Pozemský Cyklus je dlhým obdobím, ktoré ľudstvo zažíva na planéte Zem; patrí sem nielen súčasná civilizácia, ale aj tie predchádzajúce, siahajúce desiatky tisíc rokov naspäť do minulosti a ďalej, do iných ON Miest, tam, kde je iný čas a vyšší rozmer. Naša minulosť je naviazaná na plejádske, aj oriónske ON Miesto, odkiaľ sa duše naportálovali do pozemského Cyklu a táto minulosť sa stále prejavuje v našej prítomnosti.
S prihliadnutím na určitú symboliku podobenstiev sa ľudské duše na Zem dostali z Plejád cez Orión. Je to vec pôvodu starých duší na piatej dimenzii (Plejády) a potom ich následné klesnutie do štvrtej astrálnej úrovne (Orión) a potom ich ďalšie klesnutie do tretej dimenzie (Zem). Neustály pokles nižšie je symbolizovaný aj biblickým príbehom Adama a Evy, ktorí ochutnali jablko zo stromu poznania, aby boli potom vyhnaní z raja vyššej dimenzie a spoznali utrpenie hmotného sveta nižšej dimenzie. Hviezdna obraznosť predstavuje symbolické znázornenie druhu nebeského vplyvu, ktorý na pozemských ľudí v tej-ktorej dobe pôsobil.
Svet ON je plný symboliky, snových podobenstiev a archetypálnych vzorov. Kto má oči otvorené a uši nastražené, môže sa dozvedieť veľa aj z dostupných zdrojov; ak chce a ak si dokáže informácie pospájať a ich analýzou získavať poznanie.
Orión je široký pojem, pretože to je rozľahlé súhvezdie, na rozdiel od hviezdokopy Plejád. Súhvezdie znamená, že jeho hviezdy a hmloviny sú roztratené vo vesmíre a len z pozemského uhla pohľadu vyzerajú, že sú spolu. Orión je obrovský nielen po šírke, ale aj v hĺbke; najbližšia hviezda Oriónu je od nás vzdialená 26 a najvzdialenejšia 1342 svetelných rokov.
Plejády sú hviezdokopa, jej hviezdy sú blízko spolu, sú vzdialené 335 až 387 svetelných rokov od Zeme. Plejády sú zoskupením siedmich hlavných hviezd, v mytológii je to Sedem Sestier, ktoré majú rôzne povahy, aj osudy.
Orión predstavuje vedúcu zložku Matrixu, Umelého Ducha Matrixu a je metaforou zosobnenia temných entít rôznych druhov, ktoré cez neho pôsobia. Oriónske astrálno-mentálne bytosti nie sú zväčša pozitívne, sú to chvastúni a notorickí klamári, ktorí tvrdili, že “naprosto všetko oprorokujú”. Chceli tým povedať, že oni sú páni a stvoritelia úplne všetkého, že majú všetko vo svojej moci a bez nich sa nič neudeje. Neskôr sa z mnohých z nich vykľuli nibiruánski reptiliáni, proponenti Satana.
Podľa gréckej mytológie bol aj lovec Orión chvastúňom. Lovecký aspekt Orióna spočíva v tom, že to bol tiež dravec a v rámci svojej loveckej vášne smeroval k vyhubeniu všetkých zvierat a jeho cieľom boli aj Plejády, ženské nymfy, ktoré prenasledoval. Toto má v ďalšom súvis s existenciou duší pod vplyvom Oriónu, kde sa vysokovibračné plejádske viac-menej monogamné vzťahy u niektorých duší menili na lov opačného pohlavia. Muži lovili ženy za účelom sexu a ženy lovili mužov, s ktorými im sex priniesol nezaslúžené výhody v ich ďalšej (pozemskej) existencii. Je to zaujímavá podobnosť s dnešnou dobou, v ktorej sa to isté v mnohých podobách deje na dennom poriadku.
Orión drží v ruke štít, ktorým sa bráni pred útočiacim Býkom. V mnohých mytológiách boli Plejády samostatným a významným súhvezdím určujúcim chronologické cykly, neskôr sa stali súčasťou súhvezdia Býka, ktorý predstavuje jednu z podôb najvyššieho boha Dia.
Orión má loveckého psa a tým je na oblohe súhvezdie Veľkého Psa, ktorého najväčšou hviezdou je práve Sírius. Zo Síriusa “pochádza” veľké množstvo nových “pracovitých a pracovných” ľudských duší, ktorých vedomie tvorí Umelý Duch Matrixu. Tieto duše sa prikláňajú na tú stranu, ktorá pre nich na Zemi predstavuje vedúcu silu. Tak ako psi, počúvajú toho pána, ktorý ich drží na vodítku a dá im jesť.
