Keď sa niečo/niekto napratáva, tak to znamená, že vyvíja prílišnú snahu dostať sa niekomu na kobylku, vnútiť sa mu do jeho života, dostať sa do systému jeho Ja. Napratávajú sa podomoví obchodníci, ktorí sa vám snažia predať pochybný produkt. Zvonia vám na dvere a otŕčajú vám zmluvy s výraznými zľavami a pochybnými výhodami produktu. Ak si ho na základe poblúznenia kúpite, tak buď prídete o peniaze, alebo s ním budete mať dlho oštaru. Iným príkladom poblúznenia je prílišné dvorenie sa vo vzťahoch, inak nazývané aj „dobýjanie“ ženy. Žena sa nechá dobýjať Temným mužom, pretože jej Ego sa teší, keď jej nápadník neustále nosí kvety, lichotí jej, poukazuje na jej krásu a výnimočné vlastnosti a všemožne sa snaží dostať ju. Keď toto prekročí pomyselnú hranicu, tak to žena vzdá, podľahne napratávaniu sa a vstúpi s ním do vzťahu.
Je to ako s marketingom a predajom produktov. Kvalitný produkt sa nikdy príliš nevnucuje a netvorí ani portfólio podomových obchodníkov. Ich sortiment tvoria šmejdy a preto sú aj takíto obchodníci často nazývaní „šmejdi“, podobne, ako aj Temní muži sú šmejdi. Žena nemusí byť priamo „Svetlou a čistou“ v zmysle jej charakterových nastavení a karmických záťaží. Voči Temnému mužovi však môže pôsobiť ako Svetlá, keď je hoci len o niečo menej Temná, ako ten muž. Podstatný je relatívny rozdiel medzi nimi, lebo nič nie je vyhranené čierno-biele.
Napratávanie sa deje aj v iných vzťahoch, ako partnerských. Dobrým príkladom sú aj Jehovisti, ktorí chodia od domu ku domu a snažia sa napratať do vedomia človeka tým, že ho budú presviedčať o (svojich) ideách ich boha – jordánskeho kata Jehovu (Jahwe), aby sa dal na ich učenie a aby sa tým pridal na stranu Diabla.
Keď podľahnete podomovému obchodníkovi, tak prídete o energiu Svetla v nejakej podobe, pretože buď zaplatíte príliš veľa, alebo sa budete s produktom dlho trápiť, alebo budete podliehať výčitkám, že ste naleteli. V každom prípade vás to zrejme bude mrzieť. Keď Svetlá žena podľahne Temnému mužovi a vstúpi s ním do vzťahu a prípadne aj do užšieho rodinného zväzku, tak sa bude ešte dlho trápiť a za svoje rozhodnutie bude pykať, najmä keď do vzťahu pribudnú deti, majetky a podobne. Prinajmenšom existuje vysoká pravdepodobnosť, že to tak bude. Nehovoriac o tom, že dlhodobé podliehanie Temnému sa môže zmeniť na zotročenie, ukotvenie v násilnom toxickom vzťahu, ktorý poznačí ženu na celý život. Temný muž sa správa ambivalentne, teda protichodne a účelovo, aby ženu udržal v hre. Chvíľami je na ženu navonok dobrý, tá mu znovu naletí a potom ju bude znovu týrať a tak dokola. Ak žena podlieha ilúzii o tom, že sa to zmení, že svojím Svetlom zmení svojho Temného partnera na Svetlého, tak tým podlieha ilúzii o (svojej) výnimočnosti nemožného. Ilúzia je tiež len prchavá Márnosť. Keď sa Svetlá pokúša osvietiť Temného, tak tým prichádza o energiu Svetla (milostnú „energiu“) a tým klesá nadol. Postupne stráca vlastnosti ON a tým automaticky nadobúda vlastnosti opaku ON. Je to ako keby sa niekto pokúšal zmeniť Satana na ON. Ak žena nebola Svetlá, ale v porovnaní s mužom povedzme len menej Tmavá, tak postupne po kúskoch prichádza aj o to málo Svetla, čo mala. Nehovoriac o tom, že Temní muži sú roznášači rôznych implantátov a zlých energií, ktoré potom žena dostane namiesto tých svojich svetlých. Dostane to, pretože to tak jednak chcela a dobrovoľne (pod vplyvom svojho Ega a pod vplyvom pocitovej manipulácie „svojich“ temných entít) do vzťahu vstúpila; a aj preto, lebo prítomné Temné Entity sprevádzajú temné energie muža a súvisiace programy; a tak sa dostávajú do ešte užšieho kontaktu s dušou (Tieňom) ženy.
