V živote môže nastať situácia, ktorá odkryje dovtedy skryté. Keď má niekto dostatok vonkajších zdrojov, tak nimi môže zakrývať to vnútorné, čo pred okolím podvedome tají. Ani nevie, čo vlastne tají, sú to jeho hriechy starej minulosti, na ktoré už dávno zabudol a ani teraz o nich radšej nechce nič vedieť. ON na to nezabudol a včas to pripomenie. Je to podobné, ako keď máte postavenú hranicu z dreva, ktorá stojí na hrobe vášho pravdivého Ja, vášho ON. Zakrýva ho a vy sa k nemu nemôžete dostať. Ani sa k nej nechcete dostať. Nechcete svojho ON a vyhýbate sa mu. Ani váš individuálny ON sa k vám nemôže dostať, pretože je pod hranicou zastavaný. ON hranicu zapáli zospodu. Zapáli ju a vy sa môžete vyhrievať teplom sálajúcim z jej plameňov. Zohrieva vás vyžarovaná spaľovaná pravda z temného lesa, je to koncentrát prostredia a okolností vašich Tieňov, zhmotnený a usporiadaný do drevených polienok z lesných stromov; rozmrazí vaše karmické dlhy usporiadané do hranice, aby sa ukázali vo svojej nahote a potom zhoreli v plameni. Predstavuje to spálenie vašej karmy, ale takým spôsobom, že budete nútení stáť pri tom ohni, pozerať sa naň a budete vidieť Tiene vašej (dávnej) minulosti poskakujúce naokolo , vyjadrené odrazmi mihotajúcich sa plameňov ohňa.
Navŕšená pravda letokruhov drevených polienok bude žiariť do vášho Ja. Vaša minulosť bude horieť pravdou, Váš Duch bude dúchať do ohňa, aby poriadne horel. Bude mu svojim Dychom Veľkého Ducha pridávať kyslík, aby oheň mohol žiť a dýchať. Ak bude váš Duch stáť za Vami, tak šedivý dym Márnosti z ohňa spaľovanej karmy bude smerovať na opačnú stranu a drevo zároveň rýchlejšie zhorí. Ak Duch nebude stáť za vami, ale proti vám, tak dym pôjde na vás a bude vás dusiť. Horúco vám bude tak či tak. Ak budete stáť príliš blízko pri ohni, alebo máte veľkú hranicu, tak vás to bude aj páliť, budete “za pravdu horieť”. Ak budete od ohňa príliš vzdialení, tak sa na vás veľa pravdy nevyžiari.
Odkrývanie
Keď oheň dohorí, tak z pahreby zostane popol, zaduje vietor a ten ho rozfúka a ukáže vám to, čo bolo pod hranicou pochované. Bola to hranica dreva a zároveň to bola aj iná hranica, ktorá oddeľovala Zjavné od (ne)Tušeného. Je to váš staroveký hrob, v ktorom je skrytý váš vlastný poskrúcaný kostlivec, mŕtvola, ktorú ste tam voľakedy dávno zakopali. ON vyrúbal váš tmavý les, do ktorého ste nechceli vstúpiť ani za nič, pretože ste sa v ňom báli svojich vlastných strašidelných tieňov. ON z neho povyberal to, čo považoval za vhodné oprorokovať vášmu terajšiemu Ja, napílil a naskladal polienka tak, aby z nich poskladal hranicu.
Keď niečomu venujete veľa času a energie a po čase zistíte, že to bolo nanič, tak vaša nálada spadne dole. Odrazu stratíte energiu, ktorú ste tomu venovali. Je to ako keď nabúrate auto a oznámia vám, že je neopraviteľné. Celé je na odpis. Odrazu ste bez auta a práca, ktorú ste museli vynaložiť na to, aby ste si auto mohli zadovážiť, je stratená. Aspoň ste sa na ňom nejaký čas povozili a prípadne ste s jeho pomocou aj niečo vytvorili. Podobne je to aj so systémami viery, duchovna, ale aj bežného života. Míňate energiu na to, že sa venujete niečomu, aby sa po čase ukázalo, že vás to nikam nezaviedlo a ste stále na tom istom mieste. Keďže ste však vynaložili energiu, tak ste sa v istom zmysle posunuli nazad, v prípade, že vynaložená energia prevyšuje hodnotu poznania, ktoré ste z toho získali. Bilancia bude negatívna. Alebo nastane nejaká neodvratná (globálna) udalosť, ktorá vás postaví pre hotovú vec a vy budete, či sa vám to páči, alebo nie, postavení pred spochybnenie celého vášho doterajšieho života a hodnotového systému. Načo to vôbec celé bolo, keď sa aj tak pominiete, kam pôjdete, čo bude teraz s vami, kam sa podejú všetky tie vaše hmotné aj nehmotné cennosti, ktoré stáli u vás na piedestáli Márnosti. Odrazu stratíte všetku náplň, ktorá vás doteraz poháňala napred. Niekam zmizne a vy zostanete na dne.
