Kedy do nášho vedomia prichádza múdrosť? Keď už sme vypustili všetkých démonov z Pandorinej skrinky a dobre sme si tie čudá prezreli, tak vedzme, že na dne tej skrinky ostala prilepená Nádej. Keď otvoríme oči a rozhliadneme sa, tak možno s úžasom zistíme, že je tu niečo, čo sme si predtým nevšimli. Nikdy nie je koniec poznaniu, že sa okolo nás nachádzajú anjeli. Občas sa vyskytnú okolo nás, oblečení v normálnom fyzickom šate krásy, pravdy, obáv aj neistôt.
Na zemi sú duše, ktoré prinášajú poznanie z vyšších sfér; sú tu na to, aby Rozprávali. Iné duše sú tu na to, aby Počúvali. Nachádzajú sa v potenciálovej jame, z ktorej sa bez vonkajšieho postrčenia nedostanú, zostanú tam trčať a božie svetlo bude pre nich len niečo hypotetické, pretože sa nachádzajú tak hlboko v jame, že nahor nedovidia. Nemajú ani energiu, ani vôľu, nemajú na to rozum, ba ani chuť zdvihnúť oči a pozrieť sa nahor, či tam nie je niečo, čo by stálo za úvahu.
Potenciálová jama je údolím v krajine s kopcovitým terénom. Potenciálová jama je gravitačná studňa. Energia bytostí v jame je zachytená v lokálnom minime a preto nemôžu nikam pokračovať, lebo už sú na dne studne. Je to kvantové väzenie, do ktorého sa duše dostali, pretože ani predtým dlho nechceli počúvať napomínania svojho Ducha, zahodili jeho mapu a vypli navigačný systém. A tak sa dostali tam, kde sú.
Potenciálová jama je údolím tieňov, je v nej tma a jej povrch nie je pevný, je to bažina, pretože do údolia po daždi steká voda a zhromažďuje sa na jej dne. Duša sa do tej bažiny ponára vlastnou váhou, lebo v nej stojí a už nevie ísť nahor. Nemá na to dosť síl, jej svaly sú ochabnuté a jej rozum je zastretý. Duša nevie ísť nahor, dokonca ani nevie, čo to znamená ísť nahor, ba ani nevie, kde to je. Vo falošnej domnienke, že sa dostane niekam inam, sa pokúša pretunelovať cez steny údolia. Stojí ju to kopec energie vynaloženej nesprávnym smerom, pretože sa dostane len do podobnej jamy, ktorá je na druhej strane kopca.
Ľudská duša mala veľa možností dostať sa do svetelného pásma svojej evolúcie. Dlhodobo sa vyhýbala poznaniu pravdy, až prekročila zakázané pásmo a dostala do tejto jamy, ktorá pre ňu predstavuje kvantové väzenie. Druhou možnosťou, ktorá uväznenej ľudskej duši zostáva, je počúvať tých, ktorí na to majú vedomosti a skúsenosti. Jej Ego jej to však väčšinou neumožní, pretože je plné pýchy a svojvôle. Duše v jame sú na dne a paradoxne najľahšiu cestu, ako sa dostať z jamy odmietajú, pretože poznaním opovrhujú a radšej sa pokúšajú prekopať cez kopec, kde ich však nečaká nič iné, len ďalšia jama. Prekopávajú sa cez kopec v nádeji, že cestou nájdu nejaké zlato, ktoré by im však v druhej jame bolo aj tak nanič.
Koleso vývoja sa točí a točí, pohybuje sa súčasne rôznymi smermi a ak niekto stagnuje, tak jeho vývoj nie je súčasťou galaktickej špirály, ale je to rovná zelená čiara tlkotu srdca na monitore života, ktorá na čiernej obrazovke predstavuje smrť. Nie sme tu preto, aby sme stagnovali, ale preto, aby sme sa vyvíjali. Niektorí sa vyvíjajú nahor, zatiaľ čo mnohí stagnujú, alebo sa vyvíjajú smerom nadol. Aj vývoj smerom nadol je v poriadku, aspoň bude vyjasnené, kto aký je a vesmír sa samočinným procesom od odpadu vyčistí a bude pokoj. Namiesto podliehaniu svojvoľnosti Ega, radšej žime tvorivý život v láske (ak máme ku komu), tak ako to pre nás voľakedy pripravil Stvoriteľ všetkého. Už niet času na hluché počínanie, ktorý nevedie inam, ako do stereotypu Márnosti.