Keď sa budete dlhší čas niekomu pozerať uprene do očí, začnú sa diať zvláštne veci. Potvrdili to psychologické experimenty, aj vlastná skúsenosť. Je to jednoduchý spôsob, ako navodiť u zdravých ľudí zmenený stav vedomia – dvaja jedinci sa jednoducho musia prinútiť, aby si 10 minút pozerali do očí a to bez toho, aby pritom rozprávali, žmurkali, alebo menili výraz svojej tváre. Mali by sedieť v slabo osvetlenej miestnosti. Pocity, ktoré u nich nastanú, pripomínajú stav, keď ľudia stratia svoje normálne spojenie s realitou, dostanú pocit, že svet je neskutočný, že strácajú pamäť a majú zážitky, ako napríklad čiernobiele, alebo pokrivené videnie sveta. Väčšina účastníkov experimentov potvrdila, že sa tvár ich partnera zmenila. Videli deformované črty tváre, monštrum, aspekty svojej vlastnej tváre, alebo tvár príbuzného.
Hľadenie na vlastnú tvár, do svojich očí v zrkadle po dobu niekoľkých minút, pri nízkej úrovni osvetlenia, môže tiež spôsobiť zvláštne zjavenia. Pozorovatelia môžu vidieť deformácie svojich odzrkadlených tvárí, ale aj rôzne príšery, archetypálne tváre, tváre príbuzných, aj zosnulých, či zvierat.
Oči sú okná do duše a zrkadlá sú portály do inej dimenzie, nie však v zmysle fyzickom, ale psychickom. Zrkadlá sú okná do inej roviny. Upretým, dlho trvajúcim pohľadom do svojich očí odrazených v zrkadle dávame najavo, že chceme vidieť svoju alternatívnu osobnosť – svoje Alter Ego a po určitej námahe sa nám dostane obrazovej informácie o tom, ako naša duša vyzerá na úrovni jej Tieňa.
Pohľad do očí iného človeka môže byť nepríjemný a môže iniciovať určité prebudenie sa z ilúzie, ktorú ste si o ňom vytvorili. Oči sú okná do duše a ak urobíte tento experiment so svojou partnerkou, môže sa stať, že v nej uvidíte tvár hada, korytnačky, alebo iného zvieraťa. Snovou symbolikou sa vám zjaví pravá tvár jej duše. Ak je jej duša prázdna, pretože je oprostená od ON, tak v nej uvidíte astrálno-mentálnu bytosť/entitu, ktorá ju naplnila a tak nahradila jej stratené vedomie Ducha. Táto bytosť môže mať podobu napríklad Šedého mimozemšťana, príšery zahalenej do čierneho rozmazaného oblaku, alebo niečo iné, čo v danom okamihu dušu napĺňa a čo vám takýmto spôsobom váš Duch chce povedať. Tváre príbuzných, alebo zosnulých, môžu predstavovať príbuznú dušu, z ktorej bola tá vaša naklonovaná, alebo oddelená.
Pohľad do zrkadla vás môže zbaviť ilúzie o vlastnom Ja. Pohľadom do očí niekoho iného uvidíte jeho podstatu a pohľadom do zrkadla uvidíte svoju vlastnú podstatu. Obidve metódy môžu byť inšpiratívne a prospešné pre zvedavého človeka na evolučnej ceste, zároveň však so sebou môžu niesť určité riziká. Otvorenie portálu zrkadlenej reality môže spôsobiť, že ho nebudete môcť zavrieť a realita na úrovni vášho Tieňa sa vám bude napratávať do vášho vedomia vtedy, kedy sa jej zachce. Vtedy sa môže jednať o nepríjemnú skúsenosť hraničiacu s “psychickou poruchou”, na druhej strane to môže predstavovať veľký krok ku duchovnému poznaniu.
Kto sa nebojí, ten má na sedmičku. Môžete mať strach pozrieť sa do zrkadla a ak ho nemáte, je celkom možné, že ho dostanete potom, keď v ňom uvidíte tieňové Ja svojho Ega a démonov, ktorí sa zdržiavajú v jeho okolí vo Svete Tieňov. Keď niekto nemá veľký Tieň, aj tak môže v zrkadle uvidieť Démonov, Mentálov, alebo iných astrálnych duchov, pretože tí typicky krúžia okolo ľudí, ktorí majú ON. Niektorí ich však vidia aj cítia celkom bežne bez toho, aby k tomu smerovali nejakou cielenou aktivitou. Entity sa snažia zachytiť na hoci aj malé Tiene duší sídliace v Podsvetí a budú ich chcieť dostať, uloviť a zožrať ich energiu. Nie je na nich príjemný pohľad, ide z nich toxická energia a môže sa stať, že sa s nimi potom ešte nejaký čas budete pri rôznych okolnostiach stretávať.
Ľudia s ON strach mať zrejme nebudú, ani predtým, ani potom. Strach je totiž vlastnosťou opaku ON. Tieto astrálno mentálne entity a bytosti žijú v neustálom Strachu, ktorý sa u nich prejavuje rôznymi spôsobmi. Majú strach z Pekla, pretože už tušia, že sa mu nevyhnú. Majú strach z Diabla, ktorý ich tyranizuje a mučí, aby sa neustále hnali a pokúšali sa získať vytipovanú osobu/dušu na jeho stranu. Ak ju nezískajú, tak stratia energiu, zoslabnú a tak kúsok po kúsku padajú hlbšie do Pekla. Musia sa neustále niečím zamestnávať a niekoho otravovať, aby nemuseli myslieť na to, čo ich čaká; a aj kvôli tomu, že keď nebudú nič robiť, tak ich Diabol bude bičovať žeravým lanom a hnať ich do hyperaktivity. Chcú sa svojho Strachu zbaviť tak, že budú tyranizovať svoju potenciálnu obeť a pokúšať sa ju stiahnuť ku sebe nadol (oprostiť ju od ON), aby Diabol aspoň na malú chvíľu poľavil v ich týraní. Tak ďaleko sa dostali tí “bohovia“ a ich z reťaze odtrhnuté mentálne a démonické entity. Niečo podobné, keď na to príde čas, zrejme čaká aj množstvo ľudí, ktorí klesli príliš hlboko a takých nie je málo. Entity, ktoré sú čisto mentálne, až taký strach nemajú, pretože ich astrálne telo je malé a cez neho sa nedajú emócie strachu veľmi preciťovať. Keďže entity rastú tak, že sa spájajú do celku, tak sa spájajú aj ich astrálne telá a z množstva malých tiel sa naformuje jedno veľké, ktoré má podobu napríklad hybrida/mutanta/príšery, pretože vznikol spojením množstva rôznych archetypálnych deformovaných podstát.
Odraz v zrkadle je odrazený obraz skutočnosti fyzickej reality, preklopený do astrálno-fyzického zobrazenia, ktoré bežne nie je viditeľné. Je to alternatívne univerzum inej reality. Ego, ani duša pri pohľade do zrkadla Pravde neuniknú. V princípe je jedno, o akú dušu sa jedná, či je to duša človeka, diablovho pomocníka, boha, anjela, alebo inej (astrálnej) bytosti. Vždy je to konkrétna bytosť, živá, umelá, alebo polo-umelá, ktorá je zodpovená za svoje skutky. Ani umelá bytosť nie je úplne umelá, pretože má minimálny ON vo svojom umelom Ja. Záblesk vedomia je všade, všetko má božskú podstatu, pretože ON všetko oprorokuje.