Čím dlhšie vo vzťahu zotrváva, tým väčšie je riziko. To však trvá aj po ukončení vzťahu, keď zostanú u ženy sentimentálne spomienky na prežité chvíle; tie jej do systému pocitovo-emočného tela napratávajú kliatby/programy Entít a ich implantáty ukotvené u ženy. Účelom týchto manipulácií je udržať ženu aspoň v mentálno-emočnej pripútanosti ku Temnému mužovi, aby tak Entity mali možnosť čerpať z nej energiu, alebo sľubovať Diablovi, že „ešte je tam nádej, lebo naňho stále myslí, asi sa s ním dá znovu dokopy a my budeme znovu čerpať jej energiu…„. Temný muž oberie Svetlú ženu o energiu, tým sa nasýti a na nejaký čas bude relatívny kľud. Temné entity v pozadí muža budú nacicané a na chvíľu dajú pokoj, aby proces mohli neskôr opakovať. Ak by bola tyrania bez prestávky, tak by žena pri zdravom rozume vzťah ukončila a bolo by po odoberaní energie.
Svetlá energia však u Temného muža (okrem provízie za jeho „služby“ Diablovi) nezostane, tá vyšumí niekam inam – odíde „hore“ ku entitám Diabla. Odobratá energia má dva aspekty: milostná „energia“ je vlastnosťou ON a ide naspäť ku ON. ON skutočnú energiu vráti tomu, od koho prišla, ak ten dospeje k poznaniu Pravdy. Druhým aspektom je prázdna „energia“ Márnosti, nie je to nič, len prchavý pocit moci a slasti z tyranie a pomsty, ktorého sa dostane entitám, bohom, aj tomu Temnému mužovi – tyranovi. Sú to nízke pocity opaku ON a tie oni uprednostňujú a tie sa im ukotvujú do ich Ja a tak na výmenu za prázdnotu Márnosti strácajú aj to málo svetlej energie, ktorú mali. Z toho je zrejmé, že proponovaním negatity klesajú viac a viac nadol; týka sa to bohov, entít a rovnako aj ľudí.
Diabol tú „energiu“ zbiera od všetkých entít a potom ju spätne používa na tyraniu ľudí; znovu ju rozdelí ich astrálno-mentálnym entitám. Tak to koluje dokola a Temní sa viac vyprázdňujú od Svetla a napĺňajú sa prázdnotou Márnosti. Časť energie ide ku ON (plná zložka) a časť energie odovzdá Diabol tyranom a manipulátorom (prázdna zložka). Tí manipulujú človeka myšlienkami a pocitmi tak, aby konal podľa zámeru opaku ON a tými sú zrada, násilie, rozbroje, konflikty, tyrania a podobne. Keď sa Temnému minie „energia“, ktorú od ženy dostal, tak svoj násilný skutok voči nej zopakuje a tým sa proces točí dokola, až kým žena nepadne na kolená. Tá nekoná úplne dobrovoľne, pretože ju tiež manipulujú jej Entity, aby konala tak, ako koná, aby podliehala Temnému. Keď sa im vzoprie, tak s mužom skončí a nejaký čas potrvá, kým sa pozviecha, ak vôbec. Tento boj je tak namierený nielen voči vonkajšiemu Temnému mužovi, ale najmä voči jej vlastnému vnútornému Temnému Tieňu, ktorý ju pod vplyvom jej Ega vháňa do neutešených situácií.
