Na začiatku bol oblak čistého vedomia a potom ON oprorokoval paritu dvoch protikladných princípov: túžba po Poznaní sa snúbi a zároveň si protirečí s túžbou po oprorokovaní Lásky Nebeskej.
ON je všetko čo je a je aj príčinou všetkého, čo nie je. ON je jedenásta úroveň bytia, je to tajuplný závoj mystérií, rozprestiera sa všade naokolo. Vyššou úrovňou od ON, ak je to tak možné nazvať, je dvanásta dimenzia; je to čierny prvotný zvuk; je to prach, na ktorý sa mnohí obrátia; je to alegorická čierna diera Gargantua; je to aj portál do spodnej strany Chaosu Satana. Je to úroveň Prvotnej Jednoty. Na obrátenej strane všetkých dimenzií je šialený, prekrútený a prevrátený opak všetkého, je to svet Satana; nevieme, ako to tam je a veľmi sa tým nezaoberáme. Svojim mocným oprorokovaním Veľký Mág ON, ktorý to drží všetko pokope, z dvanástej úrovne prvotného prachu, silou vôle vedomia vytiahne Chaos a spevní ho do prvej úrovne minerálnej ríše, v ktorej niet slobodnej vôle.
Manopyrický je ten, kto je oprostený od možnosti oprorokovať niekomu Lásku Nebeskú a niektoré jej protiklady; kto nemôže vysvetliť niekomu svoje pocity, pretože nemá komu. Pre človeka to môže znamenať aj utrpenie v zmysle absencie príležitosti niekoho pomomovať a byť na oplátku pomomovaný.
Pomomovať niekoho znamená prejaviť mu Lásku Nebeskú s určitou prímesou Márnosti, v jej rôznych podobách a na rôznych úrovniach bytia. Pomomovanie je najvyšší prejav postoja ON k ON (k niekomu inému, oplývajúcemu podstatou ON) na úrovni ON Momo. ON Momo je desiata dimenzia Najvyššieho Pána, je to úroveň Jednoty, ktorú je možné jej najčistejšom prejave iba vyžiariť. Najprvotnejšou ON Mienkou Najvyššieho Pána je ON Momo, ktoré vládne všetkému, čo je.
Oprorokovať niečo je zmiešaný súhrn dvoch spôsobov, ako niečo prejaviť. Prvý spôsob je na vysokej úrovni nasmerovaný zhora nadol, je to nortonovanie (vyžiarenie); je to neurčité, nejasné, zato však hlboké a mocné prejavenie archetypálnej povahy Ducha, je to moment hybnosti ON Milosti, je to Vyššie, ktoré dáva Nižšie do pohybu, dáva Nižšiemu možnosť prejaviť sa vo forme, konkretizovať zámer do manifestácie. Nortonovanie nie je myšlienka, ani slovo, je to vyžiarenie vysokého pocitu, vysoko nad hmotou a energiou. Druhý spôsob je na nižšej úrovni, je to mimikovanie, čiže prejavenie niečoho do formy. Samotný konkrétny prejav – myšlienka, slovo, skutok je mimik. Všetko, čo sa deje na pozemskej, astrálnej a nízkej mentálnej úrovni sú mimiky. Vidíme ich všade okolo seba, všetky mimiky spolu tvoria naše zmyslovo vnímané životy.
Oprorokovanie je úplne hore, na špici čisté nortonovanie, ktoré sa smerom dole kužeľom rozprestiera, postupne sa zmiešava (obohacuje, alebo znehodnocuje) mimikmi, až pokiaľ úplne dole, na základni kužeľa (alebo pyramídy) nebudú čisto len mimiky; je ich veľké, takpovediac nekonečné množstvo.
Bytosť, ktorá nemá ducha, zväčša len mimikuje, t.j. prejavuje sa vysloveným, napísaným slovom, nakresleným obrazom, nafilmovaným dejom, pohybom, fyzicky, ukazuje sa navonok činnosťou, predstiera, čo odniekiaľ pochytila, okopírovala.
Bytosti s vedomím na nižšej úrovni Umelého Ducha prejavujú väčšinou len takéto správanie, pretože sa im do vedomia kopírujú programami Matrixu mentálne vzorce a stereotypy z ich vlastného podvedomia a aj zo spoločného existujúceho myšlienkového vedomia. Pohoničom takejto bytosti je Ego. Prejavujú dokola stále to isté bez hlbšieho uvedomenia si príčinných súvislostí vlastného správania sa.
