Spoločnosť je nebývalo rozdelená, údajne tak, ako nikdy predtým. V skutočnosti to však nie je až taká novinka, pretože v histórii sa podobné delenie ľudstva udialo viackrát. Veľké rozpoltenie spoločnosti na dva antagonistické tábory sa odohralo v starodávnej Atlantíde. Bolo to Memento, ktorého následky pociťujeme dodnes. Ľudstvo vtedy bolo rozštiepené na dve približne rovnako veľké polovice. Symbolicky je možné povedať, že na jednej strane stáli o niečo miernejší ľudia, ako na druhej strane. Miernejší boli spolčení po boku vládcov a Bielych Čarodejníkov a proti nim stáli agresívni a bojovní predátori, ľudia spolčení s iným vládcom – Čiernym Čarodejníkom. Bieli boli v zásade ON a čierni boli oponenti ON. Vtedy bolo ešte napohľad vcelku jasne viditeľné, kto je čím a na akej strane stojí, bolo to zrakom zjavné; intuitívne zmysly vtedy ešte neboli až také zatemnené, ako sú dnes. Avšak aj tam boli zradcovia, falošní hráči a vtedajšie Mata Hari, gejše opaku ON.
Vidíte tú podobnosť so súčasnou spoločenskou situáciou, nadobúdajúcou podobné črty? Dnes sa formujú dve skupiny, na jednej strane stoja Progresívni Liberáli a na druhej strane sú všetci ostatní, ľudia rôznych záujmov, najmä sociálneho a národného zamerania. Niektorí ešte nie sú pevne ukotvení a lavírujú medzi nimi. Deje sa to najmä v západnom svete, ktorý je určitým následovníkom bývalej Atlantídy. To spoločné, čo miernejších spája, je ich veľká nechuť k (seba)deštruktívnej ideológii Satanizmu, ktorá je v pozadí za ideológiou Progresivizmu. Hrany sa vyostrujú a priepasť medzi ľuďmi sa prehlbuje.
Tieto dve skupiny nie je možné spojiť, ani uzmieriť, pretože príčiny ich rozdelenia sú v hĺbke minulosti ich duší, kde sa skrývajú ich Tiene a k nim pripojené démonické astrálno-mentálne entity. Keď sa skupina ľudí s prevládajúcim ON v ich Ja pokúsi uzmieriť s ku nim protikladnou stranou Tmavých progresívnych proponentov Satana, tak im týmto svojim počinom dodajú energiu a to ich len povzbudí v ich kanibalskej hyperaktivite voči proponentom ON. Budú ich chcieť zničiť a zožrať.
Všimnite si, ako nástojčivo a úporne sa progresivisti dožadujú konfrontácie s ich miernejšími oponentami. Chcú sa s nimi dohadovať, pričom progresivistov nie je možné presvedčiť, ani sa s nimi uzmieriť. Progresivisti chcú svojich oponentov unaviť, aby sa im vzdali a zároveň im chcú čerpať energiu. Niektorí z miernejšej strany už zistili, že sa s nimi nemá význam dohadovať a začínajú to odmietať, iní takýto postoj zaujímali od začiatku, poučení z minulosti.
Snaha o uzmierenie sa s progresívcami je ako pokúšať sa uzmieriť so svorkou besných psov s penou na papuli. Buď s nimi budete bojovať, alebo sa nimi necháte dobrovoľne pohrýzť, chytíte besnotu a stanete sa jedným z nich. Možno to tak na prvý pohľad v úplnosti ešte nevyzerá, to je však len známkou toho, že ešte nedozrela vhodná situácia, ktorá by progresívcom umožnila prejaviť sa ich pravému progresívnemu Ja v ich plnej fašistickej nahote.
Ešte uvidíme, kam sa menšie podskupiny z miernejších, alebo nevyhranených, pričlenia. V tom je tiež pointa, pretože ide aj o to, koľko bude mať každá z dvoch proti sebe stojacich strán následovníkov a akej budú sily. Nejde len o počty, ide aj o to, aké talenty a schopnosti budú mať. Koľko a do akej miery autentických následovníkov budú mať, podotýkam, nielen vlažných, ktorí budú lavírovať zo strany na stranu. Aj tak budú okolnosťami všetci nútení vyhraniť sa a definovať sa, na ktorú stranu patria.