Toto funguje aj v opačnom garde, v napratávaní sa Temnej ženy ku Svetlému mužovi. Tu je to však inak, aj vzhľadom na určité kultúrno-sociálne zvyklosti. Žena sa až tak očividne ku mužovi nenapratáva. Začne hrať rafinovanú hru na mačku a myš. Nadhadzuje mužovi udičky, návnady a potom ho nechá, nech sa napratáva on ku nej. Nenápadne ho vyzýva, nech je aktívny a nech ju všemožne dobýja, aby sa k nej (do nej) dostal. Voči mužovi vyslovuje nejasné dvojznačné nekonkrétne prísľuby a striedavo ho láka a odmieta. Jej (ne)vedomým cieľom je obrať muža o Svetlo. Ten sa buď nechá zotročiť jej (ná)vnadami, ktoré bude Temná žena striedavo dávať do ponuky a z ponuky ich odoberať; tak akurát, aby muža udržala v hre a aby mohla zároveň od neho odčerpávať jeho milostnú „energiu“. Tá môže mať súvis s energiou odoberanou intímnym stykom, ale môže ísť aj o energiu zo slastných pocitov Temnej ženy, vyplývajúcich z jej moci nad mužom a jeho zotročením.
Svetlý muž nebude podliezať svoju laťku a príliš Temnej žene nadbiehať. Ak to tak minimalisticky urobí, tak pozoruje, čo sa bude diať, ako sa to bude vyvíjať, aké budú reakcie. Temná žena je pod drobnohľadom, pretože Svetlý muž ju vníma, pamätá si a vie si dávať veci do súvisu; a tým bude ženu spoznávať a sledovať, či mu vôbec stojí za to. Keď sa Svetlý muž naprace ku Temnej žene, tak sa vie aj včas odpratať a odísť od nej, aj keď so stratou svojho Svetla, to mu však bude nahradené Svetlom Poznania (ak ho získa) a energiu v určitom zmysle získa aj späť od ženy. Poznanie získa, keď sa dostatočne kvalitne naučí, ako je to s opakom ON – porciou Satana/Diabla v ženskej koži. Znovu, existuje to v nejakom pomere aj v opačnom garde.
Najviac zneužívané aspekty ON úzko súvisia so zmyslom života a poslaním duší: sú nimi momové nopono a milostné nopono (tvorivé poznanie). Jedno s druhým súvisí. Momové nopono je obtiažne vysvetliť niekoľkými vetami, pretože na to je potrebné mať navnímaného veľa poznania. Jednoducho povedané, jeho súčasťou je (najmä) niečo ako láska, prelínajúca sa v rôznych obmenách svojich protikladov vo vzťahoch rôznych druhov. Práve vo vzťahoch je potenciál získania množstva poznania o sebe samom, o Svete On a o opaku ON. Poslanie duší a zmysel ich bytia bol napadnutý Satanom tak, aby u nich nedochádzalo ku evolučnému poznaniu; aby zmyslom ich životov bol nezmysel Satana; a aby energia ich lásky bola presmerovaná tam, kam nepatrí a to do žumpy Diabla. Keď mu dáte energiu lásky, tak mu tým dáte nabitú zbraň a ten ju v momente namieri voči vám. Je to v niečom podobné, ako keby ste sa s namierenou zbraňou v ruke pozerali na seba do zrkadla – váš odraz by vašou zbraňou mieril priamo na vás.
Kto konkrétne tie aspekty ON, poslanie a vlastnosti duší zneužíva? Sú to ľudia. Nik iný, ako ľudia. Diabol/Satan tu slúži viacmenej ako terminologický zástupný ekvivalent opaku ON, predstavuje čosi protivné, odporné, závistlivé, nenávistné a zradcovské; zatiaľ čo ON je tu Zdrojom a Stvoriteľom všetkého momového. Medzi ľudí patria pozemskí fyzickí ľudia tu na Zemi, padlí anjeli, bohovia, Ni, astrálne blúdiace duše a podobne. Všetko sú to ľudia, len sa niektorí z nich momentálne/dočasne nachádzajú na iných rovinách bytia. Aj mentáli a démoni majú ľudskú “podstatu”, pretože boli ľuďmi stvorení; podobne ako Viktor Frankenstein boli pozliepaní z negativít ľudských Tieňov. Každý z nich má vo svojom kóde vyrazené “výrobné číslo” id svojho stvoriteľa – človeka; a celý je obalený tmavým mračnom prachu Satana.