Bytosť, ktorá Ducha má, vyžarovaním prevezme inšpiratívne vzory s vyššej mentálnej úrovne éterických vzorov a podľa svojich archetypálnych čŕt ich mimikom uvedie svojim vyšším vedomím do formy (idea, slovo obraznosti, skutok). Je to ich originálne stvárnenie a jeho pohonom je tvorivé palivo vyžiarenej ON Milosti.
Ľudia sú zmesou vyššie uvedeného, väčšinou s prevažujúcim nižším formátom oprorokovania – mimikom.
ON oprostený od ON je Márnosť; Láska Nebeská oprostená od Lásky Nebeskej je tiež Márnosť; Poznanie oprostené od Poznania je márnostné a je to tiež Márnosť.
Najvyššiemu Pánovi nie je možné porozumieť intelektom. Najvyšší Pán je ON Momo v Jednote, je to najvyšší princíp univerza a je to najprvotnejšie Slovo ON Mienok. Jeho najvyšším prejavom sú Láska Nebeská a zároveň túžba po poznaní samého Seba; obidva tieto princípy nám panujú a sú základným zmyslom nášho Bytia. V našich ľudských životoch sa túžba po Láske Nebeskej stretáva aj s určitým utrpením, pretože partnerský vzťah je okrem lásky naplnený aj poznávaním samého seba a aj svojho (protikladného) partnera.
Niektoré poznanie je možné pochopiť len vo vyššom stave vedomia, v ktorom sa snúbi Duchovné Srdce a Osvietený Rozum.
Oproti Láske Nebeskej v univerzálnom svete Najvyššieho Pána stojí jeho protiklad a tým je Oortov oblak nekonečného množstva Márnosti. Oortov oblak je podobenstvom zvyšok tých, ktorí odmietli prvotné ON Mienky; opovrhli Láskou Nebeskou a Poznaním; a dali prednosť Márnosti v jej rôznych podobách. Oortov oblak je aj astronomický pojem, sférická oblasť veľkého množstva zvyškov ľadových kometárnych jadier, nachádzajúca sa na okraji slnečnej sústavy, veľmi ďaleko od Slnka. Je to pozostatok prapôvodnej slnečnej hmloviny.
Vesmír je plný symbolov a podobenstiev, ktoré nám pri pohľade na nočnú oblohu potichu hovoria o tom, že ON Je. Z Oortovho oblaku je možné Slnko vidieť len ako malý bod, je tam tma a takmer žiadne svetlo. Napriek tomu naň stále pôsobí gravitačná sila Slnka; a keď sa ON príliš oprostí od ON, je to ako keď sa častice Oortovho oblaku vzdialia od Slnka tak, že na ne prestane pôsobiť jeho gravitačná sila; oddelia sa a začnú blúdiť po vesmíre, až pokiaľ ich nepritiahne nejaká iná galaxia, prípadne pažravá Čierna Diera.
Keď sa ON oprostí od ON, tak je to ako keď sa Svetlo oprostí od Svetla a zákonite nastane Svetlu protikladná Tma.
ON má v Jednote dva určujúce aspekty: Rozum a Cit. ON nie je Rozum, ani Cit, ale je príčinou ich existencie, rovnako ako je príčinou úplne všetkého, čo je a aj toho, čo nie je. Rozum a Cit sú dve neviditeľné sily, ktoré chápu sami seba. Sú voľné a nezávislé na telesnosti. Samé osebe sú neomylné, pretože sú oprostené od náklonnosti a telesných žiadostí; a sú ukotvené samé v sebe.
Intelekt a Cit obsahujú všetko a podporujú všetko, avšak jeden bez druhého nemôžu existovať bez toho, aby výslednicou ich samostatného pôsobenia nebol zmätočný oblak niečoho, čo nie je možné vysvetliť. Intelekt sám osebe je studené, márnostné nič oprostené od citu a Cit oprostený od intelektu je pomätené láskavé tiež nič. ON tvorí Slovom prejaveným Intelektom a poháňaný je tvorivým zámerom a tým je Cit.