Najjasnejšia hviezda Oriónu Betelgeuse zhasína a čoskoro ukončí svoju existenciu. Vo svojom jadre už spálila vodík, ktorý mala k dispozícii; podobne ako nibiruánske parazity Anunnaki a im podobní spálili milostnú “energiu”, ktorú zodrali z ľudí a už idú len do dlhu, ktorý majú voči arci-Diablovi. Anunnaki sú oriónske bytosti, ktoré vzhľadom na ich túžby a skutky evolučne zostali na úrovni Oriónu; zhasínajú podobne ako zhasína Betelgeuse, nepomomovaná hviezda.
Na vysokovibračnej plejádskej astrálnej dimenzii (civilizácia Mu) je život dobrý, šťastný a pohodlný; ale nie pre všetky duše. Toto ON Miesto totiž charakterizuje relatívne úzky rozsah duality dobra a zla, čo je síce na jednej strane vcelku pozitívne, na druhej strane to však obmedzuje rozsah poznania pre tie duše, pre ktoré je poznanie a z neho vyplývajúci vývoj duše dôležitý. Na opačnom protipóle obmedzeného poznania je prílišné “poznanie”, pod týmto pojmom je možné rozumieť aj užívanie si zvráteností, či ničenie životov. Z takéhoto “poznania” vyplývajúci vývoj je potom evolúcia opačným smerom – devolúcia, vzostup nadol smerom do pekelných hlbín Márnosti.
Duše boli postavené pred rozhodnutie zostať na pohodlnej plejádskej úrovni, alebo pokračovať na inom ON Mieste s väčším rozsahom duality a tým pádom s väčším rozsahom možností. Väčší rozsah možností predstavuje na jednej strane extrémnejšie príjemnosti, ale na druhej strane aj drsnejšie a násilnejšie prostredie.
Jedna časť duší si vybrala zostať na Plejádskej úrovni, čo pre ne predstavovalo určitú stagnáciu, pretože vývojové prostredie nebolo nijako náročné, zrejme tam ani k žiadnemu väčšiemu vývoju nedochádzalo, snáď okrem stagnácie, postupnému pohybu smerom nadol, k nižším vibráciám. Dnes tieto duše vidíme ako niektoré domorodé prírodné národy, ktoré zostali žiť ďaleko od ostatného “civilizovaného” sveta, hlboko v pralesoch, alebo na vzdialených tichomorských ostrovoch, kde sa pokúšajú žiť prepojení s bytosťami prírody, ďaleko od všetkých. Stagnácia vedie ku prepadu nadol, je to ako keď stojíte na pohyblivých pieskoch a pomaly sa do nich zabárate, až vás po dlhšom čase pohltia.
Druhá časť duší, ktorá už mala nejaký vývoj za sebou, sa podujala zúčastniť ďalšej etapy Poznávacieho a Vývojového Cyklu na Zemi – vedomia na úrovni hustej trojrozmernej hmoty. Boli vrhnutí do kotla post-atlantských vzťahov a virvaru následkov príčin predchádzajúcich dejov, ktorých boli účastníkmi. Strom poznania rastie mohutne nahor, keď má svoje korene pevne ukotvené hlboko v zemi. Hore v Korune nadvedomia spočíva poznanie toho, čo je dole, ukotvené hlboko v podvedomí Zeme. Ak nezískate poznanie z vašich a našich spoločných skutkov, ktoré nás doviedli tam, kde sa dnes nachádzame, tak váš Strom Poznania nebude mať mocnú košatú Korunu smerujúcu do Svetla nebies. Zostanú vám len korene, sú to Chvosty hadov, ktoré okolo vašich tiel ovinuté, budú vás držať v podsvetí Temnoty, medzi pekelnými tučnými bielymi červami a slepými čiernymi chrobákmi. Ak vo vašom Ja zostanú vo vašom Tieni, hlboko v podzemí skryté červy vašich karmických skutkov, tak budú ohrýzať korene stromu vášho poznania a ten nebude môcť rásť; jeho koruna bude vyschýnať. Uskutočnené poznanie a vyrovnanie odstráni červy a umožní koreňom byť zdravo ukotvené v zemi a koruna stromu poznania bude môcť košatieť do výšky.
Oriónske atlantské ON Miesto predstavovalo niečo ako astrálne prípravné stanovisko, kde už prebiehali “prípravy” duší na ich misiu. Bol to astrálny život, ktorý už bol do určitej miery takpovediac priamočiaro temný. Dochádzalo k pokleslým skutkom, aj k niečomu, čo sa dá nazvať termínom zrada, podvody, či zištná prostitúcia. Tamojšie pozemsko-astrálne zlatokopky už vtedy vedeli, že ich čaká dlhé obdobie v post-atlantskej hustej hmote a tak si naň pripravovali podmienky a nadväzovali vzťahy, aby ich pozemské pôsobenie bolo pre ne čo najpríjemnejšie. Sex na astrálnej úrovni vytvorí silné spojenie, prípojku, ktorá potom bude ľudí na Zemi k sebe jednak mimoriadne priťahovať, ale bude im spôsobovať aj problematické energetické výmeny. Títo ľudia sú stále tu, medzi nami.
