Každý človek príde na svet s určitým plánom, ktorý odzrkadľuje jeho minulé skutky; to, čo z nich ON pokladá za Minulosť, dušu človeka vždy dobehne, akokoľvek by bola zabudnutá, utajená, alebo zavretá v bielej rakve, plnej starých kostí a mŕtvolnej nečistoty.
Človek však nevie, aký je jeho plán, čo ho na ceste životom čaká a z akých dôvodov.
Tí, čo nastúpili na cestu vonkajšiu, majú pomerne presný plán, ktorý im píše Umelý Duch Matrixu. Tento plán neobsahuje úplný popis deja, je ale presný v zmysle typu nikam nevedúcich scenárov, ktoré vyplnia ich Osud podľa karmy, ktorú im bude nekonečným kolesom napratávať do života Márnosť Šedivá.
Tí, čo nastúpili na cestu vnútornú, majú menej presný plán, je napísaný spolovice Umelým Duchom Matrixu a z druhej polovice pravým Duchom. Plán sa podľa miery účasti Pána Duchov dá prispôsobiť, zlepšiť; alebo aj zhoršiť, ak oprostia Jeho podiel na scenári otáčania kolesa karmy.
Nikto tu nie je natoľko čistý, aby sa tu narodil s plným plánom Pána Duchov, pretože v takom prípade nemá nič z karmy na oprosťovanie na pozemskej pláni; a preto jeho existencia by tu nemala žiadny význam a ani by sa neuskutočnila.
Plným nastúpením na cestu poznania Pána Duchov, sa odstraňovaním prípojok k Matrixu deje radikálna zmena Osudu a to tak, že plán Ducha Matrixu je zrušený a Osud prestáva existovať.
Okná príležitostí sa otvárajú dokorán, často sa len pootvoria a po čase sa zatvárajú. Príležitosť je dočasná a môže predstavovať skratku do iného deja.
Otvoreným oknom príležitosti je možné vliezť do čarovného zámku, ktorého chodby môžu viesť k úplne novému deju a dovtedy nepredstaviteľnému poznaniu, prospešného pre Cestujúceho a nápomocného pre Najvyššieho Pána.
Otvorené okno príležitosti však môže byť aj podľahnutie pokušeniam; je to ako skok von z okna, po ktorom môže nasledovať tvrdý pád.
Poznaním Slova ON Mienok sa znižuje riziko nebezpečenstva skĺznutia po šikmej ploche.
Jedeň deň, celý ľudský život, aj cyklus evolúcie duší, pripomína cestu okolo Zemegule.
Keď sa večer duša ukladá do nočného spánku, jej pozemská identita stráca svoj význam. Ponorenie sa do spánku je ako dočasná Smrť. Jemná duša na noc zomiera a odchádza do astrálneho sveta, do ktorého ide aj po úplnom ukončení života.
Odchádza, aby sa ráno znovu narodila. Je to podobné Smrti, pretože Smrť je tiež len dočasný odchod z tela.
Ráno sa duša vracia do svojho pozemského vyjadrenia, ktorým je jej telo; tento jav predstavuje Narodenie, pretože je podobné vteleniu a je to zároveň jej dočasná Smrť na astrálnych ON Miestach, v ktorých v noci prebývala.
Zem je (aj) plochá guľa
V prejave na fyzickej úrovni je planéta Zem mierne sploštená guľa. Otáča sa okolo svojej osi a oválnym pohybom okolo Slnka. Na Zemské procesy významne vplýva aj jej súputník Mesiac. Mesiac pravidelne zatemňuje Slnko a symbolizuje oprostenie od ON. Tým, že je k Zemi pripútaný, vznikajú na Zemi ďalšie anomálie.
Dokonalosť vonkajších prejavov nie je zámerom Najvyššieho Pána; určité nepravidelnosti majú svoj význam.
V nefyzickom vyjadrení má Zem tvar presnej gule, neotáča sa, pohybuje sa v presnom kruhu okolo Slnka a nemá žiadny satelitný Mesiac. Predstavuje prvotné nastavenia ideálneho pozemského stvorenia a tak to aj bolo po nejaký čas od stvorenia Zeme; až pokiaľ tento ideálny stav nebol pôsobením vonkajších vplyvov nahradený nepravidelnosťou.
V intuitívnom vyjadrení zámeru Pána Duchov je Zem plochá okrúhla doska, podobná veľkej minci. Severný pól predstavujúci ON je v strede hornej strany osvietenej Slnkom, zatiaľ čo Juh predstavujúci všetky protiklady ON, je na spodnej strane v tmavom Tieni. Je to podobné, ako keď si niekto vysníva dom, v ktorom chce bývať, potom si ho naprojektuje na plochý papier a napokon ho postaví do fyzickej reality, s určitými odchýlkami od pôvodného plánu.