Snahy o vzájomné uzmierenie sa; a spoločné debaty sú v určitom zmysle tiež snahami o uzmierenie, to len provokuje Diabla, pretože je to brané ako snaha kladného pólu premostiť sa so záporným pólom. Je to snaha kladného pólu dať zápornému svoju energiu a to by spôsobilo skrat. Vonkoncom neobhajujem pozície “umiernených” na slovenskej politickej scéne, pretože aj tí majú kopec masla na hlave. Tie dve skupiny sa vcelku až tak radikálne od seba neodlišujú, aj keď vonkajšími prejavmi sú odlišnosti u niektorých jednotlivcov zrejmé. Uvidíme, kam to u nich dospeje; každý to bude môcť pozorovať sám na sebe, čo sa k ňom pohýňa a akým smerom sa vyvíja. Zo spoločenskej a politickej scény sa toho dá mnoho naučiť, pretože mnohí ľudia sú psychickým zrkadlom falošných bohov; zčasti prejavujú ich správanie ako cez kopirák.
Dôvodom, prečo o tom píšem, nie je samoúčelné dovzdelanie sa o histórii a o (mimozemských) bytostiach z inej dimenzie. Praktická pointa spočíva v uvedomení si dôležitosti spoločenských a politických preferencií, svojich vlastných, svojho bezprostredného okolia a iných ľudí, ktorí ovpyvňujú svetonázor jednotlivca. Ideové postoje človeka, ak sú pevné a vývojom sú dostatočne monotónne ukotvené, svojou prirodzenou afinitou človeka pričlenia k správnej strane, ku ktorej patrí, ktorákoľvek z dvoch strán parity ON a opaku ON to je. Či sa vedome priradí ku proponentom ON, alebo ku proponentom Satana – opaku ON. Z definície sa potom vyprofiluje ďalší vývoj duše.
Čím viac sa atlantskí Čierni oddávali Diablovi a čiernej mágii, tým viac sa ponárali do osídiel satanizmu. Postupný proces to bol, vývoj a evolúcia temných duší orientovaná opačným smerom; dospelo to až do dnešnej doby, v ktorej je miera šialenej demagógie psychického chaosu v časti ľudstva nebývalá. Typické je to, že miernejšia (svetlejšia) časť populácie negatívne neovplyvňuje agresívnejšiu progresívnu (temnejšiu) časť ľudstva. Je to naopak – progresívni sa navážajú do ostatných. Temných progresivistov svetlí maximálne dráždia už len tým, že existujú, progresivisti sú ako zombíci – len čo sa pohnete, tak vás zacítia a vyštartujú po vás. Pomenovanie “Svetlí” je však len ilustračné prirovnanie, pretože svetlí majú mnoho odtieňov a sú medzi nimi aj šedí. Nie je to vyslovene čierno-biele, je to pomiešané, aj keď sa to vyhraňuje a sami uvidíme, kam až to delenie dospeje.
Anunnaki voľakedy dávno, v časoch Atlantídy, boli spolu s nami tu, na Zemi. Pri jej konci sa od nás oddelili a premiestnili sa do ríše nízkych astrálnych duchov. Ako sa tam mohli premiestniť? Zomreli na fyzickej úrovni a zostali v Podsvetí. Vodcovia Čiernych v (seba)deštruktívnom ošiali spôsobili katastrofické zničenie značnej časti Atlantídy; čím odpravili samých seba do astrálneho Podsvetia, v ktorom zostali a doteraz v ňom sú. Zostali k Zemi pripojení, lebo Cyklus sa ešte neskončil. Nikto sa nemôže vymaniť z Cyklu, odísť z Projektu Zem, odpojiť od Pozemského ON, či už vlastnou rukou, alebo cudzím zavinením bez toho, aby sa poznaním zbavil svojich Tieňov. Čierni (Anunnaki) smrť okrem seba spôsobili aj svojim súkmeňovcom a aj mnohých ostatných zbavili života. Po smrti zostali na astrálnej úrovni, tým z nich, ktorí boli čiernymi čarodejníkmi, zostali magické schopnosti, pretože tie sú svojou podstatou tiež v značnej miere astrálne. Títo potom vládli ostatným Anunnakom v Podsvetí. V astrále sa magické prejavy lepšie manifestujú, ako v hustej hmote, tu nie sú zmyslami viditeľné.