Na týchto dvoch ON Miestach už dochádzalo k tomu, že si tam duše ozrejmovali, ako pristúpia k svojej misii. Niektorí ju brali seriózne ako poznávací proces za účelom svojho vývoja a spoznania (očistenia) svojej karmy, ktorá im zostala z predchádzajúceho Cyklu. Iní síce navonok deklarovali svoj záujem spoznávať hustý pozemský svet, ale vnútorne to brali skôr ako príležitosť vychutnať si pôžitky pozemského života na fyzickej úrovni, aj preto, lebo sú intenzívnejšie, ako na astrálnej úrovni.
Ďalším dôvodom bolo, že pokrivené duše sa na fyzickej úrovni môžu pretvarovať ako niekto, kým v hĺbke svojho Ja nie sú. Tieto duše sa chceli mať na Zemi za každých okolností dobre, chceli byť vo svojich pozemských životoch stále pekní, talentovaní a neustále úspešní, chceli mať moc a kontakty, ktoré za týmto účelom na oriónskom (atlantskom) ON Mieste nadväzovali, tomu zodpovedali. Pospájali sa tam s inými temnými bytosťami a to vytvorilo základ pre ich neskoršie pozemské “obcovanie s Diablom” a ich následný pád do temnoty čiernej mágie. Avšak nielen ich vlastný pád, pretože to ovplyvnilo aj mužov a ženy, s ktorými nadväzovali intímne vzťahy počas mnohých ďalších pozemských životov. Týchto mali stiahnuť nadol, bolo to ich (pod)vedomým zámerom. Deje sa to stále, aj v dnešnej dobe.
Prvotný výsadok na Zemi bol počtom niekoľko stotisícov/miliónov, hneď na začiatku pozemského Poznávacieho a Vývojového Cyklu. Potom sa k týmto prvým dušiam postupne pridávali veľké množstvá ich klonov, naklonovaných pôsobením Síriusa a iných hviezdnych konštelácií.
Vo Veľkej Cheopsovej pyramíde sú dve šachty, ktoré idú zvnútra pyramíd nahor a smerom von. Predpokladá sa, že to boli „odpaľovacie rampy“, jedna z nich mala poslať dušu faraóna do Osirisa (Orióna) a druhá šachta bola orientovaná na hviezdu Thuban zo súhvezdia Draco (Draka). Thuban bol v čase stavby pyramíd na mieste dnešnej Polárky. Tu je zrejmé, že dobu faraónov predznamenával reptiliánsky Drak, symbolizujúci vedúcu úlohu anunnackých bohov a vytváranie (s nimi súvisiacej) karmy. Vtedy bola orientačnou hviezdou Chvost draka (Thuban). Dnes už to tak nie je; Polárka zo súhvezdia Malej Medvedice sa posunula k pólu a Thuban obieha okolo pólu, tak ako ostatné hviezdy. Polárka znamená orientačný bod, aby ľudia “vedeli kde je sever” a jej Malá Medvedica má úplne iný význam ako Drak. Drak karmu spôsobí a Medvedica ju predstavuje. Aj takáto je symbolika hviezdnych znamení. Aspoň teraz viete, že keď vás vo sne naháňa medveď, tak to pravdepodobne znamená, že vás naháňa vaša vlastná karmická minulosť.
Thuban (alfa Draconis) je dvojhviezda v súhvezdí Draka a jej názov v preklade znamená Chvost Draka. Táto hviezda bola pred 5000 rokmi Severkou. V jej blízkosti bol totiž v tých časoch Severný svetový pól, ktorý sa neskôr dôsledkom precesie presunul k Polárke. Thuban bola vtedy najjasnejšou hviezdou súhvezdia Draka. V dnešnej dobe je však jeho najjasnejšou hviezdou Eltanin, v preklade Hlava Draka. Minca má dve strany a v súčasnej dobe je otočená Hlavou Draka nahor. Symbolizuje to obdobie Cyklu, v ktorom bude odkrytá karma ľudstva z dávnej minulosti. Drak ukáže svoju hlavu a odkryje svoju identitu.
