Korene nášho osudu ležia v našej minulosti. Pamäť sa týka minulosti, ale aj prítomnosti, pretože prítomnosť sa stáva minulosťou okamžite po tom, ako je uvedomená. Pamäť sa teda týka nielen spomienok na minulosť, ale aj čohokoľvek, čo sa udialo pred chvíľou, hoci aj pred sekundou. Dávnu minulosť z predchádzajúcich existencií si človek nepamätá. Spomienky tohoto druhu sú zakryté nánosmi vysypaných pieskov presýpacích hodín majstra hodinára, ktorý mechanizmus nastavil tak, aby sa pri preklopení hodín na druhú stranu časť piesku vysypala a zasypala písomné memoáre, ktoré sú položené na stole hneď pod hodinami.
Pamäť si pamätá len to, čo chce.
Keď si nepamätáte minulosť z tohoto života, tak vám asi neostane nič iné, ako buď dať na mienku tých, ktorí si ju pamätajú a sú ochotní vám ju pripomenúť, alebo sa spoľahnete na vlastné oklieštené pomýlené spomienky. Pamäť je aspektom ON a ten si vyberá, aké spomienky vám spomenie. Na svoje vlastné spomienky sa nie vždy dá spoľahnúť. Stáva sa, že ste skálopevne presvedčení o pravdivosti svojej spomienky a potom od ostatných dostanete rukolapný dôkaz, že ste sa mýlili. Toto pravidlo platí aj u nich – tiež nemajú pamäť stopercentne v poriadku. Výnimkou sú mimoriadne situácie, ktoré sa nám vryjú do pamäte, pretože napríklad významne ovplyvnia dej nášho nasledujúceho života. Veľa závisí aj od toho, kto/čo je majoritná vedúca hybná sila v našom vedomí. Ak je to opak ON, tak ten je synonymom zabúdania a zlej pamäte. ON si pamätá a pamäť mu slúži dobre. História sa opakuje a to nielen v spoločenskom vývoji, ale aj u jednotlivca. Ľudia stále podliehajú svojmu nespracovanému Tieňu a tak dokola opakujú svoje nespracované závadné karmické skutky zo svojej minulosti.
Nikdy nevieme toľko, koľko si myslíme. O niektorých veciach si myslíme, že vieme veľa a pritom nevieme skoro nič. O iných veciach si myslíme, že vieme málo a pritom toho vieme dosť na to, aby sme si mohli uvedomiť to, čo je v danom okamihu potrebné; ak tomu dáme priestor. Často si o jednom, ani o druhom nechceme ani za svet pripustiť, že by to tak mohlo byť. Týka sa to najmä našej minulosti. Na svoju minulosť a to aj na svoju (dávnu) minulosť z minulých životov mnohí nemyslia vôbec. Tá je veľmi dôležitá, pretože či chceme, alebo nie, naša dávna minulosť na nás zanechala svoje Tiene. Tieň nás neustále dobieha, je ako maratónsky bežec, ktorý je neustále v pätách svojho pána. Naše vedomie stojí v Tieni, slnko naňho nedopadá a pamäť ostáva zahalená nevedomím.
Naše terajšie voľby sú následkami našich nevedomých spomienok na minulé myšlienky, pocity, motivácie, postoje a rozhodnutia z minulosti, ktoré sa pretavili to našich slov a skutkov. Ak nepoznáme svoju minulosť, tak ani teoreticky nevieme spracovať svoj Tieň, zmenšiť svoj Tieň, napraviť svoje Ja a vyrovnať sa s ON. Nezmenšený Tieň sa má tendenciu opakovať a na základe svojej minulosti si tak vytvárame svoj osud a teda aj svoju budúcnosť.
