodeniny majú symbolický význam a stelesňujú roznášača Svetla. Magdalena síce je nositeľkou Svetla, ale nie tak, že by si ju človek hneď predstavil ako dobrého anjela, ktorý prináša ľuďom Svetlo. Je tu znovu prítomný dvojaký význam slova/mena Magdalena, pretože síce nositeľkou Svetla bola, ale takým spôsobom, že Svetlo milostnú „energiu“ – od ľudí zbierala a potom energiu Svetla odvádzala satanským falošným bohom, prostredníctvom náboženských portálov mágie „Posvätnej prostitúcie“ umiestnených vo jej astrálnom tele. Protikladným významom mena je, že to tak byť nemuselo, ak by napĺňala svoje poslanie duše momovým spôsobom a potom by mohla byť skutočne nápomocným anjelom.
Chrámové veže sú výmenníky premostnej energie
Veže kostolov, minaretov, chrámov boli konštruované ako “antény”. Boli stavané na to, aby z nebies nadol prúdila energia ON Milosti, vyprovokovaná modliacimi sa veriacimi. Táto energia Milosti bola zmiešavaná s pekelnou „energiou“ Márnosti, ktorú čierni kňazi spolu s veriacimi zaklínaniami náboženskej aj inej mágie vyťahovali zospodu, od zemského jadra. Veriaci po kňazoch/kňažkách spoločne opakovali ich zaklínadlá, tak ako sa to deje v kostoloch aj v dnešnej dobe. Pekelná energia zo zemského jadra sa najľahšie dostávala nahor práve na miestach tektonických zlomov, vyhasnutých vulkánov, jaskýň a trhlín v zemskej kôre. Na Zemi sa tiahnu mnohé desaťtisíce kilometrov tektonických zlomov. Drvivou väčšinou sa nachádzajú pod morskou hladinou a len celkom malá časť zlomov sa nachádza na súši. Podľa dostupných máp, z tejto malej časti väčšina prechádza „zhodou okolností“ práve popri Sinajskom poloostrove cez Izrael, okolo biblického skazeného mesta Sodoma-Gomorra, smerom na sever v blízkosti mesta Magdala a potom sa točí na východ do babylónskeho územia riek Eufrat a Tigris – centra Mezopotámskej civilizácie. Ďalšia vetva zlomov prechádza cez Tibet, Bhután, sever Indie a popri známom stredisku starovekej sexuálnej mágie – meste Mohenjo-daro. Dodnes užívaná Mohenjo-daro-jóga je posvätné tantrické cvičenie pre ženy. Tektonické zlomy poskytovali dobré podmienky na masívne „tvorenie“ mágiou a na jej rozširovanie.
„My sme to zničili, len tak, ako keby sme nemali nič iné na ON!“ — Ni
„Splnili svoju úlohu“– Ni
„Oprorokoval by som to znovu“ — Enki
Bohovia Ni podľa ich vlastného vyjadrenia zničili obidve staroveké strediská Posvätnej sexuálnej/tantrickej mágie: Sodoma-Gomorra, aj Mohenjo-daro. Bohovia Ni najprv na posvätnú sexualitu ľudí naviedli, potom ich udržiavali v jej masívnom užívaní a podporovali ich najmä v plnení jej účelu: tým bolo rozširovanie sietí portálov porna Satana v astrálnych telách jej priaznivcov. Cez siete portálov sa pri intímnom styku odvádzala milostná „energia“ od ľudí smerom ku satanským bohom. Keď ľudia-tantrici splnili svoju úlohu, tak ich bohovia hromadne zničili, lebo poslúchli pokyny svojho Ega – Diabla, ktorý im nahováral, že si môžu beztrestne robiť čo chcú. Diabol je Agent Satana, ale je v ňom oprorokovaný aj ON. Pochopiteľne, na vytváraní a upevňovaní sietí portálov majú svoj podiel aj zúčastnené posvätné prostitútky/prostitúti a ich nespočetní klienti, pretože na takéto skutky treba dve strany. Jedna strana dá návrh, alebo oznámi prikázanie (bohovia Ni) a druhá strana ho s potešením vykoná (účastníci/vykonávatelia – prostitútky/prostitúti a ich klienti). Samo sa to neudeje.
Bohovia Ni a ich pozemskí služobníci/čarodejníci mágiou zaklínaní a náboženských rituálov sťahovali zhora z nebies energiu Milosti a zdola z pekiel vyťahovali prázdnu “energiu” Márnosti. Znečisťovali Milosť svojimi nekalými zámermi a potom niečo zo zašpinenej Milosti vyžiarili naspäť nahor. A my sa potom čudujeme “prečo to tu pánboh dopustil”, keď bola Milosť znečisťovaná Márnosťou a dostávalo sa to aj nahor do Nebies a potom sa to odrážalo naspäť do podobe potemnenia pozemskej reality. Deje sa to stále, aj keď to už nemá takú intenzitu, ako voľakedy.
Kostolné myši sú v tranze a vzývajú falošných bohov v chrámoch premostenej Milosti a Márnosti; v duchovných ustanovizniach zjavných, aj zakrytých za rôzne spolky. V nábožensky eskalovanom pocitovom tranze boli vtedajšie kňažky v chrámoch bohyne Ištar, keď sa sexuálne činili v prospech bohov a aj v prospech svojho Ega. Náboženstvo aj Posvätná prostitúcia sa zaoberajú zneužívaním troch hlavných síl prajnosti ON a ich prekrúcaním do zdeformovanej opačnej podoby.