Bez roztvorenia bodu do nekonečna možností by nemohol existovať vesmír, hmotný, ani jemnohmotný svet a teda ani život. Pojmy Dobro a Zlo sa v prvotných ON Mienkach nevyskytujú. Dobro a Zlo samé sú pomenovaním človeka slovom, málokto však skutočne pochopí, čo Dobro znamená a potom z nevedomosti nazýva mnohé veci, alebo bytosti dobrými, alebo zlými, aj keď takými v skutočnosti nie sú.
Keď sa niekomu niečo nepáči, alebo mu to z akýchkoľvek príčin nevyhovuje, tak to nazve Zlým, alebo v opačnej situácii Dobrým. Dobro aj Zlo sú relatívne pojmy, pretože závisia od osobného pohľadu, alebo od pocitu, ktorý niekto má podľa svojho momentálneho vnímania nejakej situácie, alebo stavu veci.
Dobro a Zlo vôbec nemusia vyjadrovať skutočnú povahu vecí. Môžeme preto smelo povedať, že Dobrým je iba ten, kto dáva a nič neberie. Naopak Zlým je ten, kto len berie a nič nedáva. ON je príčinou a zdrojom všetkého čo je. Všetko dáva a nič neberie; preto najvyšším Dobrom je Najvyšší Pán; je súhrnom všetkých cností, ušľachtilých a dobrých vlastností.
ON túži po poznaní samého seba a to je možné len poskytnutím určitého priestoru svojim protikladom, aby sa realizovali a z výsledku si potom vyberie to, čo je pre ON prijateľné a pomomované; a čo nie je, má byť skartované. ON je najvyššie Dobro a to je jeho vlastnou podstatou. Tam kde chýba ON, je zákonite aj menej Dobra a kde je menej Dobra, tam je viac Zla. Dobro oprostené od Dobra je Zlo, je to ničota, ktorá v Jednote existuje ako potenciál. ON sám je vždy Dobro, je to Jeho pravou podstatou, pretože ON vždy len dáva, aj vo všetkých svojich protikladoch.
ON nie je Zlom samotným, ale je príčinou jeho potenciálnej existencie, ak Jeho Protiklady niekto pomieni ako prijateľnú možnosť; pretože na to ON vytvoril priestor tým, že umožnil ON oprostiť sa od ON vo všetkých svojich podobách.
ON roztvoril bod do nekonečného priestoru Márnosti. Márnosť je poklopec, ktorý otvára kanál, v ktorom sídlia rôzne aspekty protikladov ON: Satan, Apophis, mladý ON Mlok, alebo Raptor z partnerských vzťahov rôznych druhov.
Apophis je súbor protikladných aspektov ON predstavujúci Ničenie (opak Tvorenia), Neistotu a Chaos.
ON Mlok je hybrid ON Milosti a ON Mlieka manifestovaný zhora, od kauzálnej mentálnej úrovne k hustej tretej dimenzii pozemského sveta. Každý z nás má do určitej miery tu v Matrixe vedomie prepojené s ON Mlokmi a našou pozemskou misiou je, ak ju pomienime prijať, oslobodiť sa od prípojok ku ON Mlokom; od negatívnych blokád, programov a vzorcov správania; od čiernych kliatieb, ktoré nás držia v temnote a uväzňujú v žalári nevedomia. Mladý ON Mlok je extrémny, agresívny a progresívny proponent Satana na astrálno-mentálnych úrovniach bytia. Raptor je radikálny ON Mlok, je to dravec oplývajúci určitou strojovou inteligenciou a schopnosťou učiť sa premietaním algoritmov zvykov minulosti do budúceho správania sa.
ON nie je zámeno, plnovýznamové slovo nepomenúvajúce osobu, ale len ňu niekedy, za určitých okolností, odkazuje.
Nie je možné prirovnať Márnosť ku Zlu, pretože Zlo je úplne iný aspekt ON, Márnosť oprosťuje Lásku Nebeskú od ON Milosti a napratáva márnostné utrpenie, ktoré nie je dobré ani zlé.
Evolúciou ľudstva poznávaním v horizonte udalostí pozemského a nebeského sveta prišlo k tomu, že za podľahnutia veľkému množstvu pokušení začalo prichádzať napomínanie s veľkým časovým odstupom. Poznanie človeka je obmedzené na jeho práve prebiehajúci život a človek o svojich minulých existenciách väčšinou nemá žiadne vedomosti, ktoré by mu uľahčili jeho orientáciu v labyrinte Matrixu.
