Rodičia, ktorí si kladú za vinu závadné správanie svojich odrastených detí, môžu byť o niečo spokojnejší. Zo značnej časti za to nemôžu, prinajmenšom čo sa týka ich výchovného pôsobenia na svojich potomkov. Rodičia svojou výchovou ich charakter nezmenia, v podstate s tým nezmôžu nič. Môžu však prispieť k tomu, aby sa ich dieťa naučilo ovládať a neprejavovať svoje zlé vlastnosti, výchovnou drezúrou ho vycvičia do zakrývania jeho negativít, podľa kultúrno-sociálneho stereotypu, v ktorom sa ich rodina a spoločenské okolie nachádza. Vrodená povaha duše, aj keď sa navonok snaží neprejavovať, vo vnútri buble a na povrch preráža škrupinu sociálnych zvyklostí. Keď nastane vzťahová kríza, alebo sa vyhrotí spoločenská situácia, tak sa pravá povaha človeka prejaví a potom sa ľudia čudujú „čo sa to s tými ľuďmi deje, kde sa to v nich vzalo, všetky tie sklony k brutalite a zrade…„. Nikde sa to nevzalo, vždy to v nich bolo, skryté za výchovou a spoločnosťou nastavenými zvyklosťami o tom, čo sa patrí a čo nie. Keď sa zmenia spoločenské zvyklosti, tak sa posúvajú hranice toho, čo je prijateľné a závadné skutky sa tolerujú. Veď to vidíme v dnešnej, rýchlo sa meniacej dobe.

Ľudia si často myslia, že všetci ľudia sú v zásade dobrí. Vôbec to tak nie je. Je to zásadné a mätúce klišé a do ľudskej kolektívnej mysle sa dostalo z duchovných, alebo náboženských učení. Dôvodom vzniku tejto povery bol zrejme úmysel manipulovať ľudí, aby záporným dušiam verili a odpúšťali.

Duša nie je žiaden mysteriózny, záhadný subjekt, ktorý kdesi existuje a nikto o ňom poriadne nič nevie. Duša je človek, prejavený na pozemskej úrovni. Duša je to, čo človeka definuje, nastavuje jeho fyzické telo, jeho emočné a mentálne stavy; a teda jeho správanie a všetky jeho zmeny. Duša je ako matrica v tlačiarni, podľa ktorej sa vytlačí kniha – človek. Človek je odrazom duše v zrkadle zmyslami viditeľného pozemského sveta a naopak, duša je obrazom človeka. Odraz a obraz je to isté, len so zrkadlovo prevráteným druhým písmenom „d“ a to je „b“.

Duše boli stvorené s rôznou Povahou, s rôznym odtieňom Svetla a rôznymi Znameniami a tie sa potom v človeku prejavujú od jeho počiatku, po všetky jeho existencie. Spolu ich môžeme zhrnúť pod termín Vlastnosti duše. Veľmi zjednodušene by sa pre lepšie pochopenie dalo povedať, že duše boli stvorené ako Kladné, alebo Záporné. Duša má vlastností viac a keď je ich prevažujúca časť výrazne protikladná, tak sa dá povedať, že má vlastnosti záporné (zlé) a teda že je to Záporná duša. Platí to aj naopak, keď má duša vlastnosti kladné, tak ide o kladnú (dobrú) dušu. Aj Kladná duša môže byť temná, pretože môže mať na seba nalepených množstvo blokád a programov, ktoré sú všetky tmavé a dušu začierňujú.

Duše, ktoré boli stvorené ako Záporné, sú v podstate zvýhodnené tým, že ich vlastnosti ich predurčujú k vládnutiu. Vládcovia národov, vo vzťahoch, v rodinách, v zamestnaniach, v spoločenských funkciách, na rôznych úrovniach moci a tyranie. Bezškurpulóznosť, škriabanie sa nahor na chrbtoch iných, užívanie si moci, dravosť, chýbajúce svedomie, manipulatívnosť, klamanie, to všetko im pomáha k tomu, aby sa z nich stali vládcovia, aby stúpali strmo a rýchlo po  kariérnom rebríčku. Svoje danosti a svoju moc často zneužívajú pre svoje potešenie, pre rozkoš z moci, na obohatenie sa, na zotročenie ostatných, na tyraniu, ničenie životov, až po zničenie sveta. To ich napokon dovedie do Zatratenia, ak sa včas a trvale nezmenia.