Zemepis Zeme
Severný a Južný pól sú v strede mince plochej Zeme a stretávajú sa v jednom bode; okrúhla minca Zem je v strede rozdelená čiarou na polovicu. Jedna polovica predstavuje Západ a druhá Východ. Čím viac od stredu, tým ďalej sa dá dostať na Západ, alebo na opačnú stranu na Východ.
Na Východe vychádza a na Západe zapadá slnko Najvyššieho Pána, príchodom nočnej tmy sa zakráda strašná príšera Apophis. Prekročením Západnej hrany pozemskej mince sa Cestovateľ dostane na Východ spodnej strany mince.
Podobne, ako sa v strednom bode mince stretáva horný ON so spodným opakom ON oprosteným od ON; tak aj prekročením okraja mince sa stretáva Východ a Západ, preklopením do sveta obráteného hlavou nadol a nohami nahor. Rôzne miesta na okrajoch mince predstavujú rôzne aspekty ON.
Spodná strana plochej Zeme je oprostením od ON, je to protikladný svet a symbolizuje aj astrálne ON Miesto, v ktorom sa protiklady prejavujú omnoho čistejšie, ako na pozemskej pláni.
Slnko je predstaviteľom Stvoriteľa, zrodením nového dňa, ľudského života a poznávacieho cyklu; vychádza na Východe.
Podobenstvo o ceste okolo sveta
Celý svet môžete symbolicky precestovať za jeden život, alebo za jeden poznávací Cyklus. Na cestu sa vydávate na severe, pokračujete smerom na východ, potom na západ, ďalej na juh, až napokon vedení Severnou hviezdou smerujete na sever. Pravidelným a ideálne plynulým pohybom opíše čiara vašej cesty nakreslená okolo pozemského glóbusu krivku špirály. Ak to všetko zažijete a nikde cestou neuviaznete, dostanete sa naspäť domov skúsenejší, poučení a polepšení.
Cestovanie na Západ je zároveň cestovaním na Východ z opačnej strany.
Ľudské duše, ktoré sa odhodlali vydať na cestu do krajín tajomných, začínajú svoju cestu okolo sveta zo Severného Stredu. Je to miesto tichých bielych nekonečných pláni, odkiaľ sa začína Cestovateľom ich poznávanie sveta ON.
Putujú na Východ a objavujú Zem, prvotné krásy tejto jedinečnej planéty, veľkoleposť hôr, tajomnosť jaskýň, aj malebnosť prírodných zjavení stvorenia Najvyššieho Pána.
Na Východnej Zemi je dostatok všetkého, čo je potrebné k životu. Zem ochotne poskytuje ľuďom svoje poklady a ochranu; avšak voči nevľúdnym ukáže aj svoju ničivú silu.
Niektorým sa tento svet zapáči a zostanú v ňom bývať. Sú to Spravodliví a tí sú na Východnej Zemi ako doma a užívajú stvorenie natoľko, až zabúdajú na Stvoriteľa, ktorý im tie poklady poskytol. Zo Spravodlivých sa stali lenivé kapry, celkom ponorené v kalných vodách zaneseného rybníka.
Avšak sila odstredivá je u vonkajšieho človeka aj dobrom, pretože mu dáva veľa možností uspokojiť svoje zmyslové žiadosti. Táto sila ho vlastne zhmotňuje. Ona však je veľkým klamom, keďže tvoriví Anjeli vo svojej rozbúrenej predstavivosti nachádzajú záľubu aj v mnohorakosti tvarov vonkajšieho sveta Matrixu. Nie však vo všetkom.
Tí, ktorí sa nasýtia poznávania Zeme a jej plodov, pokračujú vo svojej ceste. Nasadnú na svoje bárky a opúšťajú pevninu; prúdy morských Vôd ich nesú na svojich chrbtoch na Západ, až sa niektorí z nich dostanú z opačnej strany až na západnú stranu Východného kontinentu.
Hľadajú zdroj všetkých vecí, pátrajú po fontáne života a prúdoch zdravia, ktoré by ľudstvu napomohli zmierňovať ťažkosti z nadmerného podliehania pokušeniam hmotného sveta.
Avšak ON nemá v úmysle oprosťovať utrpenie len tak, na požiadanie. Jeho postoj spočíva v tom, že priazeň a očista Najvyššieho Pána je dopriata tomu, kto dospeje k poznaniu Pravdy a nepokúša sa umelo príliš odstraňovať následky závadných konaní, či už svoje, alebo iných.