Ľudská pamäť je ako ľadovec – 90 % ľadovca je skrytého pod vodou, pričom nad hladinou zostáva odkrytá len malá časť. Aj z tej malej viditeľnej časti ľadovca nad hladinou vody v skutočnosti vidíme len to, čo je na jeho povrchu a to je sneh. Podobne ako ľadovec, veľká časť spomienok je ukrytá pred očami pamäte. Väčšina z toho, kým naozaj sme, alebo kým sme boli, je zakrytá a pevne chránená pred tým, aby nás tak videli iní. Iní nevidia do našej pamäte a okrem minimálnej časti do nej nevidíme ani my sami. Sneh na povrchu ľadovca nie je biely, je priehľadný a bezfarebný. Biele je svetlo, ktoré sa od snehu odráža od hrán zamrznutých kryštálikov vody. Pod vplyvom svetla sa spomienky vynoria z podvedomia, alebo nadvedomia, do vedomia prítomnej pamäte vtedy, keď na ne zasvieti svetlo Ducha.
Psychika duše je ako ľadovec
Ľadovec je metaforickou ilustráciou toho, ako je väčšina ľudskej psychiky – našich nevedomých spomienok – našich minulých myšlienok, motívov a pocitov – ukrytá pod povrchom, podobne ako väčšina skutočného ľadovca zostáva skrytá pod hladinou vody a pod povrchom samotného ľadovca. Všetko sú to spomienky, ktoré sú niekde zapísané a nič z nich nie je vymazané. Viditeľná časť ľadovca nad hladinou predstavuje to, čo verejne ukazujeme: naše správanie, slová, reči a skutky. Tieto viditeľné aspekty sú len malou časťou toho, čo sa v skutočnosti deje vo vnútri jednotlivca. Tento model nám pomáha uvedomiť si, že skutočné príčiny a motivácie ľudského správania sú často hlboko skryté a dá sa k nim dostať len hlbším psychologickým porozumením. Tieto deje sú utajené nielen pred okolím, ale aj pred človekom samotným, ktorý si nie je vedomý vlastných motivácií a pohnútok; a preto niekedy musí tuho uvažovať nad tým, prečo vlastne povedal a urobil to, či ono, alebo urobil dôležité rozhodnutie.
Závadné skutky, ktoré človek učinil v dávnej minulosti, sú ukryté v podvedomí; sú ako dávne baktérie, medúzy, chobotničky, ulitníky, alebo iné morské potvory, zamrznuté do spodnej časti ľadovca. Keď sa horná časť pod vplyvom slnka roztopí, tak ju nahradí najbližšia vrstva spodnej časti ľadovca. Tak začne vychádzať na povrch to, čo bolo dovtedy skryté pod hladinou. Potvory sa rozmrazia a ožijú, baktérie a vírusy sa sfunkčnia a budú predstavovať nebezpečenstvo nákazy. Ovplyvní to celé Ja žijúceho človeka.
Predstavte si, že ste v tomto živote spáchali niečo veľmi zlé. Pravdepodobne si to pamätáte a možno vás to mrzí. Možno ste si to v rámci pozemského práva odpykali. Právo so spravodlivosťou nemusí mať veľa spoločného, pretože vo väzení k náprave zločinca prísť nemusí a po vypustení zo žalára je potom náchylný trestnú činnosť opakovať. To znamená, že na celostnej úrovni duše nedospel ku vyššiemu poznaniu, ktoré by zabezpečilo takú vnútornú zmenu, ktorá by vyvinula “genetiku” duše tak, aby sa to neopakovalo. Premena genetiky duše znamená, že sa z genetického kódu odstránia kauzálne závady a prípojky ku Entitám, ktoré protikladné aspekty ON v človeku vháňajú do extrému. Prispievajú k tomu, že im človek podľahne, ak už vopred nebol „geneticky“ uspôsobený na to, aby takýmto nutkaniam odolal.
To, čo sme počas mnohých minulých životov napáchali, si nepamätáme, pretože pri prestupe z jedného života na druhý dochádza k vymazaniu pamäte. Pripomienky na nevedomú pamäť prichádzajú podobenstvami v snoch a v reálnych životoch zase prichádzajú nutkania, ktoré človeka nabádajú na to, aby svoje karmické skutky buď zopakoval, alebo aby sa na nutkania svojej skrytej nevedomej pamäte bližšie pozrel. Aby si ich nechal zviditeľniť svetlom svojho Ducha.
