Mimo protikladov nie je možné nič pochopiť, ani poznať. Nie je možné poznať Lásku Nebeskú, ak nie je spoznaný jej protiklad Pekelnej Nenávisti.
V Jednote je všetko Jedno; tak aj Láska Nebeská a Pekelná Nenávisť sú v Jednom; a vtedy ich nie je možné od seba rozlíšiť.
Na to, aby ON mohol spoznať Lásku Nebeskú, musel ju najprv oddeliť od Pekelnej Nenávisti a pozorovať, ako sa jedno aj druhé prejavuje a navzájom prelína vo všetkých podobách ON.
Mimo Lásky Nebeskej, ON oplýva nekonečným množstvom aspektov, každý z nich má svoj protiklad a každý z páru sa prejavuje na nižších úrovniach zase len protikladmi.
ON predstavuje Plnosť a jeho protikladom je Márnosť a teda Ničota. Márnosť je ON oprostený od ON; je to márnostná Ničota, ktorá existuje v rôznych podobách vo forme potenciálu.
Ničota ako taká v podstate neexistuje, avšak svet ON je plný paradoxov. Vo svete ON je všetko možné a nič nie je nemožné; pretože ON je všetko čo existuje, a prejavuje sa aj v tom, čo neexistuje. Preto aj Ničota nie je a zároveň je súčasťou ON.
Tma je protikladom Svetla. Tma neexistuje, nie je ju možné odmerať, ani vytvoriť. Svetlo oprostené od Svetla je Tma, tá je nedostatkom Svetla; tam kde je menej Svetla, je viac Tmy.
Jednotný ON bol, a aj stále je, jeden nekonečne malý a zároveň nekonečne veľký bod. ON, ponorený do hlbín ponurej osamelosti, sa výtryskom ohňostroja túžby po spoločnosti a poznaní Samého Seba, rozdelil.
ON sa premietol do protikladného plátna, na ktorom je opak ON a to sú protiklady všetkého, čím je ON v Jednote jedným. ON je Jeden a protiklady ON sú niečo ako sumár Jeho Tieňov na vysokej úrovni.
Z ON sa zrodili všetky jeho protiklady. ON vo svojej prvopodstate predstavuje Pravdu, Milosť, Lásku Nebeskú, Pocitovú Inteligenciu, Pokoj, Ticho a nekonečne veľa ďalších hľadísk toho istého.
ON je príčinou vzniku Života, lebo vytvorením protikladov ON nastali podmienky pre vznik parity protikladov a tými sú Život a Smrť. Zrodenie Života je zárodkom Smrti. Keď sa človek narodí, v tom istom okamihu začína pomaly zomierať.
Smrť v jednom ON Mieste je zároveň Zrodením v inom ON Mieste; Zrodenie od počiatku obsahuje zárodok Smrti, ktorý bude pomaly klíčiť, až pokiaľ sa z Bieleho Zrodenia nestane Čierna Smrť a cyklus sa opakuje; Zrodenie a Smrť sú tým istým, s opačným významom.
Primárnym opakom Rešpektu je neúcta. Znamená nedostatok úcty, hrubosť alebo pohŕdanie. Medzi ďalšie silné protiklady úcty patria: pohŕdanie, opovrhovanie, nadradenosť, nečestnosť, ignorancia, neúcta, pohŕdanie, drzosť, hrubosť a pohŕdanie.
Keď bytosť patriaca k opaku ON prejaví úctu bytosti s ON, bude to vždy úcta oslobodená od úcty a teda prejaví jeden z opačných aspektov úcty. Nie je schopná žiadneho z nich, ale je schopná ich do obmedzenej miery predstierať. Podobne je to s prejavom iných cností.
Protiklady sú navzájom opačné, sú od seba nekonečne vzdialené a zároveň v Jednote spojené do jedného bodu; protiklady sú tým istým a zároveň opačným.
Keď prejavíme Rešpekt ku protikladom ON, protiklady ON prejavia Rešpekt k nám; rešpekt nie v zmysle priazne alebo priateľstva, ale Rešpekt v zmysle prijatia faktu, že sú to protiklady ON.