V tomto zmysle je to potrebné chápať. Ako ON sú tu mienení ľudia, ktorí majú veľa ON a ako Satan sú tu mienení ľudia, ktorí majú málo ON a slúžia Diablovi ako sprostredkovatelia na rôznych úrovniach. Keď má niekto málo ON, tak sa doňho okamžite naprace jeho protiklad a tým je Satan, predstavovaný okrem iného aj Umelým ON a Umelým Duchom Matrixu. Čiže je prospešné poznať princípy Univerza a všeobecné súperenie medzi ON a Satanom, ale pre naše účely je potrebné a nevyhnutné pozerať sa najmä sám na seba a na zápolenie Svetla a Temnoty vo svojej vlastnej duši. To je to jediné, čo dokážeme priamo ako-tak ovplyvniť.
“Satan chce od ON, aby ho momovo oprorokovával” — Enki
Satan/Diabol (jeho bytosti) sa vo svojej pravej podobe napratáva do ON, ktorý ho však nechce, pretože je to odporný, slizký zmrd a príšerne smrdí. Ktorý normálny človek by chcel druhého človeka, ktorý by sa tak správal a takto by vyzeral? Preto Diabol, ktorý je zmesou Satana a ON, vymyslel na ľudí trik. Zmanipuloval to tak, aby sa nie Satan napratával do ON, ale naopak, aby sa ON napratával do Satana, aby ho chcel a túžil po ňom. Potom to je tak, že Matrix vidí, že ON chce Satana a potom to ľuďom s ON dá poriadne pocítiť, so všetkými atribútmi Satana, ktoré im dá, pretože ho „akože“ chceli a tými sú chaos, emočné, psychické aj fyzické utrpenie, mizéria života a podobne.
Boh Matrixu chce, aby sa ON napratával do Satana s tým, že ho chce, túži po ňom, pretože je preňho atraktívny. Pritom to zákerne urobil tak, že Diabol v oblečení do ľudského tela sa navonok často javí ako atraktívny jedinec, pričom v reále jeho vnútra je to otrasný votrelec, ktorý keď sa naprace do vášho tela duše, tak v nej bude chcieť rásť, až bude taký veľký, že z toho prasknete a on z vášho už mŕtveho tela vylezie občerstvený a posilnený. Je to (často) naopak, ako by to podľa normálneho poriadku (zrejme) malo byť, prinajmenšom tu vo fyzickom svete. Tento stav však má svoje dôvody a je dôsledkom dlhodobého vývoja ľudstva, aj jednotlivca. Nezabudnime na to, že tu je vývojové prostredie. Jedny duše uprednostňujú vývoj tak, že chcú ovládať, klamať a manipulovať ostatných a tí druhí sa tomu majú naučiť brániť, ak nechcú byť zotročení a zničení. Na to, aby sa to mohli naučiť, musia získať množstvo poznania a skúseností, ktoré ich duše evolučne posunie nahor. Zatiaľ čo tí, ktorí na nich vyvíjajú útlak, manipulačné triky a podporujú ich (seba)vražedné správanie, tí sú v komfortnej zóne, pretože sa učiť nemusia a len si užívajú prázdne pocity svojich ničotných skutkov. Ich duše potom stagnujú a posúvajú sa naspäť nadol, odkiaľ voľakedy dávno vzišli.
Opak ON je Satan a jeho prívrženci a to sú mnohí ľudia, všetci bohovia/diabli, ktorým ľudia podľahli. Opak ON sú aj mentálne entity, ktoré slúži bohom, diablom a slúžia sami sebe, pretože sa chcú stať ľuďmi v ich vedomí, ako Šedí “mimozemšťania” chcú ovládnuť ľudské mysle a telá, aby skrze ne mohli „žiť“.
Diabol je zmes Satana a ON a všetky ich atribúty sa v ňom miešajú do Chaosu. Diabol preferuje Formu a preto satanské bytosti (často) len navonok vyzerajú (tvária sa) ako anjeli, alebo mimoriadne bytosti, ale ich vnútorným Obsahom je ten zmienený hnus Satana. Preto keď niekto chce odlíšiť človeka s veľkou mierou ON od človeka s veľkou mierou Satana, musí sa naučiť odlišovať Formu od Obsahu. Forma je ľahko viditeľná, zatiaľ čo Obsah je ukrytý. Je ho možné odhaliť, avšak človek sa nesmie nechať oslepiť vonkajšou Formou, ktorá sa zameriava na jeho povrchné Ego.