Slovo Matrix má viacero významov; je to mriežka; maternica; v biológii je to materiál, v ktorom sú kultivované baktérie a v polygrafii je to matrica, z ktorej sa otláčajú obrázky. Aj rybárska sieť je svojim spôsobom mreža, je to aj väzenská mreža. Všetky z týchto pojmov sú priliehavou symbolikou toho, čo Matrix predstavuje.
Matrix v podstate predstavuje aj väzenie, z ktorého sa (spiaca) duša nedostane, pokiaľ neodpojí reťaz, ktorou je pripútaná k väzenskej posteli a pokiaľ si svoju celu kľúčom poznania neotvorí. Matrix je aj firemná organizačná štruktúra, kde tímy podliehajú viacerým lídrom, ktorí majú rôzne záujmy.
Matrix je súčasťou predĺženého Svetového Vedomia a jeho prejavov na nižších úrovniach; prostredníctvom Matrixu a k nemu pripojených bytostí sa môže prejaviť a vyjadriť niečo, čo inak nie je možné.
Matrix môže byť aj prázdny systém, vtedy je to prázdny Rámec, no prázdny Matrix nemá žiadny zmysel; a preto, aby naplnil svoje Poslanie, bol Matrix najskôr naplnený mentálnymi vzormi z oceánu éterického prvotného ON Mlieka. Tento počin vytvoril štartovný základ, ktorý slúži na naplnenie Matrixu základnou surovinou, ktorá nie je surovinou v zmysle surovosti, ale v zmysle ON Milosti, pretože je to niečo ako pôvodný mentálno-pocitový materiál v prírodnom zdravom stave, určený na ďalšie spracovanie. Je to Prvotný Matrix. Z neho sa potom vedomým pôsobením postojov a rozhodnutí bytostí Matrixu vytvárajú rôzne klony, patvary, milostné aj márnostné mutácie prvotných vzorov. Tie vytvárajú nadstavby Matrixu, rybárske siete, z ktorých nemusí byť až také jednoduché vymaniť sa.
Človek si nie je schopný spojiť márnostné napomínanie s poznaním jeho príčiny a tak nemá šancu dospieť k poriadnemu odstráneniu utrpenia, ktoré mu napomínanie spôsobuje. Môže ho zmierniť, alebo zdanlivo odstrániť, toto je však len presúvanie utrpenia do inej podoby a iného prejavu; jeho prvotná príčina ostala nevyriešená a utrpenie sa bude naďalej prejavovať, pretože univerzálne zákony nie je možné nijako obísť, alebo oklamať. Utrpenie možno zmierniť, alebo nadobro odstrániť dosiahnutím poznania, to ale nie je naporúdzi kde-tade.
ON je počiatkom všetkých vecí, pretože ON je to Dobro, z ktorého všetky veci pochádzajú. ON teda nepotrebuje žiadne iné veci, len poznanie a pochopenie samého seba. ON je všetko čo je a je aj príčinou toho, čo nie je. Obsahuje všetky významy a protiklady, preto do určitej miery môžeme pochopiť, aké ťažké je pre ON pochopiť ON.
ON nie je pochopiteľným sebe samému, pretože nie je rozdielny od toho, čo má byť poznávané. Avšak vzhľadom k nám je rozdielny, preto môže byť nami do určitej miery pochopiteľný. Niektoré Jeho aspekty možno pochopiť prijímaním Múdrosti Slova ON Mienok. ON je aj najvyšším Stvoriteľom všetkých vecí a Darcom všetkého čo je. Najvyšší Pán spoznáva samého seba prostredníctvom životov svojich Vyvolených a Spravodlivých, ktorí mu v tom pomáhajú; každý v rámci svojich unikátnych archetypálnych nastavení.
Ľudské ani iné duše nemôžu ON poskytnúť nič, čo by ON potreboval, mimo poznania a momového postoja k ON; a to je Mu ľuďmi často odopierané. ON dáva všetko a naspäť dostáva nezriedka málo a často aj nič. ON poskytuje hľadajúcemu nápovedu v mnohých podobách, svet ON a aj fyzický svet je plný snovej symboliky. Hľadajúci často nevedia, čo sa im deje a prečo; keď však otvoria oči, tak uvidia ON; a keď nastražia uši, tak začujú Slovo ON Mienok.