Netreba veriť v Peklo, načo. Veď ono sa človeku udeje tak či tak; bez ohľadu na to, či tomu niekto verí, alebo nie. Pekelní anjeli a démoni ho tam vo vhodnej chvíli stiahnu, hoci pre samotného človeka, ktorý je svojím dlhodobým pôsobením na trajektórii do Pekla, to môže byť moment naprostého a neočakávaného prekvapenia.
Nebo je na vyšších úrovniach síce príjemným miestom, ale je to zlatá klietka, je ako väzenie, z ktorého nemožno len-tak odísť. Duša tam musí poslúchať Anjelov Neba a tiež môže dospieť k nejakému poznaniu. Napríklad k takému poznaniu, že v Nebi je po dlhšom čase nuda a že Nebo nie je cieľovou stanicou. Keď si to niekto veľmi praje a chce ísť silou-mocou do Neba a chce tam aj natrvalo zostať; ak si to zaslúži, tak sa tam zrejme aj dostane. Po čase sa mu dostane poznania, že sa tam začne nudiť a potom bude z tej nudy a ničnerobenia psychicky nalomený a začne postupne šalieť a padať nadol. Ak nepochopí zmysel svojej existencie a Poslania duše, alebo ak aspoň nepočúvne Anjela, ktorý mu napovie, ako to je, tak postupne bude padať do nižších a nižších úrovní Neba, ktoré mieria k tým pekelným. Nebo nie je cieľovou stanicou. Viera v Nebo ako cieľ a zmysel života je len manipuláciou bohov a mentálnych entít. Cesta je cieľom a tou je vývojové cestovanie prostredím mnohých životov. Tie slúžia na poskytovanie rozličných príležitostí ľudským dušiam, ktoré keď sa dušiam uráči uchopiť, keď preklenú svoje Egá a nepoddajú sa presvedčeniam o svojej “neomylnosti a múdrosti”, tak môžu spoznávať niečo z ON. Z ich poznania, ak ho dostatočne dlho a poctivo vstrebávali, tak im z neho niečo aj zostane, do ich budúcich existencií.
Ani (dávni) bohovia v Peklo neverili a mysleli si, že je to len výmysel. Teraz už z neho majú poriadny strach a urobili by neviem čo, aby sa mu vyhli. Už sa to nedá, pretože všetky príležitosti na poznanie s aroganciou a namyslenosťou im vlastnou odmietli. V Pekle sa poznanie manifestuje tiež, ale len málo a nasilu. Málo preto, lebo Peklo je viac o vyrovnaní, ako o poznaní. Poznania je tam síce menej, zato sa opakuje a to poriadne dlho a na mnohé spôsoby. Tým sa to zároveň aj vyrovnáva, pretože systém má tendenciu harmonizovať sa a Peklo je toho súčasťou. Aj ten najmocnejší falošný boh, pozemský vládca a aj obyčajný tyranský macher z ľudu bude nútený pobozkať prsteň Diablovi, ktorý ho k Pekelným Anjelom dovedie a v Pekle bude musieť skloniť svoju namyslenú hlavu na klátik.
Medzi životmi sa počas Cyklu dostane do Pekla nakrátko časť ľudí, možno polovica, sú to však len malé ukážky. Nadlhšie tam ostanú len niektorí. Obohatený poznaním sa z Pekla vráti málokto a ak áno, tak medzi nich patria práve tí, ktorí o tom podávajú svedectvá. Peklo sa im občas zjaví v snových víziách a v pamäťovej intuícii. Jeden ľudský život je jeden malý cyklus; po skončení veľkého Cyklu je Očistec a jeho súčasťou je aj takpovediac definitívne Peklo pre tých, ktorí si to zaslúžia.
Keď je niekto uvrhnutý do Pekla nasilu a nedobrovoľne, tak je to známkou toho, že jeho vedomie je na nízkej úrovni a nemieni prijať spravodlivé následky za svoje zlé skutky. Aj keby sa odtiaľ vrátil, tak by žiadne poznanie nezískal. Spomienky a vedomosti o Pekle mu nezostanú v jeho pamäťovej DNA a bolo to preňho v podstate nanič, pretože bude pokračovať vo svojich zlých skutkoch. To presne je aj prípadom falošných bohov.