Kto prejavuje ku protikladom ON postoj zahŕňajúci lásku, priazeň, prijatie, tak tým podporuje protiklad ON, zalieva mäsožravú rastlinu hnojivom a podporuje jej rast. Rast protikladu ON sa prejavuje pomorózňovaním; tmavne do čiernej tmy ničoty a zväčšuje sa do obludnej veľkosti obra.
Rešpekt je určitým protikladom k významovým aspektom Najvyššieho Pána ako sú Priazeň, Priateľstvo, Dôvera, Úprimnosť, Láska Nebeská, Spolupráca a mnoho ďalších. Rešpekt je niečo ako zaujatie rozumného postoja v zmysle rozumového poznania, že je to protiklad ON a je prospešné brať ho seriózne. Rešpekt ku protikladu ON nie je Cit, ale je to len Rozum.
Oprostenie Rešpektu ku protikladu ON je zaujatím postoja, že protiklad ON je nanič, nemá žiadny význam a že je to naprosto pomätený zločinec, otrok Satana, ktorý ani poriadne nevie, čo robí. Protikladom ON na najvyššej úrovni, je ON naprosto oprostený od ON a to je Satan, je to úplne pomätený šialenec a ten sa v nižších úrovniach prejavuje aj inak.
Všetky aspekty Najvyššieho Pána majú tiež svoje protiklady. Napríklad protikladom Lásky Nebeskej je Pekelná Nenávisť. Láska Nebeská je najčistejšia, smerom k Pekelnej Nenávisti sa oprosťuje od Lásky Nebeskej; tým sa Láska Nebeská znečisťuje, pretože na jej miesto sa automaticky napratáva jej protiklad Pekelná Nenávisť.
Aspekty majú rôzne stupne zafarbenia a ich prejavy na nižších úrovniach majú rôzne stupne, od nebesky bielej až po pekelne čiernu.
Najčistejšie ON Momo je momové. Čím viac sa oprosťuje od samej seba, tým viac sa jeho stupeň mení na znečistenú-miazmovú, nevľúdnu-moróznu až márnostnú; mení sa z bielej cez šedú po čiernu.
Aspekt ON Momo Láska Nebeská oprostená od samej seba je Márnostná a je už veľmi blízko k Pekelnej Nenávisti.
Kde je Deň, tam nemôže byť zároveň Noc a kde je Noc, tam nemôže byť zároveň Deň. To však platí len na jednom ON Mieste, pretože keď je na jednom ON Mieste Deň, na inom ON Mieste môže byť Noc. Preto sa Deň na jednej úrovni môže navonok prejaviť ako Noc na inej úrovni a naopak.
Tieň je v určitom zmysle protikladom k Obrazu, ktorý Tieň vytvára. Ak je prítomné svetlo, tak nám zrakové, alebo vyššie zmysly ponúkajú vnemy Obrazov vecí a zároveň aj ich Tieňov. Bez Svetla nie je možné vidieť nič, ani Obraz, ani jeho protikladný Tieň. Čím je úroveň bytia hustejšia hmota, tým je Tieň viditeľnejší a jeho kontúry sú ostrejšie.
Oko nemôže vidieť Najvyššieho Pána, ani Pána Duchov, avšak za prítomnosti Jeho Svetla môže vidieť Jeho rôzne Obrazy a ich Tiene, ktorú majú rôznu veľkosť a tvar, podľa toho ako blízko a v akej polohe je Zdroj Svetla.
Ľudské veci sú tieňom vecí nebeských, poznanie a evolúcia ľudskej duše súvisí s možnosťou približovať si a otáčať Zdroj Svetla tak, aby si obraz a jeho tiene bolo možné dobre prezrieť.
Protikladom k Ja, ktoré sa prejavuje ako Človek, je jeho protikladné Ja a tým je jeho Tieň.
Všetky charakterové vlastnosti, ktoré človek prejavuje navonok, majú svoj protiklad v Tieni. Nezáleží na tom, z akej protikladnej strany pochádzajú.