Sú tu aj Svojvoľníci, to sú ľudia neosvietených duší, ktorí sú buď na pohľad dobrí, alebo zlí vtelení démoni. Tento druh ľudí aj teraz vládne na Zemi spolu s Hriešnikmi, avšak za nimi stoja Strážcovia, v skutočnosti sú to však parazity, ktorí si myslia že sú vládcami pozemského sveta, pretože do značnej miery ovplyvňujú ľudskú myseľ.
Niektorí Svojvoľníci ostali zakotvení v tomto magickom svete plnom fantázií aj skrytých nebezpečenstiev; ostatní sa vydali na Juh. Sucho a horúčavy sprevádzajú ich putovanie do miest ohraničených púšťou, v ktorej nerastie zelenina Milosti, žijú tam škorpióny a jedovaté hady; aj divoké kmene v pestrosti džungle. Sú tu aj zvláštne národy, ktoré si prepichujú kožu a po nociach omámení vírivými zvukmi bubnov tancujú v tranze okolo Ohňa. Nadväzujú partnerstvá s bytosťami zo sveta astrálnych duchov a kráľovstva mŕtvych, aby sa domohli toho, čo pre nich nie je určené.
Mnohí Hriešnici, ktorých zmámil tento svet, tu zostanú zakliati čarodejníkmi Strážcov, v zajatí mestských hradieb, prístavných krčiem, nevestincov a trhovísk plných bezcenných trblietavých márností, za ktoré platia najvyššiu cenu.
Démonom tu je mienená nízka žiadostivosť človeka. Táto sa prejavuje navonok ako žiadostivosť astrálneho tela, ale aj mentálnymi vlastnosťami, ktoré majú pôvod v nižšom Ja.
Odtiaľ pochádzajú Padlé duše, sú zatemnené do takej miery, že už nemôžu byť sýtené nebeským chlebom poznania. Túži sa sýtiť pomyjami Strážcov, ale aj nebeským nektárom Milosti, iba ak si ju niekde ukradnú. Poklesky sa stali ich vášňou a rozkošou.
Hŕstke cestovateľov však prekážal neustály spev, krik a dupot mnohých nôh; nemohli v ňom počuť hlas Pána Duchov, ktorý im pripomínal, že je čas vydať sa na cestu domov.
Cítia, že snaha prispôsobiť sa Hriešnikom vedie ich duše do záhuby; že potlačenie ich odporu k nim je vopred prehratý boj, pretože nad Márnosťou sa nedá vyhrať Márnostnou snahou. Nemôžu tam zostať, ak nechcú zapredať svoju dušu a stať sa obeťou Strážcov na oltári Márnosti.
Ich uši neznášajú bojové lomozenie ľudí z Juhu a ich oči neznášajú pohľad na falošné pozlátko; intuitívne cítia, že niečo nie je v poriadku, keď vidia hyenu v koži baránka.
Nevedia však zakaždým rozoznať, čo je dobré a čo je zlé; pretože ich minulé podliehanie opojeniam a pokušeniam Márnosti má za následok zoslabnutie schopnosti rozlišovať Pravdu od Falše.
Začínajú si však uvedomovať pominuteľnosť vonkajšieho života; a potichu túžia po návrate domov a po vykúpení.
Odchod do samoty a oddelenie sa od duchom chudobných nie je vždy úplne možné, preto často postačí hľadať čo najviac možností osamotnieť aspoň v myšlienkach.
Vyvolení sú tí, ktorí spoznali veľa z toho, čo malo byť pre nich spoznateľné na ceste ich duší; ba dokonca v omnoho väčšom rozsahu, ako bolo potrebné. Dlho podliehali pokušeniam hmotného sveta, až sa napokon vymanili z pascí svetadielov, ktoré navštívili a vydávajú sa hľadať svoju domovinu.
Plavia sa cez veľký oceán, avšak ich bárky sú ťažké, sú naložené tovarom, korisťou z poznávacích aj dobyvateľských výprav a aby sa vôbec pohli z prístavu na šíre more, musia mať slnkom spálených otrokov a drsných, jazvami pokrytých veslárov.
Cestovateľov by ťažil pohľad na nich, keby si v skrytom mieste duše dokázali spomenúť na dôvody, prečo ich majú vo svojej blízkosti: na nepríjemné dobrodružstvá, ktoré prežili a utrpenie, ktoré zavinili. Že aj oni sami boli galejníkmi, aj otrokmi a otrokármi. Odvtedy však uplynulo veľa životov, spomienky zaviali piesky času, až prestala byť pamäť viditeľná.
Plavia sa aj v tmavej noci, cesta je plná nástrah, skrytých útesov, obrovských chobotníc, ostrovov, na ktorých spievajú sirény; a kde bývajú krásne čarodejnice ponúkajúce námorníkom oddych, rozkoše, aj nápoj večného zabudnutia.