Zakrývanie
Ľudia prechádzajú svojimi životmi s toľkými falošnými predstavami o svete, o spiritualite a o nich samotných. Všetko pozemské je ilúzia viac-menej založená na klamstve, pretože pravda, ktorá vyžaruje vo vnútri, sa navonok nedá plne vyjadriť inak, ako čiastkovo a opisom niektorých jej aspektov. Keď niekto chce pravdu vidieť, tak ju vnútorne pochopí aj z náznakov a symbolov, ktorými sa zjavuje. Keď niekto pravdu nechce vidieť, tak náznaky, symboly a informácie, ktoré mu o nej prichádzajú, ignoruje. Pravdu odmieta, zastiera a zametá pod koberec. Nasadzuje si masku tak dlho, až uverí fasádam svojej pretvárky. Je to reakcia na nepríjemné novozískané informácie, alebo skúsenosti, protirečiace jeho predchádzajúcej predstave, alebo vedomosti o sebe samom. Tento nesúlad vyvoláva nepríjemný pocit napätia a následne túžbu po jeho znížení, či odstránení. V každom okamihu potom človek klame sám seba a v každom okamihu ho potom klame aj svet. Ľudia si tak sami ospravedlňujú aj tie najabsurdnejšie veci v svojej mysli. Neustále klamú sami seba a veria tomu.
O Pravde
„Okolo lží sa ľudia zhromažďujú ako muchy okolo medovníka a ako kadidlo rozvoniavajú slová rozprávkára, ktorý čupí na rohu ulice. Pred pravdou však ľudia utekajú.“ — Mika Waltari
Pravda často nie je ľúbivá. Ľudia ju nechcú viditeť, ani počuť, chcú byť pohladkaní lžou, aby z ponorenia svojho vedomia do jej mámivého klamu mali príjemný pocit, aby im potom ako po pití lacného sladkého ovocného vína bolo zle a dunela im z neho hlava. Ich ucho je položené na mäkkej poduške, ktorá ich od Pravdy oddeľuje, tlmí jej vplyv a zamatovým hlasom im hovorí niečo iné. Pohladkanie niečo stojí, pretože raz sa táto mäkká poduška prevráti svojou odvrátenou stranou navrch a podriape im tváre kefou pokrytou hrdzavými ostňami, ostrými ako žiletky. Tvárou v tvár, pravda ukáže svoju pravú tvár tým, ktorí sa pred ňou schovávali, zakrývali si oči a zastierali ich aj ostatným.
Svojim vyjadrením navonok sa mnohí ľudia čím ďalej tým viac vzďaľujú od pravdivého prejavenia svojho vnútra. Robia to vedome, aj podvedome. Príliš sa snažia zakryť svoje pravé Ja mimikrami ochranného sfarbenia nabudenej pozitivity, zdanlivej spoločenskej bezchybnosti, hlasnej politickej a občianskej korektnosti, iedologickej, či ekologickej zhodnosti, či navonok demoštratívne poukazujú na svoj súlad s predpismi falošnej morálky. Vonkajšia snaha mierená k prílišnej správnosti na úkor normálneho pravdivého sebavyjadrenia vedie ku svojmu opaku a tým je nesprávnosť. Týka sa to najmä tých, ktorí majú čo zakrývať; nezabúdajme preto na to, že zločinci minulosti a ich klony sú stále a znovu medzi nami. Pokúšajú sa o to isté, čo činili v minulosti svojich predchádzajúcich existencií; vzhľadom na prekrytia rôznych kamufláží to robia rafinovanejšie a bezostyšnejšie. S progresívne narastajúcou drzosťou vodu kážu a víno pijú, z úst vypúšťajú dvojzmysly, merajú dvojakými metrami a svoje do neba volajúce klamstvá zastierajú oparom zdanlivej korektnosti a prospešnosti.
