Nebeský svet je ťažko pochopiteľný, je niekde veľmi vysoko a nie je ho možné okom vidieť. Nebo je odrazom nebies, je to obloha nad našimi hlavami. Oblaky na oblohe sú tvorené vodnou parou: je to voda v plynnom skupenstve a tá predstavuje ON Mlieko, zatiaľ čo slnečné lúče predstavujú ON Milosť. Denná obloha môže byť modrá, sivá, oranžová, romanticky ružová, hrozivo pochmúrna, alebo inak zafarbená; môže byť čistá, s jemnými obláčikmi, alebo zamračená pred búrkou. Denná obloha v rôznych fázach dňa a vplyvom kombinácií rôznych typov oblakov a polohami slnka, ktoré ich presvecujú svetlom ON Milosti; predstavuje ON v rôznorodosti Jeho aspektov.
Iné prastaré spodobnenie prirovnáva nebeský svet k nočnej hviezdnej oblohe. Pohľad okom srdca na dennú, či nočnú oblohu, nám vo svojej nesmiernej hĺbke a mystickej tajuplnosti pripomína, že existuje niečo, čo presahuje aj tú najhustejšiu hmotu, aj veľkú ilúziu reality ľudských životov. Zámery, postoje a činnosť Nebeského sveta majú majoritný dosah na dianie na pozemskej, astrálnej, emočnej, kauzálnej úrovni Matrixu, aj na mentálnej úrovni, ktorá obsahuje všetky éterické vzory. Platí, že Pozemský svet je odrazom Nebies. Platí to však aj naopak, pretože v určitom zmysle Pozemský svet spätne ovplyvňuje aj činnosť Nebeského Sveta. Život je výsledkom pôsobenia Nebies.
Dvanásť prvotných Anjelov
Na najvyššej duálnej úrovni Milosti Pána Duchov je dvanásť hlavných prvotných archetypálnych Anjelov, pokrývajú tvorivé a poznávacie aspekty Najvyššieho Pána. Sú jeho súčasťou a zároveň sú od neho oddelení. Každý prvotný Anjel predstavuje určitý súbor Jeho vlastností; každý Anjel má svoju Svetlú stranu aj Temnú stranu, má aj svoj Tieň. Minoritných prvotných anjelov je omnoho viac, ako dvanásť.
Prvotní Anjeli sú zdrojom tvorivej inšpirácie a sú tvorcami éterických vzorov zhmotňujúcich prvotný mentálny materiál, z ktorého bol zhmotnením do sveta foriem stvorený energetický, jemný aj hustý svet, aj vesmír. Anjelom je vlastný aj podiel Ducha; Pán Duchov zahŕňa rozprestreté časti Ducha jednotlivých Anjelov, vrátane ich protikladných vlastností. Na úrovni Milosti sú Anjeli od seba nezávislí a v rámci hierarchie spolu do istej miery spolupracujú. Sú to Svetlí aj Temní Anjeli, vzájomne sa dopĺňajú, spolupôsobia, protirečia si, oponujú si; ale aj v istom zmysle súperia o pozornosť a proponovanie ON Pomocníkov, z pozemských aj mimozemských svetov.
Sedem z dvanástich Anjelov a magické číslo Sedem
Koleso vývoja sa otáča, potenciál rozsahu poznania sa roztvára a symbolizovaný Fibonacciho postupnosťou sa roztráca niekam do nekonečna.
„Najvyšší ON zdesene spozoroval, ako sedem z dvanástich prvotných Anjelov tvorením proponovalo viac a viac Temnú Stranu stvorenia. Títo siedmi anjeli boli prvotní Roninovia, ktorí ON opustili a ronili ON Milosť v prospech Temnej fázy.„
Prišlo ku premosteniu Milosti s Márnosťou a Temnota tým dostala palivo Svetla na svoje rozpínanie. Je tu ešte päť zvyšných anjelov, doplňujúcich spolu so siedmimi tiež magickú dvanástku. Sedem z dvanástich hlavných prvotných anjelov je nadpolovičná väčšina proponujúca Temnotu, čo poukazuje na Temnotu ovládajúcu dnešný, aj minulý svet. Systém však má tendenciu harmonizovať sa.
Sedmička je považovaná za magické číslo. Sedmička je však súčtom 1 + 6 = 7. Jedna je zdrojom ON Milosti a Šestica proponentov Satana je požieračom ON Milosti. Mágia sedmičky je preto podozrivá z toho, že jej význam nie je až taký pozitívny, ako je vo všeobecnosti známe. Na druhej strane, čo sa nezdá pozitívne tu a teraz, sa takým môže zjaviť neskôr, keď sa odkryjú karty súvislostí. Sedmička anjelov, ktorá je v rôznych súvislostiach oznamovaná ako platná, je len dvanástka prvotných anjelov oklieštená o piatich. Podobne, ako čakrový systém človeka obsahuje sedem čakier. Mágia čísla 7 bola v numerológii, v náboženských a okultných vedách od dávnych čias masívne propagovaná, preto(že) sa v istom zmysle významne podieľa na našej pozemskej realite, zatiaľ čo vplyv dvanástky nám zostáva vo všeobecnosti nie veľmi badateľný.
Čo je svetlé, je ľahké a vzdušné a stúpa nahor do nebies. Čo je temné, je aj ťažké a pod vlastnou tiažou padá nadol; aj preto sa temná strana anjelov sa prejavuje najmä na nízkych stranách úrovní Matrixu.