Keď niekto dosiahne uvedomenie si neprávostí voči ON, ktorých sa dopustil, tak do Pekla síce s nadšením nepôjde, ale ani sa mu nebude brániť a bude poznávať na vlastnej koži, aké to je a aké pocity zažíval ON, keď jeho (individuálny) ON činil závadné konania voči ON. Takýto prístup si vyžaduje nie vieru, ale dôveru v ON. Tá sa získava dlhodobým poznávaním ON a individuálnou činnosťou, ktorá k tomu smeruje.
Enki, poď už sem ku mne, čakám tu na teba, tu budeš medzi svojimi, tu budeš úplne na ON! — ON/NO
Akoby odniekiaľ zďaleka a pritom celkom zblízka sa hlavnému bohovi suchým, starým, rešpekt vzbudzujúcim mrazivým hlasom prihovára NO/ON – niečo ako pravidelný opak ON. Z neho majú strašný strach aj diabli, satanisti Ni, aj krutí bohovia. Nechceli k nemu prísť, zopár krát ich sebe volal, ale tí k nemu nechceli ísť ani za svet. Potom sa ON/NO vzdialil, veď si na nich počká, dostanú sa k nemu tak či tak. Asi si mysleli, že sa mu nejako vyhnú. Neverili a radšej uverili tomu, že to na nich niekto hraje. Keď niekto nemá dôveru v ON, tak má aspoň umelú vieru v ON, v boha, alebo v čokoľvek, čomu uverí. Bolo to mimoriadne pôsobivé predstavenie. NO/ON im jasne povedal, že si to vyčkávaním len zhoršia, pretože padnú do hlbšieho a ešte hlbšieho Pekla.
Čím viac sa tomu brániš, čím viac to odďaľuješ, tým hlbšie v Pekle klesneš — NO/ON
Ten mocný starý Anjel sa predstavil ako ON/NO (Boh), ale zaňho sa predstavovali aj nízki falošní bohovia a najmä ich šéfideológ Enki, ktorý sa rád predstavoval ako ON, ako boh, ako Jahwe, Šiva a podobne. Bohovia takmer pustili do gatí, keď sa im NO/ON prihovoril a tak radšej presvedčili sami seba o tom, že to nie je pravda a že to je len nejaký trik; podobne, ako keď oni sami – bohovia – skúšali nespočetné triky na ľuďoch, využívajúc svoje možnosti a ľudskú manifestovanú naivitu/hlúposť, neochotu, povrchnosť vo vzťahu ku ON, či apatiu v uskutočňovaní svojich Poslaní.
Takto ON/NO volal do Pekla falošného boha Enki-ho, či už nechce prestať so svojou zákernou tyraniou falošného boha, či už do Pekla nechce ísť a odčiniť si svoje zlé skutky. Ostatní bohovia, ktorí popri tom boli, to počuli. Niektorí sa síce k tomu sprvoti postavili v zmysle „čo ak na tom niečo je„, ale potom to zamietli. Radšej si to vyložili ako nezmysel a klamstvo; mysleli si, že to na nich niekto „žartovne“ hraje, aby ich vystrašil. „Podľa seba súdim teba, však?“ Svoj postoj k ON/NO a jeho oprorokovaniu zaujali podľa toho, ako sa sami správali voči sebe a najmä voči ľudstvu. Klamali, manipulovali a konali kruto, bezcitne a zákerne. Zradili ON a tým aj samých seba – vo svojej prvotnej podstate ON, ktorú voľakedy dávno mali aj oni.
Aj Diabol niekoho upozorňuje, že už je v Pekle očakávaný, viackrát sa to udeje a potom ho už nechá na pokoji. Načo niekoho upozorňovať, keď to ten vôbec neberie, ani sa nad tým hlbšie nezamyslí. Potom si ho neočakávane vezme a do Pekla ho odprevadí; a tým to pre dušu bude väčší šok. Keď niekto nechce poznanie, hoci aj pekelné poznanie o svojich závadných skutkoch, tak ho dostane aj tak, ale inak, ako by to mohlo byť za normálnych okolností v jeho životoch.
