Duchovný aj svetský svet je plný lotrov a zločincov najvyššieho rangu, nie je to nič príjemné sa nimi zaoberať, ani o nich písať. Niekedy sa stane, že sa udeje nečakané stretnutie, vráti sa duša zomrelého človeka, aby pomocou nej dal Duch svojím mysterióznym spôsobom najavo, že aj iné aspekty Stvorenia tu sú. Že netreba zabúdať na to, že okrem Zla existuje aj Dobro. Že existujú aj ľudia, ktorí sú nápomocní, plní pevnej viery v Milosrdenstvo a Božiu Lásku a oboje vo svojich životoch neustále preukazujú a žijú tým.
Milosrdenstvo prináša bohatšie ovocie ako čisto prísna spravodlivosť. Oprorokované sú spolu. Milosrdenstvo je vždy spojené s Božou Láskou, spravodlivosťou, pravdou a dobrom; je jej liečivým dotykom na najbolestivejšie rany ľudského života. Sladké milosrdenstvo je skutočným odznakom šľachty, lebo Božia Láska je najvyššia cnosť a veľký kanál, cez ktorý sa Božie Milosrdenstvo prenáša na človeka. Milosrdenstvo je súcit s trpiacim, zľutovanie, zmilovanie; kde sa Milosrdenstvo prejavuje, tam sa Milosrdenstvo aj dáva.
Milosrdenstvo si treba zaslúžiť a svojím dlhodobým postojom sa oň pričiniť. Aj pevná viera v náboženské postavy, ako predstaviteľov Skutočného Boha môže niekedy viesť ku ceste k ON, pretože ľudia si ON potrebujú nejako predstaviť, personifikovať si ho, aby mu mohli aspoň sčasti podľa svojho vnímania porozumieť. Keď si to vnútorne usporiadajú, potom to tak podľa nich je. Predstavu o Najvyššom si prispôsobia podľa svojej obrazotvornosti, podľa svojej úrovne vedomia, poznania a vedomostí si to zafixujú a potom to tak majú. Duch človeka ho v jeho duchovnom živote, podľa jeho konania a vnútorného vyžarovania, presmeruje na aspekt Boha, ktorý mu prináleží, nehľadiac na to, k akej konkrétnej postave sa obracia.
Človek je Enigma sama osebe. Človek je záhada, ku ktorej má kľúč len ON, ale ON ju neodomkne, nechá človeka, nech si odomkne sám a nech sa sám pozrie na to, čo tam má. Nech sa človek na tú záhadu a teda na seba samého pozrie osobne, nech si to rozoberie a zaujme k tomu (k sebe samému) postoj. ON napomôže, vyšle svojho posla, ktorý ukáže, ktoré sú to dvere a aj niečo o tom, kde sa nachádza kľúč a ako sa odomyká. Ale nie všetko. Časť z toho ponechá na kreativite dotyčného, aby si spôsobom jemu vlastným našiel svoju cestu a svoj spôsob.
Mnohí ľudia sú odmalička predmetom náboženských vplyvov a presvedčení. Niektorí si našli svoj spôsob, ako lepšie prežiť v tomto svete, v pevnej neotrasiteľnej viere v Boha, ktorého si zosobnili v postave Ježiša, prípadne iných náboženských postáv, bez ohľadu na to, aký bol ich skutočný príbeh. Človek je bytosť, ktorá má vedomie a má predstavivosť, schopnosť vytvárať si rozprávky a pekné príbehy. Z náboženských príbehov si vyberie a zapamätá len niečo a tento výber sa potom preňho stane pravdou; a o tú pravdu sa opiera v tomto svete, kde do šedivej hmly mysle zasvieti aj svetlo niečoho iného a tým je Láska a tiché Porozumenie, v ktorom nie je potrebných veľa slov.
Môj postoj k cirkvi a jej predstaviteľom je zväčša kritický a taktiež k ľuďom, ktorí bezhlavo veria náboženstvám. Poukazujem na temnú stránku Stvorenia, na zločinných ľudí a mizerných bohov, na temnú stránku náboženských postáv, Ježiša, Panny Márie, na neznáme okolnosti ich životov a podobne. Týmto svoj postoj nemením, len ho dopĺňam o ľudský aspekt a o aspekt Najvyššieho Pána a tým je aj Milosrdenstvo. Nie je to popretie toho, čo som písal a písať budem. Je to doplnenie, aby bol Obraz kompletnejší.
Ľudia najradšej počúvajú príjemné slová, ktoré ich pohladia a poukážu na Lásku a Nádej. Občas je aj toto v poriadku, ale nie príliš často. Božie Milosrdenstvo na globálnej úrovni nie je na programe dňa. Na individuálnej úrovni Milosrdenstvo na programe je, avšak ako u koho a podľa potreby, podľa okolností, aj niečoho iného. Prozreteľnosť niekedy zasiahne a Najvyšší Pán ukáže aj svoju milosrdnú tvár.