Pretože Vyvolení sa spreneverili Vládcovi tohto sveta, Pán Duchov za nimi posiela svoje vojsko v podobe démonov, aby ich prenasledovali zase za pomoci svojich nástrojov: Svojvoľníkov a Hriešnikov.
Sila dostredivá vedúca do vnútra sa spočiatku javí ako zlá, pretože ničí staré zlozvyky, vášne, náruživosti a hriechy, čo môže byť spojené s utrpením. Zato však na vyšších stupňoch prináša radosť a mier.
Cestou vidia lode stroskotané na plytčinách, veľa vrakov je neviditeľných. Sú milosrdne skryté v morských hlbinách. To sú lode tých, ktorí sa pripútali ku svojej koristi, nechceli sa vzdať veslárov a otrokov; všetka tá ťažoba znemožňovala manévrovanie lode počas búrky, až ich napokon potopila a stiahla ku dnu.
Niektoré lode ovládli veslári a otroci, vzbúrili sa, pristáli na niektorom z ostrovov a odtiaľ už nikdy neodišli. Námorník sa stal ich rukojemníkom a otrokom, sám nebol schopný vyplávať na more a tiež ostal na ostrove.
Ak chce duša nájsť svoj prvý domov, musí zanechať tvory svojich vášní, náruživostí a závislostí na hmotných veciach, v čistote mysle a mieri srdca nastúpiť cestu do svojho vnútra.
Takto to bolo odpradávna. Pomazaní ON Pomocníci prichádzajú na svet vždy, aby ukázali Vyvoleným cestu do ich strateného domova. To sú Kormidelníci na palube námorníkov, Sprievodcovia, ktorí im pomáhajú nájsť cestu domov.
Spravodliví sa k nim môžu tiež pridať, ak ich osloví Slovo ON Mienok. Vyvolení Slovo ON Mienok uskutočňujú v živote, zatiaľ čo Svojvoľníci o ňom iba rozprávajú, alebo ho v rozriedenom deformovanom stave vnucujú ostatným.
Cesta domov je dlhá a tí, ktorí sú v predvídavosti opatrní a cieľavedomí, nestroskotali, ani nikde nevystúpili. Ak by ich zastihli búrky a vlny veľké ako dom by hrozili potopením lode, sú pripravení. Prijali na palubu Sprievodcu Kormidelníka, ktorý sa tiež plaví na Sever do stredu plochej mince Zeme.
Oni sa radšej vzdajú všetkého, čo vlastnili a čo im bolo vlastné; len aby mohli úspešne pokračovať smerom k cieľu.
Odstredivá duchovná sila priťahuje dušu človeka ku hmotným veciam, ale dostredivá duchovná sila ničí prípojky ku hmotným veciam a priťahuje dušu človeka do stredu smerom k Jednote a tú predstavuje Sever.
Postupne vyhodili väčšinu naloženého tovaru, svojich galejníkov a otrokov vysadili na pevnine a prepustili ich na slobodu; až napokon zostane len Cestovateľ a jeho Kormidelník.
Ich neomylnou navigáciou je Severná Hviezda, ktorá po veky vekov ukazuje strateným námorníkom smer, pripomína im, že ON Je a pomáha im dostať sa domov.
Loď už nepotrebuje veslárov, lebo ju poháňa dych Veľkého Ducha, opiera sa Vzduchom Jeho vetra do plachiet ich bárok a vedie ich do stredu Zeme na Sever.
Vyvolení sú tí, ktorí nastúpili na cestu hľadania strateného vnútorného domova. V Hriešnikoch prevláda temný zrazený dym tvorivého procesu, v Svojvoľníkoch prevláda chaotický čierny oheň a vo Vyvolených kľudné biele svetlo.
Ľudia bývajú často zmiešaninou týchto podstát; na ceste do stredu na Sever ich Sprievodca vedie tak, aby sa veľmi nezamočili a potom im postupne odpadávajú chrasty z bojov, zranenia sa hoja a ich staré nepotrebné podstaty zostávajú pri ceste, zanechané svojmu osudu, až zostane sám Vyvolený a Spravodlivý, očistený od svojej minulosti a pripravený do svojej budúcnosti.
Tieto Slová ON Mienok sprostredkujú zmysel pre tých, ktorí im doprajú sluchu a zhmotnia im pravdu.
Málo bude tých, ktorí prepožičajú svoj sluch týmto rečiam. Aj keď tieto vývody Slova mnohých nebudú zaujímať, predsa len si z nich taký človek môže odniesť nevedomky svoj diel.
Avšak v prípade, že by sa človek naučil rozpoznávať ako povstal svet ON Slovom ON Mienok, že sa toto stalo Nutnosťou a Predurčenosťou, keby poznal, že jeho osud riadia Strážcovia, tak by nemohol pohŕdať múdrosťou Slova a nebeským svetom Najvyššieho Pána.