Anunnakovia vylietavali z Podsvetia, z komínov Zeme na povrch v určitých intervaloch, vždy keď cvakla kozmická časomiera a Galaktický ON vyžiaril svoj zámer ON Milosti oprorokovať príležitosť na Pochopenie, Poznanie a Nápravu pre zúčastnených. Bohovia mali príležitosť napraviť svoje minulé skutky, lepšie sa správať, alebo sa pomeriť s pozemšťanmi. Ako to dopadlo už vieme, udial sa poväčšinou pravý opak.
Boli to karmické stretnutia “tretieho druhu”, pri ktorých sa znovu stretli bývalí atlantskí aktéri, pozemskí aj “mimozemskí” – astrálni, v ošatení svojich nových tiel. Vtedy im bolo umožnené vystúpiť na povrch Zeme, alebo vyletieť z portálov Satana na svojich lietajúcich strojoch a zjaviť sa ľuďom v podobe “bohov”.
Je rozdiel medzi bohom a Bohom. Tu je ako boh mienený obyčajný plesnivý nepravý boh, ten, ktorý sa na Skutočného Boha len hral a aj to mizerne, pretože sa v skutočnosti hral na Diabla a na toho sa hral tiež mizerne.
Falošný boh, ktorý je tu zmieneňovaný, je Enki, je to anunnacký astrálny mimozemšťan, alebo skôr podzemšťan, ako sa to vezme. Enki je tu aj symbolickým predstaviteľom mnohých falošných bohov, ktorí majú rôzne mená a sú z rôznych kultúr, častí sveta a náboženských systémov. Bohovia, ktorí boli na Zemi v rôznych starovekých etapách pri kormidle pozemskej moci, sa striedali. Ostatných bohov porazil Enki, nie preto, že by bol najmocnejší, ale preto, lebo bol najzákernejší, najfalošnejší, bez akýchkoľvek zábran a najmä sa najviac zo všetkých ostatných upísal Diablovi a sadol si na trón Satana.
Sú ľudia, duše, ktoré z rôznych príčin nechceli podliehať znovuzrodeniu a odmietajú pokračovať v účasti na Poznávacom Cykle, na evolúcii svojej duše v životoch v hustej pozemskej Hmote. Vedome odmietajú svojho ON, ktorý chce žiť a tak zostanú trčať kdesi v medzisvete, v Podsvetí, odseparovaní v zahmlenej Zóne, ktorá je zásobárňou duší oprostených od ON, slúžiacich Diablovi. Ten ich používa na svoje účely, vysiela ich do neviditeľnej reality pozemského Sveta. Používajú ich aj Anunnakovia, vždy sa však musia upísať Diablovi, keď chcú, aby pre nich niečo také urobil.
Medzi astrálnymi duchmi sú Temné, ale aj menej Temné duše. Niektoré z nich časom pochopili a vrátili sa do série poznávacích životov. Po prestávke sa narodili nanovo, tak ako ostatní a spomienka na bezútešnosť oprostenia sa od ON im zostala v podobe Ponaučenia a Poznania.
Pozemský Vývojový a Poznávací Cyklus sa končí a boh Enki zomiera. Spolu s ním zomierajú ostatní Anunnaki, ktorí s ním zostali v Podsvetí a včas sa od neho neoddelili. Smrť na astrálnej scéne je zrodením na fyzickej scéne. ON oprorokuje ďalšie karmické stretnutie falošných bohov a ľudstva; bude to stretnutie karmických vzťahov, keď sa fyzicky stretnú po miléniách pozemšťania, bohovia a ich pozemskí avatari, ktorí sa napratávali do ich vedomia, manipulovali ich a klamali. Uvidíme, čo z toho vzíde a ako každý z aktérov a najmä ako sa s tým každý z vás (nás), ktorí ste (sme) boli s nimi v nejakom spolku, vysporiada.
Mnohí ľudia sú v očakávaní príletu planéty Nibiru, ktorá sa v určitých intervaloch vracia ku planéte Zem. Ja to teraz vnímam skôr ako snovú symboliku, nebeské znamenie, ktoré predpovedá, že sa oprorokuje ďalšia príležitosť na karmické strenutie bývalých Atlanťanov – pozemšťanov a ich bohov – Enki-ho, Anunnakov, nibiruáncov z Nibiru.
Nibiru je skomolenina slova Nippur, názvu centrálneho mesta Anunnakov v starovekej Mezopotámii, dnešný Irak. Je pravdepodobné, že astrologické znamenie príchodu Nibiru nám kozmický stroj ON ukáže v podobe samotnej planéty Nibiru, temnej hviezdy Nemesis, kométy súdu, alebo aj inak.