V dávnej minulosti, niektorí ľudia s vedomím otvoreným na vyššej úrovni, hviezdne znamenia na oblohe videli a zakreslili ich do dávnych nebeských máp. Bez toho by to nebolo možné, pretože vidieť vo hviezdach zvieratá a mytologické postavy, navyše v takom rozložení, že dávajú spolu význam a dotvárajú príbehy, by jednoducho nebolo možné. Nie je žiadnou náhodou, že aj súčasní astronómovia občas pridelia pod vnuknutím svojho Ducha význačným hviezdnym telesám a ich zoskupeniam názvy, ktoré majú symbolický význam. Je to nápoveda Pána Duchov, ktorý aj takouto mystickou cestou ľuďom našepkáva a poskytuje im vodítko Svetla v Temnote, spoľahlivo v čase ho zavesil priamo nad naše hlavy. Stačí sa občas pozrieť aj smerom hore na Nebesia a nielen smerom dole na Zem. Na Zem sa pozeráme, aby sme do niečoho smradľavého nešliapli, alebo aby sme nestúpili na Hada, ktorý sa môže skrývať v hlbokej tráve.
Orion Asteroid Mission je na polovicu 20. rokov plánovaná misia NASA ku blízkozemnému asteroidu Apophis 99942, ktorého najbližší prelet okolo Zeme bude v piatok trinásteho apríla 2029. Je to tiež príhodná symbolika. Podľa plánu by mala byť použitá pripravovaná kozmická loď Orion; ak sa uskutoční, tak to bude prvá pilotovaná misia na objekt slnečnej sústavy po pristátí na Mesiaci a primárnym cieľom je pomôcť vyvinúť techniku na ochranu pred blízkozemnými objektami. Táto misia má názov Artemis II. Asteroid Apophis 99942 sa o necelých 6 rokov priblíži k Zemi na vzdialenosť okolo 30 tisíc kilometrov, čo je bližšie ako niektoré komunikačné satelity. Je pomenovaný podľa staroegyptského boha Temnoty, Ničenia a Chaosu Apophisa (Apep), proti ktorému neustále bojoval slnečný boh Ra. Na vyššej úrovni prvotného ON Mlieka je éterickým vzorom boha Ra jeho predobraz Amon.
Z uvedeného je vidieť, ako to všetko spolu súvisí. Podobenstiev a nebeských znamení je veľa; svetová myseľ ON podáva aj takýmto spôsobom ľudským dušiam nápovedu o niečom, aké je pravdepodobné smerovanie vývoja a aké sú jeho súvislosti. Kto chce zistiť viac o Svete ON, musí pátrať a spoznávať nielen veci vonkajšie, ale aj veci vnútorné.
Škorpión má podľa mytológie usmrtiť Orióna svojim jedom, keď Orión svojim chvastaním urazil bohyňu Héru, tá na neho za trest poslala obrovského škorpióna. Jeho bodnutiu Orión podľahol, ale Artemis zariadila aspoň to, aby bol aj so svojim psom (súhvezdie Veľký pes) prenesený na oblohu práve oproti škorpiónovi, ktorý sa tam dostal tiež. Bohovia ich od seba umiestnili čo najďalej, aby sa už nemohli stretnúť. Preto nikdy nie sú súčasne nad obzorom. Táto symbolika dopĺňa súvislosti o konci Pozemského Cyklu, kedy skončí pozemský Matrix a s ním aj nibiruánske falzifikáty Boha aj Diabla a všetci ostatní, ktorí pečú s nimi.
Koniec mytologického príbehu je nejasný, je známych niekoľko verzií, ktoré sa rozchádzajú a tak koniec individuálneho, aj spoločného pôsobenia tohto pozemského Poznávacieho a Vývojového Cyklu môže mať viac alternatív. Čakanie na vonkajší zásah, v tomto prípade na Škorpióna, ktorý usmrtí Orióna, je ako čakanie na spasiteľa. Možno nám tým chce nebeský svet naznačiť, aby sme sa príliš nespoliehali na všemocnú nebeskú ruku, ktorá za nás vyrieši všetky naše problémy, ale aby sme pracovali na sebe a spoznávali svoj Tieň a spoznávali ON. To je kľúčové.
Podľa inej verzie z mytológie, Orióna zastrelí Apollón, ktorý je stotožňovaný so slnečným bohom a teda ma blízko aj k archanjelovi Michaelovi. Dobre známy je boj archanjela Michaela, alebo svätého Juraja zabíjajúceho draka. Je to symbolické znázornenie nebeskej inšpirácie, ktorá nás vedie ku vnútornému boju Dobra s dielom Zla, každý vo svojom vlastnom Ja. Spoznaním vlastných nedostatkov a závadných skutkov zo svojej (dávnej) minulosti a ich nápravou, má človek možnosť zvíťaziť nad reptiliánskym drakom, ktorý sa nachádza vo vnútri jeho vedomia mysle, alebo sa na jeho vedomie napája zvonka. Drak je plaz, je to reptilián a reptiliáni sú aj nibiruánske astrálne parazity Anunnaki, ktorí oddávna otravujú a terorizujú ľudské pokolenia.