Všetky duše vytryskli z jednotného Zdroja všetkých duší prejavom Citu a Vášne navonok. Ak vedomie človeka smeruje svoju pozornosť do vonkajšieho sveta mnohorakosti foriem, tak nemôže obsiahnuť všetko, čo sa tam nachádza. Človek nájde ON, len ak obráti svoju predstavivosť dovnútra, smerom k Jednote.
Duchovné Srdce a Osvietený Rozum sú protiklady na úrovni Pána Duchov; tanec tohto páru vedie k Pochopeniu.
Pochopenie a Premýšľanie sú od seba nerozlučné pojmy. Jeden s druhým súvisí, jeden vedie ku druhému a oba sú si k sebe navzájom protikladmi. Pochopenie je jedno a na opačnom póle sa ho týka mnohorakosť Premýšľania.
Porozumenie vedie ku Premýšľaniu rozumom o tom, čo už je pochopené. Rozumové Premýšľanie vedie k Pochopeniu Slova ON Mienok, ale len z polovice.
K plnšiemu Pochopeniu Slova je potrebné, aby duša mala svojho Ducha. Je to Duch z úrovne Pána Duchov, cez ktorého je v duši prítomný ON, ak ho duša neoprostila od ON. Ak duša oprostila ON, tak zároveň oprostila aj Ducha.
Duch napomáha Pochopeniu nápovedou v podobe hlbokého vnútorného vyžarovania; je to tiež Premýšľanie, ale na vyššej úrovni Duchovného Srdca a Osvieteného Intelektu. A to je druhá polovica potrebná k oprorokovaniu Slova.
Pochopenie a Premýšľanie sa majú k sebe protikladne, tak ako Cit a Rozum. Sú navzájom tak prepojené, že je nemožné Slovo bez Citu Pochopiť, práve tak ako nie je možné o Slove bez Rozumu Premýšľať.
Protikladom Lásky Nebeskej je Márnosť. Márnosť nie je možné oprostiť odporom. Odpor jednej strany vyvoláva rovnaký odpor z druhej strany a ich súčtom je dvojnásobok. Odporovanie Márnosti vedie k ešte väčšej Márnosti.
Odporovanie aj ponorenie sa do Márnosti je objatím hada škrtiča. Čím viac obeť vzdoruje, tým sa objatie spevňuje a tlak zvyšuje. Márnosti nie je možné úspešne oponovať.
Pasívny postoj k Márnosti je odovzdanie sa do Márnosti, pretože Márnosť je tiež v určitom zmysle ON, keďže je opakom ON. Nie nevľúdnym postojom voči Márnosti sa zjaví Oortov oblak Nebeskej Lásky ON, ktorá oprostí Márnosť a ponorí do miernejšej Márnosti. Pasívny postoj neznamená vzdať sa, alebo nechať sa zaškrtiť. Pasívny postoj znamená pochopenie, že aj Márnosť je ON v zmysle jeho protikladu a má svoj význam.
Odporovanie Márnosti nevedie k úspechu a víťazstvu nad Márnosťou. Tieto pokusy vedú len k silnejšiemu škrteniu, alebo sa škrtenie uvoľní a príde iný had, ktorý svoju obeť otrávi jedom. Odporovanie Márnosti je aj modlenie sa, alebo odstraňovanie jej prejavov rôznymi vonkajšími alebo vnútornými prostriedkami. Odovzdanie sa Márnosti znamená odovzdanie sa protikladu ON.
Miernejšia Márnosť umožní zmapovať Poznanie. V márnostnej Márnosti nie je možné prísť k poznaniu, lebo to je naprosté psychické utrpenie, ktoré znemožňuje akékoľvek poznanie.
Opakom Pasivity je Aktivita. Prospešný postoj k Márnosti je Pasívny; prospešný postoj k Láske Nebeskej aj k ostatným aspektom primárneho ON je Aktívny. Aktívny postoj je vedomá účasť na poznávacom procese Najvyššieho Pána a tým sa oprosťuje napomínanie Márnosti a ON sa ústretovo zladí s ON Pomocníkom. Aktívny postoj znamená aj používanie svojich archetypálnych talentov a schopností čo najlepším spôsobom.