Duch Vyššieho Ja sprístupní pamäti to, čo v danej chvíli potrebuje vedieť a nič viac. Zvedavý človek však pátra a chce vedieť viac; a tu nastupuje do hlavnej úlohy jeho vnútorný zámer, ktorý je smerodajným činiteľom rozhodnutia Ducha, koľko a čoho z dávnych zápisov ešte duši sprístupní. Zlý Duch Márnosti tiež minulosť pripomína, ale jeho spomienkové pripomienky bývajú prehnané, neobjektívne, manipulačné, často sa týkajú vyslovených malicherností, alebo sú to vyložené klamstvá a účelové výmysly.
Je potrebné nenechať sa vyrušiť vlastnou mysľou, ktorá sa vás bude snažiť zamestnať niečím iným, aby ste si len preboha neuvedomili, že vás manipuluje vlastná myseľ, menovite programy napojených Entít Diabla. Netreba sa nechať vyrušiť ani svojím okolím, niekedy môže byť lepšie otázky si zapísať a neskôr o nich pouvažovať. Keď váš Duch zistí, že sa zaoberáte niečím zmysluplným, tak spozornie a možno vám posunie do vedomia vnem uvedomenia. Môže to byť niečo ako AHA – MOMENT, alebo malé prekvapenie – osvietenie – v pozitívnom, alebo negatívnom slova zmysle.
Stáva sa, že si na niečo nevieme spomenúť, akokoľvek sa snažíme. Jednoducho si tú informáciu nevieme z pamäte vytiahnuť. Potom sa s tým zmierime a necháme to tak a odrazu, po nejakom pomerne krátkom čase, nám odpoveď brnkne do mysle ako keď čmeliak zvonka narazí na okenné sklo. Stane sa to bez toho, aby sme na to mysleli, alebo sa tým nejako inak zaoberali.
Prospešným nástrojom je zapisovanie si spomienok. Čo najpodrobnejšie a nielen faktické informácie, ale aj súvisiace pocity, okolnosti a iné vnemy. Zapisovanie si snov je tiež dôležitým nástrojom. Na sny zabúdame asi najľahšie zo všetkého, pretože väčšinou sú neuchopiteľné a spomienky na sny sa rozplynú ako ranný opar nad jesennou lúkou. Zapisovanie podporuje uvažovanie, pretože nás núti dobre si premyslieť, čo chceme napísať, aby sme tomu neskôr jednak rozumeli a najmä aby sme si vtedajší zážitok vedeli pomocou textu vyvolať naspäť v čo najpresnejšej podobe. Elektronická forma uchovávania spomienok je výhodná, pretože keď sa vám ich po čase nakopí veľké množstvo, tak si v prípade potreby budete môcť potrebné informácie rýchlo vyhľadať podľa kľúčových slov.
Model ľadovca je metafora, ktorá poukazuje aj na to, že väčšina informácií v komunikačnej situácii nie je vyslovená priamo, ale leží skrytá pod hladinou, ako ľadovec, z ktorého je viditeľná len malá časť. Viditeľné sú len skutočné hovorené slová, gestá (reč tela), výrazy tváre a tón hlasu. Pod povrchom sú skryté sublimálne (podprahové) správy, emócie, hodnoty, predsudky, presvedčenia, motivácie, zámery, postoje, potreby a iné predpoklady, ktoré nie sú vyjadrené priamo, ale stále môžu mať silný vplyv na komunikáciu. Nedorozumenia a konflikty často vznikajú práve na skrytej úrovni, keď sa sústredime iba na viditeľnú úroveň a neberieme do úvahy hlbšie významy a emočné pocity. Naznačuje to, že efektívna komunikácia pozostáva nielen z pochopenia zrejmých správ, ale aj z rozpoznania a riešenia skrytých významov. Uvedené sa týka okrem (externej) komunikácie s inými ľuďmi, aj (internej) komunikácie s vlastným Ja.
