Cestovanie na miesta smrti a ničenia nie je nový koncept. Ide o fenomén, ktorý sa v posledných rokoch ukázal ako jasne identifikovateľný produkt cestovného ruchu, z hľadiska ponuky uspokojiť “ľudskú” prirodzenosť, ktorou je fascinácia smrťou a katastrofou. Je množstvo turistických lokalít spojených so smrťou a utrpením, ktoré priťahujú milióny turistov z celého sveta. Napríklad koncentračný tábor Osvienčim v Poľsku, či hrôzu vzbudzujúce, opustené nemocnice pre duševne chorých, strašidelné zámky, alebo lesy zakliate portálmi do iných dimenzií.
Motivácií na ich návštevu môže byť viac: hľadanie vzrušenia, alebo šoku; získanie skúsenosti súvisiacej s predstavou človeka o vlastnej smrteľnosti; nostalgia; oslava zločinu a deviácie; zvedavosť; túžba po poznaní; empatická identifikácia sa s obeťami; hľadanie svojej identity; zmysel pre spoločenskú zodpovednosť; smerovanie k temnejším motívom záujmu a zhovievavosti voči násiliu a utrpeniu; krvilačnosť; pokrivený záujem a zábava prostredníctvom strašných udalostí a utrpenia iných.
Koncentračné tábory
Veľa ľudí túži navštíviť koncentračný tábor Osvienčim (Auschwitz-Birkenau), v ktorom prišlo o život viac ako 1,1 milióna mužov, žien a detí. Osvienčim je najnavštevovanejšie miesto temnej turistiky na svete, ročne ho navštívi 2,5 milióna turistov a tento počet sa každoročne zvyšuje. Za Osvienčimom v rebríčku top destinácií temnej turistiky nasleduje Černobyľ, Hirošima a Nagasaki. Potenciálni návštevníci poznajú príbeh Osvienčimu a mnohí podvedome tušia, že sa tam budú cítiť dobre a zaujímavo. Mnohým sa to tak aj udeje, pretože tam v Osvienčime sa nachádzajú temné energie, ktoré súznia s energiami takýchto návštevníkov.
Energetické miesta vznikajú prekliatiami, ale aj tým, že tam zomrú ľudia. Množstvo ľudí. Prírodné katastrofy, alebo nepriamo zapríčinené úmrtia, sa sem nerátajú. Energetické miesta tohto typu vznikajú oprorokovaním zámeru človeka, alebo skupiny ľudí, spôsobiť utrpenie a smrť inému človeku, alebo skupine ľudí. Účelom je dosiahnuť, aby páchatelia týchto činov získali z toho prospech, alebo dobrý pocit. Trpiaci a usmrtení na miestach, kde sa to stane, zanechajú temné energetické fragmenty svojich duší; čím temnejšie je emočné podfarbenie sprevádzajúce ich utrpenie a smrť, tým viac a tým intenzívnejšie energie (fragmenty duše) na tom mieste zanechajú. Sú to energetické kúsky duše. Množstvo postihnutých ľudí znamená množstvo fragmentov a v Osvienčime ich bolo veľa. Svoje temné fragmenty tam zanechávajú aj tí, ktorí tie skutky vykonali – páchatelia zločinov.
Tmavá energia fragmentov duší usmrtených väzňov, aj ich páchateľov, ku tmavej energii mnohých návštevníkov patrí, navzájom spolu súladia, v zmysle “podobné priťahuje podobné”, či “vrana ku vrane sadá” a v návštevníkoch vyvoláva zvláštne príjemný pocit. Rozumovo si tento príjemný pocit návštevníci vysvetľujú svojim poznaním histórie, súcitom, obdivom dokonalosti vražednej mašinérie fašistických Nemcov, alebo inak. Uvedomujú si, že sú nažive a tamtí sú mŕtvi. Málokto z nich sa pozastaví nad tým, prečo má z takéhoto hrôzostrašného miesta príjemný pocit; maskuje ho inými vysvetleniami. Málokto, ak vôbec niekto, dopytuje samého seba a nájde v sebe hlboko skrytú príčinu, ktorou môže byť čiernota jeho vlastnej duše. Môže však za ňou byť aj manipulácia mentálno-astrálnych entít, ktoré sa umelo naimplantovaným príjemným pocitom obdivu voči kultúre smrti, snažia návšetvníka pritiahnuť k sebe.
Tmavá energia fragmentov duší, vystretá natiahnutým chápadlom fragmentov, sa dotkne návštevníka svetlej duše a dotykom sa medzi nimi zaiskrí – je to skrat stretu záporného a kladného pólu a to vyvolá v návštevníkovi svetlej duše nepríjemný pocit. Takíto návštevníci tam vidia tmavé tiene, ovanie ich studený závan smrti a cítia zlé energie – to je znamenie ducha, že to miesto nie je pre nich vhodné.