Aktívny postoj je aj postoj v zmysle uvedomenia si povahy tvorivého poznávania a tým je zistenie, že tento proces je napoly Aprílový Žartík a napoly je to Vážna Vec. Vážna Vec je aspektom jednotného ON a jej protikladom je Aprílový Žartík. Vážna Vec je spolovice mamonárske Poznávanie ON a spolovice sú to ON Mienky, ktoré sú univerzálnymi Pravidlami.
Mamonárske Poznávanie je márnostná túžba ON po zbieraní poznania oprostená od ON Momo, pretože prináša aj určité utrpenie, bez ktorého niet Poznania.
Mamonárske Poznávanie je protikladom k univerzálnym Pravidlám, pretože tie obsahujú Slovo ON Mienok, ktoré prorokuje, že ON proponuje Pomomovanie – ústretové súznenie a nie zbytočné Utrpenie.
Pomomovanie a Utrpenie sú tiež protiklady aspektov ON. Pomomovanie v zmysle momového ON Momo je Láska Nebeská, ktorá je protikladom k Utrpeniu.
Utrpenie samo osebe je márnostné, pretože mimo poznania nemá žiadny význam pre ON.
Nekonečný je svet ON. Protikladná strana sa klonuje do ďalšieho páru protikladov a každá ich strana sa zase klonuje do ďalších. Je to nekonečná pyramída mnohorakosti aspektov ON.
Celý ľudský život, ba aj posmrtný život a dokonca aj život vo vyšších úrovniach je nekonečný sled neustáleho zápasu protikladov.
Tanec protikladov je ako bojový tanec, je to niečo ako sparring vo vnútri vlastného Ja. Aj keď ho k boju, alebo k zápasu prirovnávame, nie je to ľúty boj, v ktorom je víťaz a porazený.
Keď sa tanec protikladov odohráva navonok s inými, často to už nie je tanec, ale boj. Napokon sa však aj tak odohráva vo vnútri vlastného Ja.
Na jednej strane je cieľom sparingu vycvičiť trénovaného ku vhodným reakciám, podporiť jeho zručnosti, rozvíjať jeho návyky a naberať skúseností v rôznych situáciách; to všetko v zmysle Slova ON Mienok.
Na druhej strane je jeho účelom priniesť poznanie divákovi, tým je Najvyšší Pán a ten buď s potešením, so záujmom, alebo so znechutením sleduje, ako si jeho nápomocný ON Pomocník počína.
Tanec protikladov je súperením dvoch nezlúčiteľných a vzájomne si odporujúcich protikladov, ktorý bez dvojice nemá žiadny zmysel.
Duch je večný protiklad hmoty a človek je protikladom svojho Tieňa.
Tanečníci a sparring partneri sú dvojica Ducha človeka postaveného proti nástrahám hmoty; alebo inak povedané je to človek tancujúci so svojim Tieňom. Podľa toho ako sa hýbe človek, sa pohybuje aj jeho Tieň.
Pohyby bojovníka-tanečníka za normálnych okolností vyvolávajú primeraný protichodný pohyb jeho protivníka-partnerského tanečníka.
Ak protivník utečie, alebo sa pohybuje nenormálne, tak to nie je v poriadku. Potom je to veľmi nepríjemný tanec a neporiadny boj.
Neprináša radosť, dobrý pocit, ani výsledok v podobe poznania a skúsenosti; jeho následkom je naopak pocit znechutenia, únavy a márnosti.
Argentínske tango je tanec protikladov Muža a Ženy; je to tanec plný vášne a citu, ale aj správnych postojov, presných pohybov a vzájomného prispôsobovania sa pružnými mačacími pohybmi.
V prejavenom fyzickom svete protiklady nie sú až tak viditeľné a zjavné, mnoho je skrytých a zjavia sa až v nejakej situácii. Ak sú partneri trénovaní, zladení a predvídajú svoje pohyby, tak je tanec ladný a plynulý, plný potešenia.
Všetko, čo je zrodené, je plné vášní a náruživosti, pretože samotné zrodenie je produktom vášne. Vášeň je na úrovni nášho sveta odrazom Citu a márnostnej Túžby po niečom pomomovateľnom.
Tam, kde sa prelínajú všetky hranice a stretávajú všetky protiklady, tam je bod, z ktorého tryská život.