Kladné duše moc nad ostatnými veľmi nebaví, sláva ich až tak neuspokojuje, prílišné bohatstvo je pre nich prázdnotou. Kladní sa stávajú typickou obeťou a otrokmi Záporných, mocných duší. Nevedia sa Záporným brániť, myslia si, že to tak má byť, že je to Status Quo, ktoré sa nedá zmeniť. Keď Kladní dlho nepoužívajú svoje Vlastnosti a intuíciu, tak im zakrnú a potom zostanú v otroctve Záporných po celé veky. Stávajú sa ich potravou, ich otrokmi a služobníkmi; pridávajú sa ku Zápornej strane Temnoty a pomáhajú jej výdobytkami svojich schopností a talentov.

Moc Záporných spočíva v ich vrodenej agresivite, schopnosti s úsmevom a šarmom klamať, bezostyšne manipulovať. Chýba im svedomie. Ich povahové vlastnosti sú v rôznom pomere zmixované. V rámci ich záporných počinov im intuícia nič nenapovedá v tom zmysle, že by konali niečo zlé a ich svedomie ich od toho neodrádza. Mimoriadne pocity viny ich od zlých skutkov neodrádzajú, pretože sú prekryté hrubou vrstvou príjemných pocitov vyplývajúcich z moci nad ostatnými a z negativít, ktoré činia. Záporní si vo svojej temnej mysli a nízkej intuícii často myslia, že konajú správne, napriek zjavne negatívnym následkom svojich činov. Svedomie veľmi dlho nepoužívali a vždy ho zakrývali a tak im zakrnulo, podobne, ako keď vám nohy zdegenerujú, lebo ich dlho nepoužívate.

Duše majú aj rozum, inteligenciu a cit a majú ich na to, aby rozpoznali, ako to je. Ak sa Kladní nechajú oklamať a zotročiť Zápornými ľuďmi (dušami), tak sú tiež na ceste do večného Zatratenia. Evolúcia Kladných spočíva v tom, aby rozpoznali ako to všetko je a posúvali sa v určitom zmysle tiež smerom ku stredu, z opačnej strany ako Temní. Musia sa naučiť, že byť príliš dobrým nie je vždy dobré a dovedie ich to do Pekla. Musia sa stať trochu Zápornými, aby Záporným dušiam odolali a oslobodili sa od nich. Čo to znamená “stať sa trochu záporným” je individuálne. 

Tvrdým by bolo treba viac mäkkosti v ich postojoch a skutkoch; a naopak, príliš mäkkým viac tvrdosti. Musí to však byť racionálne, dlhodobé a monotónne v mnohých životoch, kontinuálne. Nie je to jednorázová záležitosť, nie je to kampaň „odteraz už budem dobrým„, ktorá môže niečo cielene zmeniť. Tak to nefunguje. Ide o dlhodobú kvalitatívnu zmenu, ktorá mnohými existenciami mení genetický kód duše na všetkých úrovniach. Keď sa potom človek, ktorý svojou trpezlivou prácou na sebe dospel ku genetickej zmene svojej Povahy (charakteru) a znovu sa inkarnuje, tak už je zmenený aj vo svojich Vlastnostiach a jeho správanie je zlepšené. Toto je proces, ktorý človek v rámci jedného života nepostrehne.

Zmeniť iných svojím prílišným pôsobením zvonka nemá veľký význam, je to zbytočné, pretože to nevedie k evolúcii, je to len umelá náhražka. Je to protéza, ktorá sa ošúcha a odpadne. Človek, ktorý sa pokúša zmeniť ostatných a chce nasilu napríklad Temných priviesť ku Svetlu, sa napokon stane ich obeťou. Dostáva sa do područia Diabla, ktorý mu dá pocit, že je to okay a potom ho zničí zvnútra. Človek si tak vyžerie aj postoj svojho Ducha, ktorý mu takto napovedá, že nemá čo meniť ostatných svojim prílišným pôsobením “nasilu” zvonka, ale má pracovať na sebe zvnútra a na ostatných môže pôsobiť svojim príkladom.