Holíčske menhiry
Iné, pomerne málo známe energetické miesto s malou návštevnosťou, je v Holíči na Záhorí. Je to miesto, kde prednedávnom stáli kamenné menhiry. Názvom je to Holíčska svätyňa, inak Holíčsky rondel s megalitmi, ľudovo Holíčsky Stonehenge. Pred niekoľkými desaťročiami bola v priestore pod Kalváriou objavená praveká svätyňa, súbor kultových kameňov z nej premiestnili do inej časti mesta, kde vytvára zostavu kamenných slnečných hodín.
Pred mnohými tisíckami rokov tu v Holíči havarovala kozmická loď z dávnej civilizácie. Zostrelili ju pozemšťania a zahynulo v nej niekoľko stoviek nepriateľských votrelcov. Boli to temní votrelci riadení mentálnymi entitami a neočakávali to. Bol to pre nich šok a prekvapenie, že sa im pozemšťania vzopreli tak, že ich fyzicky odstránili. Ich smrťou sa ich astrálne duše oddelili a odleteli do medzi životného Tranzitu, aby sa neskôr opäť vrátili; na mieste havárie zanechali fragmenty energií svojich duší. Fragmenty ťahajú svoje duše späť do kolesa reinkarnácií, sú to prípojky k Matrixu, sú to prípojky k miestam a iným dušiam, ktoré čakajú na svoje vyriešenie a “rozhrešenie” podľa ON.
Na mieste havárie zostala poriadna jama a miestni domorodci, ktorí ju technológiou mágie zostrelili, okolo nej na oslavu svojho úspechu tancovali; neskôr sa z toho miesta stalo kultové (energetické) miesto, rondel s mohutnými kameňmi rozostavanými do kruhu, kde sa neskôr vykonávali náboženské, či pohanské obrady. Potom na tom mieste postavili kalváriu, trojkríž ako imitáciu Golgoty a vedľa postavili pravoslávny chrám. Rôzne náboženské skupiny, typicky po celom svete, využívajú tie isté energetické miesta, na ktorých stavajú svoje chrámy a kde sa ich prívrženci stretávajú. Na mieste pôvodného chrámu postavia nový chrám a pôvodnú cirkev bezostyšne ohovárajú. Pritom používajú tie isté energie, ako tí pred nimi. Temné bytosti veriacich sa cítia v priestoroch ovenčených temnými energiami fragmentov ukotvených duší dobre.
Stratené fragmenty duší
Fragment zostáva na mieste aj preto, aby sa duša, z ktorej sa vydelil, na to miesto činu vrátila a mala možnosť pochopiť, čo sa jej vtedy stalo, za akých okolností a prečo. Je to pre ňu príležitosť načrieť do vedra poznania svojej karmy. Páchateľ sa vracia na miesto svojho činu. Keď sa dotyčný človek na miesto, kde má uložený svoj fragment dostane a ponorí sa do meditácie, niečo sa mu dostane do vedomia. Keď sa mu fragment jeho vlastnej duše energeticky ukáže, tak ho spozná – je to ako stretnutie so starým dobrým známym; človek je dojatý a možno si aj poplače.
Fragment sa však nepripojí naspäť a energia sa mu nevráti, ak človek nepochopí pointu, ktorou je poznanie jeho vtedajšieho skutku, načo tam bol, prečo bol (v prípade Holíčskeho Rondela) votrelcom, čo chcel spôsobiť, koho tam zastupoval, čo ho motivovalo, čo tým chcel získať, čo s tým ďalej; a to všetko pod vedením Ducha. Ak by sa fragment vrátil k duši, tak by ten človek bol o kúsok múdrejší (osvietenejší), vrátil by sa mu kúsok duše, ktorý obnáša aj kúsok Ducha a kúsok rozumu. Aj kúsok ON.
Keď niekto nechá niekde veľa fragmentov, tak má porozhadzovaného svojho ON kade-tade. Keď niekto preklína a čaruje čiernou mágiou, taktiež rozhadzuje svojho ON, pretože každé vyrieknuté slovo (čiernej) mágie obnáša energie – aj kúsok Ducha a kúsok ON, ktorý potom je porozhadzovaný tak, že ho nie je možné pozbierať. Vyrieknuté slovo kliatby sa nedá len tak vziať naspäť. Je to ako keď ošklbete sliepku a jej perie porozhadzujete po okolí, vietor ich uchytí a pierka poletujúce kade-tade už nie je možné všetky pozbierať. Bolo by síce možné niečo z toho zhromaždiť, ale za vynaloženia enormného úsilia a (pozitívneho) chcenia, alebo pozbierať tie pierka hneď potom, ako ste ich porozhadzovali. Aj tak by niektoré zrejme nenávratne odleteli.