Takíto ľudia sa z oprát Klamu a Falše nijako nedostanú. Dlho sa do nich ponárali a dlho to trvá, kým sa z nich niekto dostane, ak vôbec. Keď niekto vlezie do Temnoty, tak v nej jednoducho Pravdu neuvidí. Keď mu na niektoré aspekty jemu predostretej Pravdy niekto zvonka zasvieti, tak uvidí len jej Tiene a vtedy nebude vedieť, čo predstavujú, pretože Tiene sú ploché, rozmazané a nejasné. Pravda totiž nie je tam niekde vonku, kde sa odráža od pevnej hmoty, ale je vo vnútri Bytosti ON a keď sa niekto ON oprostil, zbavil sa ho, tak tú Pravdu neuvidí. Bude sa už len môcť pozerať von, na ostatných, ktorí tiež v Pravde nie sú a prípadne sa im pokúšajú niektoré jej aspekty zvonka v tej Tme predostrieť.
Kto pravdu neznáša a nechce ju vidieť? Diabol, agent Satana a mnohí jeho prívrženci, tí pravdu nenávidia, zakrývajú ju a tak zostane aj pred nimi ukrytá. Nepoznajú ju a ani ju poznať nemôžu. Inklinujú k opačnej strane Stvorenia a tou je Zatratenie, kde žiadna Pravda naporúdzi nie je. Do ich skladačky sa im to nehodí aj preto, lebo chcú so sebou do Zatratenia stiahnuť čo najväčší počet ostatných, najmä tých, ktorí s Temnotou Nepravdy majú len málo spoločné.
Prebudenie
Aby ste sa prebudili ku pravde, ktorú hľadáte, musíte zbúrať múry väzenia, pozostávajúce z lživých presvedčení, ktoré ste si nechali ukotviť do svojho Ja. Ľudia sú príliš pripútaní ku klamstvám. Je to pre nich pohodlnejšie, chcú sa držať ilúzií a zároveň sa stať osvietenými, z čoho chcú mať výhodu nebeského pokoja a bezpečia. Spolu to však nejde. Existuje množstvo falošných guruov a „duchovných učiteľov“, ktorí vám povedia, že sa to dá. Že sa to dá silou vôle pustiť k vode, ignorovať to, nevšímať si to. Ponúkajú vám procesy, ako sa stať šťastným, naplneným, pokojným, nájsť svoju spriaznenú dušu, byť pozitívny, nájsť si správnu prácu, zarobiť veľa peňazí, vyvážiť čakry, stať sa zdravým a čokoľvek iné, po čom túžite. Nemá to nič spoločné s prebudením, je to len masírovanie Ega a zavedie vás to späť do Matrixu. Môžete mať dokonca to “šťastie”, že sa dostanete do zlatej klietky, ale stále je to len klietka a vy zostanete uväznení. Môžete zavretí v klietke spievať ako kanárik a myslieť si, že vám je dobre, že ste slobodní, lebo si v klietke môžete slobodne spievať. Toto je cesta, po ktorej sa väčšina ľudí rozhodne ísť. Táto cesta je dobre prejazdená stádom. Kráčať po ceste ku pravde a slobode si vyžaduje odvahu, rozlišovanie a sebaúprimnosť. To má málokto a ak to niekto naozaj chce, tak to musí získať. Musí sa otvoriť v úprimnosti samému sebe. Väčšina ľudí chce zostať v stáde a tak nachádzajú útechu v spoločnosti iných oklamaných duší. Klamú ich iní a duše klamú najmä samé seba.
Vymaniť sa zo stáda nie je jednoduché. Je to prašná rozbitá cesta, ktorá rozbije každú časť vašej doterajšej existencie. Je to plavba po perejách rieky života. Na to, aby kráčal po tej ceste, je potrebný určitý typ človeka; človek, ktorý na to má a je ochotný vzdať sa všetkého, aby našiel svoje pravé Ja. Nemusíte čakať na temnú noc duše, aby ste rozobrali svoje falošné predstavy, svoje falošné ja, svoj životný príbeh. Môžete sa vedome vydať touto cestou. Vyžaduje si to však od vás odvahu, rozlišovaciu schopnosť a brutálnu úprimnosť. Umelá Myseľ je veľmi zložitý súper a bude vás klamať na každom kroku, pretože vaše prebudenie je koniec jej kontroly nad vami. Ale dá sa to, ak na to máte predpoklady. Musíte jednoducho dovoliť Milosti Ducha konať vo vás. Čo sa týka vnútornej premeny, s tým sa nedá nič robiť. Čo môžete urobiť, je vytvoriť priestor pre transformáciu a transmutáciu. Výber je teda na každom z vás. Nikto to za vás nemôže urobiť.