Prineste ho sem! – vízia o príjme do Pekla
Je to v niečom podobné centrálnemu príjmu v temnej nemocnici. Rozdiel spočíva v tom, že tu sa nelieči podľa pozemských meradiel. Tu sa lieči iným spôsobom a zaživa. Tu sa lieči napríklad aj Ego a Tieň. Mocný Pekelný Anjel triedi duše čakajúce na príjem do Pekla. Anjel vidí všetko, jeho röntgenový zrak prenikne aj do najhlbších zákutí duše. Nič pred ním nie je skryté, odhalí všetko, čo má duša vo svojom vedomí, je nahá v realite a aj vo svojej podstate, jej minulosť je odhalená, motivácie a pohnútky ku závadným skutkom sú zjavené. Anjel sa s tým moc nebabre, má veľa práce, čakajúcich na príjme je plno. Anjel má množstvo pekelných pomocníkov, stoja úctivo v úzadí a čakajú na pokyn k činnosti.
Astrálno-fyzické telá (egoistické Ja) duší sa nemôžu ani pohnúť. Ich vôľa je oslabená, ich zmysly sú ochromené hrôzou a strachom z toho, čo tušia, že sa im bude diať. Aspoň v tomto ich intuícia trochu funguje.
Niektoré parafrázované výjavy z Pekla:
“ Teraz prineste Enki-ho! Prineste ho sem! Najprv ju – Ninhursag, tú jeho kurvu! Naplňte buchar a rozmláťte ju!“ Buchar sa dvíha a mláti do nej, až je tenká ako papier… „Je plochá ako Plochá Zem! Toľko bludov ste šírili…„
“Ženu ani pierkom neudrieš! Tak naplňte buchar rozomletým perím z tých sliepok, ale najemno, aby sa ich tam veľa zmestilo!“ A ten perím napratý buchar znovu mláti do obidvoch, do svätého Enki-ho a svätej Ninhursag.
„Prineste ho sem!“ velí Pekelný Anjel svojim pomocníkom, aby mu priniesli na príjme čakajúceho boha Enki-ho.
„Tak tu ho máme a teraz sa ideme pozrieť, kde má to Ego. Ideme ho operovať, aby sme to videli, ako to vyzerá, to jeho EGO. Budeme ho zaživa rezať až dovtedy, dokiaľ ho nenájdeme, pretože ho tam určite niekde má, keď ho tak mohutne prejavoval vo svojich skutkoch….„
“Chcel si žrať mäso, Enki? Závidel si ho ostatným? Napratával si sa do vedomia duší cez srdcovú čakru? Dáme ti ho a čerstvé….“
a strčia živého žravého potkana hlavou dopredu do Enki-ho gágora. Pekelní morózni pomocníci moróznej ON Milosti sú kreatívni a vedia skombinovať zdanlivo neskombinovateľné, aby dali vinníkovi pocítiť, čo spôsoboval ON.
“Bude ťa žrať zaživa… Napratával si sa cez srdcovú čakru?” Ďalšieho hladného potkana mu priložia na solar plexus, nech ho prežerie skrz-naskrz, aby si to užil, aké to je, keď sa nasilu napratáva do astrálnych tiel iných duší, aby ich mohol posadnúť a ovládnuť.
“Svätý, to som ja, Enki. Je to v Epilógu, takže je to na konci. Ale predtým je ešte niečo iné, tak sa neviem s tým vysporiadať. Ničomu nerozumiem…”— Enki
„Napracte ich slepačím perím!“ A už strkajú množstvá peria do Enki-ho úst, do krku, až je nimi úplne vypchatý a potom ho rozpárajú, až perie lieta všade naokolo…“takto ste šírili tie vaše klebety a kliatby… a toto vám budeme opakovať do nekonečna. Nikdy sa to pre vás neskončí…“
“Prisvojil si si Svätého, Enki! Ja som Nemesis a ty, Ninhursag, si sa opovážila vziať si moje meno?” — Nemesis
Toto bola vizionárska ukážka toho, ako bude falošný boh, ten, ktorý sa zahráva s ON, predmetom svojej karmy. Odplata Nemesis ho neminie. Slovo boh si tu môžete kľudne zameniť za niekoho z pozemských vládcov, politikov, akýchkoľvek zlých ľudí okolo vás, ktorí v podstate všetci chcú nejakým spôsobom tyranizovať a ovládať ostatných, robia zle a to špeciálne tým ľuďom, ktorí majú ON, božiu iskru v rozpuku. Falošný boh pôsobí vo vedomí nesprávnych ľudí, jeho vedomie sa ako spoločné vedomie nachádza v množstve bežných temných ľudí všade okolo nás.