Veža zo sušených rýb poukazuje na Márnosť Pominuteľnosti skutkov ľudí, ktoré sa podvolili svojej prílišnej chtivosti a príkazom svojho Ega; a dali sa do služieb bohov ako prostitútky, ktoré svoju funkciu vykonávali s nadšením, požehnaným extatickými astrálnymi energiami Matrixu. Hrdili sa krásnym odevom; mali významné spoločenské postavenie kňažiek chrámov bohov, ale v zásade boli len vznešene vyzerajúcimi prostitútkami/čarodejnicami určenými na sexuálne továrenské odčerpávanie milostnej „energie“ od mužov, s ktorými mali intímny styk. Vzhľadom na pretrvávajúcu manipuláciu ich mentálno-pocitového vedomia, ako aj ovplyvňovania vedomia ostatných ľudí, je miera podielu ich skutočnej viny tak trochu otázna. Kliatby Entít bohov manipulujú všetkých. Je to Enigma; je to hádanka, ktorú je z ľudského a teda zaujatého pohľadu ťažké, možno aj nemožné rozlúštiť.
Bola to staroveká manufaktúra na transfer energie Milosti tam, kam nepatrila – ku Entitám Satana. Deje sa to aj dnes, pretože mnohé súčasné ženy sú chtivé stať sa „bohyňami“ a na výkon funkcie bohýň-slúžiek Entít Satana sa intenzívne školia v školách Tantry, Posvätného ženského lona a iných kurzov s napohľad vznešenými názvami a obsahmi. Výsledok však zďaleka nie je taký, ako to bolo v minulosti.
“Všetko, čo je spojené so strážcami, dôjde k zániku: Veže budú spálené ohňom a vyvrátené zo zeme. Oni potom budú vrhnuté do ohňa súdu, aby zahynuli v hneve mocného večného súdu.” — Enoch
Magdaléna – Magdallah (vznešená, elegantná), po hebrejsky Migdal (veža zo sušených rýb). Veže, chrámy, kostoly, obetné miesta, posvätné, energetické, rituálne, čarodejnícke miesta vznikali práve na miestach vyhasnutých vulkánov, tektonických zlomov, trhlinách v zemskej kôre, odkiaľ prúdila zo zemského jadra temná energia oprostená od ON. Miazmové znečistenia mágiou sú reprezentované zápachom, v tomto prípade je to symptomatický smrad zo sušeného mŕtveho rybieho mäsa, pripomínajúci pachy miazmy. Ryby sú oprostené od ON a keď sú mŕtve, tak po chvíli príšerne zapáchajú. Je to symbolické oprorokovanie charakteru čiernej mágie, ktorá sa na miestach náboženských chrámov na rôzne spôsoby mieša a napratáva opak ON (Satana) do ON.
Mária Magdaléna
„Ninhursag ju oprorokovávala“ — Ni
Mária Magdaléna bola počas svojej minulej existencie niečím na spôsob nasledovníčiek bohyne Ištar a z toho vychádza, že prostituovala v jej zasvätených chrámoch spolu s ostatnými. Jej meno o tom tiež napovedá, pretože oznamuje jej pôvod a tým je podobenstvo veže chrámu na tektonickej platni; veža chrámu symbolizuje odvádzanie zašpinenej energie nahor a zároveň privádzanie čistej energie Milosti nadol, kliatbou bohov. Vedomie Márie Magdalény bolo ovplyvňované bohyňou Ninhursag. Mnohé Ištarine prostitútky boli uctievateľkami bohyne Ištar, Isis, Ninhursag,… je to jedna bytosť/entita s viacerými menami. Sú spájané s archetypálnou Lilith – prvotným ženským démonom, nebezpečným démonom noci, ktorý je sexuálne svojvoľný a kradne deti v tme.
„Tak je to“ — Ninhursag
Mária Magdaléna bola čierna duša, ktorá mala v sebe veľa démonov. V minulosti bola (posvätnou tantrickou) prostitútkou; prinášala Svetlo bohom, ktorí z neho žili a získanú energiu používali na tyraniu a zotročovanie ľudstva. Ježiš tých démonov údajne z Márie Magdalény vyhnal, ale v reále to bolo skôr len utlmenie ich činnosti, pretože im sľúbil, že Magdaléna sa podriadi zámeru bohov a zohrá svoju dôležitú úlohu postavy v novovznikajúcom kresťanskom náboženstve. Ježiš musel Diablovi podpísať ďalší úver.
Takto sa reťazí Poznanie. Od významu jedného mena sa dostaneme ku machináciám bohov s milostnou (sexuálnou) životnou energiou a zmanipulovanou vôľou ľudstva, podliehajúceho náboženstvám a ideológiám a tým energeticky podporujúceho a posilňujúceho Temnotu. Posilnená Temnota potom spätne pôsobí na ľudstvo a to deštruktívne. To všetko je na úrovni celku a aj na úrovni jednotlivca. Ľudia im v tom pomáhali a je vcelku pravdepodobné, že im v tom pomáhali aj ľudia, ktorí sú nositeľmi mena Magdalena, alebo jeho odvodenín.