Temná Noc
Temná noc duše je fázou pasívnej očisty ducha v mystickom vývoji. Nasleduje po osvetlení, v ktorom je cítiť Božiu prítomnosť, ale táto prítomnosť ešte nie je stabilná. ON sa ukáže, že Je. Duch sa ukáže, že Je. Potom sa navonok stiahne a nechá vás prebudiť sa do Temnej Noci vašej Duše. Nie je to prechádzka ružovým sadom, je to cesta vlastným mentálnym peklom. Musíte vstúpiť do krajín tajomných a stretnúť sa tvárou v tvár s vašimi tieňmi. Práve tam sú vaše falošné predstavy o tom, kto ste a vaše falošné presvedčenia, predostreté na to, aby boli zničené. Nemá to nič spoločné s cieľom stať sa šťastnejšími a žiť v nirváne. Určité šťastie a vnútorný pokoj príde až potom, ako prípadný vedľajší následok výsledku vašej evolúcie.
Musíme čeliť svojim falošným predstavám a vidieť ich také, aké sú. Toto je jediný spôsob, ako sa uzdraviť, stať sa znovu celistvým, žiť v celistvosti. Je to proces brutálnej seba čestnosti. Je to cesta prijatia pravdy, aj keď môže byť ťažké ju znášať. Keď sa prebudíte a uvidíte svet novými očami, čoskoro si uvedomíte, že nikto iný nevidí to isté. Ostatní si zrejme budú myslieť, že ste praskli pod tlakom utrpenia a zbláznili ste sa. Nikto nechce počuť nič z toho, čo by mohlo byť vami povedané, pretože by to odhalilo ich falošné presvedčenia. Keď sa niekto zobudí, tak zistí, že zvyšok sveta stále spí. Spí, aj keď navonok, pod pláštikom falošnej duchovnosti, sa aj iní tvária ako prebudení, alebo aspoň ako normálni.
Osvietenie
Osvietenie sú rúcajúce sa nepravdy. Keď človek pôjde cestou ku svojmu Ja, čoskoro si uvedomí, že je na tejto ceste sám. Stádo ide opačným smerom. Človek musí byť na to pripravený, nájsť útechu v tom, že je sám, nepochopený inými. Zobudíte sa vtedy, keď vám začne prichádzať Poznanie. Poznanie pochádza zvnútra, z horného sveta, zatiaľ čo vedomosti prichádzajú zvonka, z dolného sveta. Poznanie formuje to, kým ste. Je to prebudenie sa k vášmu pravému Ja. Pre tých, ktorí sa neprebudili do svojho pravého Ja, je to ťažké pochopiť. Veria, že sú to len prijaté vedomosti, formujúce iný súbor presvedčení. Myslia si, že sú to len presvedčenia iných, alebo nejaké nezmysly a fantazmagórie. Je úplne zbytočné to ľuďom vysvetľovať, pretože všetko, čo vedia, sú ich presvedčenia a teda v podstate nevedia celkom nič. Prebudenie sa do svojho Ja môže byť záblesk, potom príde ďalší a ďalší, až napokon zostane trvalo svietiť. Človek to potrebuje, aby videl, že existuje hlboké vedomie oddelené od veľkej väčšiny ľudí.
Môžete byť nahováraní na to, aby ste utrpenie úplne prijali a odovzdali sa mu. Utrpenie bez poznania pravdy je z hľadiska poznania viac-menej nanič, ale môže mať aj povahu spravodlivého vyrovnania sa s ON. Na jednej strane je v tom zákernosť Diabla, aby človek dobrovoľne trpel a nechal sa týrať. Diabol to bude chcieť využiť. Na druhej strane je v tom zámer Ducha, ktorý vám takouto cestou ukáže to, čo máte vidieť a ako máte poznanie zažiť.
Sú však aj iné kombinácie utrpenia a poznania. Nesnažte sa to odstrčiť, je potrebné to prijať a zároveň neprijať. Je potrebné bojovať s tým, aj nebojovať. Uvedomiť si tento tanec, alebo vzájomný boj protikladov v samom sebe a pozorovať, čo sa bude diať. Ak sa zobudí ON vo vašom Ja, tak ON bude bojovať spolu s vami, nie napriamo, ale mysterióznym spôsobom podobným mágii. Ste pozorovateľ a zároveň účastník. Ste obranca, bránite sami seba, nebránite svoje Ego, to necháte pred hradbami, nech si s ním nepriateľ poradí a nech nepriateľ bojuje s vaším Egom mimo vás. Zahnanie utrpenia bude očividne fungovať len chvíľu, alebo nebude fungovať vôbec. Budete sa cítiť odmietnutí, opustení a sám. Bolesť z vyzlečenia v mrazivom mraze, bez nádeje. Utrpenie sa môže zdať ako nekonečné a záver je otvorený. Bez ohľadu na to, aké aspekty poznania pravdy o prebudení a osvietení som tu opísal aj za pomoci inšpirácie dielom Grega Calise, ON si oprorokuje to svoje.