Anjel Nostalgie
Pamäť si vyberá, aké spomienky vám spomenie. Na svoje vlastné spomienky sa často nedá spoľahnúť a sú na to dôkazy – objavia sa vtedy, keď ste skálopevne presvedčení o pravdivosti svojej spomienky a potom dostanete rukolapný dôkaz o tom, že ste sa mýlili. Keď si na niečo zmysluplné budete chcieť spomenúť, tak si svoje zápisky môžete prelistovať. Teraz však nemám na mysli fotografie zo starých čias “ako nám vtedy bolo dobre”. Fotografia je klam, je to spomienka zamrznutá v čase, oklieštená o súvislosti deja, ktorý sa vtedy dial. Väčšinou to v reále nebolo až také šťastné, krásne a dokonalé, ako sa to Anjel Nostalgie človeku snaží nahovoriť pri pohľade na dávnu fotografiu .
„Oprostení od ON to oprorokovávajú. Nostalgia je klamstvo o niečom, čo tak nebolo“ — Metatron
Anjel Nostalgie je Svetlý Anjel, ktorý sa oprorokováva aj prostredníctvom Temného Anjela; podľa toho, čo má človek vo svojom prejavenom, aj neprejavenom Ja, vo svojom Tieni, skrývajúcim sa pod hladinou. Ak má toho človek vo svojom Tieni veľa, tak má k „dispozícii“ aj veľa vplyvov Temného Anjela Nostalgie. Nostalgia sa mu prejavuje, či chce, alebo nechce; Temnota človeka klame a zastiera mu oči ružovými okuliarmi falošnej Nostalgie.
Nostalgia je túžobné prahnutie duše človeka vrátiť sa v myšlienkach, alebo v skutočnosti, do predchádzajúceho obdobia vo svojom živote, do svojho domova, ku svojej rodine a priateľom. Je to sentimentálna túžba po (domnelom) šťastí bývalého miesta, alebo času. Túžobná povaha nostalgie môže vyjadrovať pocit vysídlenia a straty niečoho, alebo niekoho, čo možno nikdy neexistovalo; alebo to neexistovalo v takej podobe, ako sa nám to Temný Anjel Nostalgie snaží nahovoriť. Snaží sa nás vtiahnuť do nášho Tieňa a tým aj do opakovania scenára jeho temného deja. Keď sa dobre rozpamätáme na vtieravé nostalgické spomienky v mnohých podrobnostiach, súvislostiach a pocitovo-emočných okolnostiach; a keď si uvedomíme ich skutočnú povahu, tak nepresné spomienky vyblednú a prestanú mať na nás vplyv.
Nostalgická túžba môže byť v snoch o detstve, alebo vysnených romantických milostných zážitkoch. Môže byť prepojená s našou intuíciou v tom zmysle, že si ju budeme premietať do svojej budúcnosti. Nostalgia môže byť spojená aj s naším smútkom. Je to srdce, ktoré vyjadruje túžbu ľudskej duše po láske. V skutočnosti je to však túžba po ON, pretože bez ON niet skutočnej Lásky (Nebeskej). Človek, ktorý nemá (dostatok) ON vo svojom Ja, nie je schopný skutočnú Lásku prejaviť a nedokáže ju ani prijať. Dokáže vyjadriť len niektoré prejavy lásky, poprekladané s prejavmi nelásky, vyvierajúcej z jeho Tieňa, obostierajúceho spodnú časť ľadovca jeho skrytého Ja. Neláska má schopnosť vzťah dokonale zničiť.
Nostalgia vo svojej pravej podobe je viac ako intuícia, je to prvotný inštinkt ON. Vnútorný kompas ON sa na chvíľu prekalibruje a duša hľadá smer v živote. Strata lásky v akejkoľvek podobe môže byť impulzom na presmerovanie, pretože slobodná vôľa určuje osud ovplyvnený (emocionálnou) túžbou po láske. Je ľahké cítiť sa stratený vo svete plnom zla a nenávisti. Nostalgia je snaha duchovnej duše preorientovať sa na svet plný lásky. Denné snívanie predstavuje príležitosť dosiahnuť úroveň Poznania prostredníctvom učenia sa za súmraku svojho Tieňa, ktoré prináša prijatie prítomnosti, oslobodenie od minulosti svojho Tieňa a túžbu po budúcnosti úplne spojenej s láskou. Skúsenosti a poznanie, ktoré tým získame, sa môžu stať základom lepšieho uskutočnenia tejto nostalgickej ponuky; svojmu budúcemu Ja tým Duchom osvetlíme cestu späť domov.