To je evolučný proces, ktorý vedie k zušľachťovaniu duší. Evolučný proces je pomalý a dlhodobý. Nie je to záležitosť jedného života, ale mnohých, keď duša svojim sústavným smerovaním smeruje tam, kam má smerovať, ak chce ísť v súlade so svojim Duchom. Ten jej ukazuje cestu a tým Svetlú dušu nenápadne vedie smerom od Svetla ku (miernej) Temnote, alebo Temnú dušu “vedie” z Temnoty ku Svetlu. Prinajmenšom jej Duch občas ukáže cestu, ale temná duša, ktorá príliš podľahla svojej temnote, už v tej zahmlenej tme tú cestu nevidí a za svojim Duchom nejde.

Keď má duša rozum a inteligenciu a sústavne ich odmieta používať, tak sa jej stratia. Zakrnú, ako orgán, ktorý nie je používaný. Keď duša nepoužíva svoju vyššiu intuíciu a svedomie, tak tiež zakrnú. Keď duša nevyužíva svoje Vlastnosti momovým spôsobom, vedúcim ku jej evolúcii a k poznaniu pre ON, tak zakrnú. Keď svoje Vlastnosti síce využíva, ale temným spôsobom, moróznym spôsobom, tak sa dostane rýchlo k moci, agresívne a strmo na chrbtoch iných, za cenu obetí iných a to sa jej potom vráti v podobe morózneho Pekla. 

ON ako poznávací Pán Duchov skúša všetko možné, aby dušiam vyšiel v ústrety.  Nastavuje v rôznych fázach Vývojového a Poznávacieho Cyklu rôzne vývojové prostredie, aby duše mali pestré možnosti na to, aby mohli dôjsť k poznaniu.

Temné, ani Svetlé duše, ktoré nedospejú k poznaniu a k zušľachteniu svojich duší, budú Zatratené, pretože toto je niečo ako prirodzená selekcia, keď sa do ďalšieho Cyklu dostané len zdravé a životaschopné zrná, ktoré sú spôsobilé na to, aby mohli byť vystavené ďalšiemu, novému prostrediu na ich vývoj. Zrno nemôže byť životaschopné vtedy, keď má v sebe červa, alebo je nakazené plesňou Satana. To by rýchlo zhnilo a plesňe by nakazili ostatné zdravé zrná a jeho červy by sa na nich rozmnožili a zožrali by ich. Cieľom zušľachťovacieho procesu je, aby sa duše približovali vo svojich Talentoch a Vlastnostiach ku ON. 

Vývoj duše od jej stvorenia po jej koniec je podobný zrodeniu človeka. Všetky deti vyzerajú pri narodení nevinne, snáď až na výnimky. Ich vrodené vlastnosti, talenty a charakter sa vyvíjajú, až postupne v neskoršej dospelosti sa prejavujú vo svojej pravej podstate. Aj keď to navonok nie je vždy celkom viditeľné, napokon sa vždy nejako odhalia a pozorné oko to uvidí. 

Okrem vlastností aj “zlé” duše majú rozum a inteligenciu, majú ich na to, aby niečo pochopili a majú možnosť posúvať sa z ľavého extrému smerom do pravého, kde je sídlo dobra. Nemusia sa z nich stať priamo dobrí mäkkí zajkovia, stačí, keď sa dlhodobým vývojom posunú niekam do okolia stredu, aby svoju moc využili pre všeobecné blaho. To je však viac teória ako realita, pretože história nám ukazuje, že sa to tak nedeje. Aj keď poznáme príklady osvietených diktátorov, sú to skôr ojedinelé výkriky v tme, ktoré majú krátke trvanie a potom zhasnú, aby znovu nastala temnota.

Záporné duše, ktoré zostali zápornými a to bude zrejme ich drvivá časť, ak nie všetky, mali moc zmeniť svet k lepšiemu. Oni ho však menili na svoj obraz a to ku horšiemu, do Temnoty a preto sa náš pozemský svet každým dňom blíži ku svojmu katastrofálnemu koncu. Záporné duše sú už v podstate zatratené a ich samotné zatratenie je len formalita. Kladné duše, ktoré nedospeli ku poznaniu a zostávajú ku Záporných pripojené, či už na fyzickej úrovni, alebo svojimi presvedčeniami a blokádami vedomia mysle, budú tiež zatratené, spolu so Zápornými. Kladné duše, ak majú vo svojom vedomí usídleného červa, ten ich pripája ku Záporným. Záporní aj Kladní, ľudia aj bohovia, či Mentáli, sú k sebe pripútaní ťažkou reťazou. Stiahnu sa navzájom do pekelného močiara a potom do Zatratenia.


Discover more from Berny Vernados

Subscribe now to keep reading and get access to the full archive.

Continue reading