Osvietený človek
Jednotu si možno pripodobniť napríklad k jednej bytosti, jednému človeku, ktorý tiež prejavuje súčasne rôzne aspekty svojej osobnosti. Jeho konanie môže byť niekým vnímané ako dobré, zároveň môže byť to isté správanie vnímané niekým iným ako zlé a to napriek tomu, že je to stále jedna a tá istá osoba, prejavujúca sa jedným a tým istým činom. Ten človek robí niečo, čo má kontroverzný nádych, pretože sa vždy nájdu viacerí, ktorí budú vnímať jej konanie podľa iných kritérií, úplne inak ako ostatní. Jeden človek, jedna duša, má v sebe ako aj Anjeli, tiež zložky, ktoré sa vzájomne dopĺňajú, alebo si protirečia a oponujú. Osvietený človek nastavuje zrkadlo sám sebe a sebareflexiou vonkajšieho dovnútra si ozrejmuje, čo je preňho správne a čo nie je. Vedome spoznáva samého seba, svoje správanie, z rôznych uhlov pohľadu Svetla, namiereného na svoje komplexné Ja.
Každý človek, každá duša, pozemská, či mimozemská, má v sebe niečo z archetypálnych vlastností Anjelov, alebo Partnerov Pána Duchov. Len malé množstvo duší má vysoko prevažujúce svetlé vlastnosti; nezabudnime však, že Svetlo je v Strede a má rovnako blízko ku Svetlu, ako aj ku Tme. Svetlo prináša Osvietenie a to sa prejavuje ako schopnosť spoznávať, Duchovným Srdcom a Osvietenou Mysľou si vedome vyberáme, čo je vhodné a prijateľné. Neoddeliteľne sem patrí schopnosť hlbokej sebareflexie. Svetlý Anjel, alebo jeho odraz vtelený do svetlej duše, si môže dovoliť vedome prejaviť aj niečo z Temnoty, vystreliť sa zo Svetla do Temna, účelovo niečo vyriešiť, získať skúsenosť a poznanie; a potom sa rýchlo stiahnuť naspäť. Príliš dlhé zotrvávanie v Temnote nie je na mieste, pretože potom aj návrat ku Svetlu môže trvať dlho, pokiaľ bude vôbec možný. Temnota spôsobuje zastieranie nebeských zmyslov a spôsobuje vytŕčanie pekelných (ne)zmyslov.
Mnoho ľudských duší nemá vedomie Ducha, namiesto neho má Umelého Ducha Matrixu. U takýchto ľudí sa archetypálne vlastnosti Anjelov nemôžu v čistote prejaviť, sú zastreté, chaotické a rôzne rozhádzané. Prejavujú sa u nich vlastnosti Temných Anjelov, respektíve ich zástupcov na mentálnej a astrálnej úrovni, ktorí sa vplyvom nekonečnej baživosti ich Ega od Temných Anjelov odtrhli.
Potenciál Temnoty
Čím je Anjel svetlejší, tým má väčší potenciál Tmy, v ktorej sa môže prejaviť. Naopak to však neplatí. Temný Anjel, alebo človek, sa nemôže prejaviť v Svetle. Svetlo zhasnúť možné je, ale Tma sa zhasnúť nedá. Preto sa Temní Anjeli úporne snažia Svetlo získať trikom, manipuláciou, či lúpežou a ak sa im nejaké podarí získať, tak ho potom využívajú na to, aby sa pretvarovali ako Svetlí Anjeli, aby si mohli užívať nezaslúženú milostnú “energiu”, aby sa pokúšali svetlo získať a potom márnostne zhasnúť ešte viac svetla. Je to však len kamufláž, ktorú je možné odhaliť. Temní získavajú svetlo tak, že si pod nejakým trikom, alebo prísľubom, získajú na svoju stranu svetlých, ktorí keď im naletia (naletia svojmu Egu), tak pre nich potom pracujú a dávajú im výsledky svojich schopností na striebornej tácke. Temní ich potom používajú a predávajú ďalej, ako svoje výdobytky, privlastnia si ich a pýšia sa cudzím perím.
Svetlí interakciami s temnými bytosťami spoznávajú Temnotu, jej charakter, jej protichodnosť aj šialenosť a majú možnosť zistiť, či sú Temní pre nich prijateľní spolubývajúci, alebo nie. Ak sa Svetlí budú chcieť pridať k Temným, tak sa z nich po čase stanú tiež Temní. Zombík pohryzie človeka, nakazí ho, aby sa z neho stal tiež zombík. Temní skryto, či zjavne, nenávidia Svetlých; obzvlášť vtedy, keď tí prekuknú ich triky a keď sa im od nich nepodarí získať energiu Svetla. Temné bytosti sú vo svojej podstate príživníci a darmožráči.
Celkom v Strede v Svetle je len Jeden a to je Najvyšší Pán Anjelov. Svetlých Anjelov je málo, čím bližšie ku Stredu, tým ich je menej. Čím ďalej od stredu a smerom dole, tým je vtelených temných anjelov viac, majú viac temnoty; toto platí na nižších úrovniach, kde je možné rozlíšiť Svetlo a Tmu a kde sa do farieb dúhy primiešava čierna. Svetlých Anjelov je málo, o to však majú väčšiu silu a viac možností. Za normálnych okolností je na hornej úrovni parita Svetlých a Temných Anjelov rovnovážna. Svetlí Anjeli majú malý počet duší, cez ktoré pôsobia, tvoria ich Ducha; sú súčasťou ich vlastností a daností.
Najvyšší Pán Anjelov
Podobne sú na tom aj ľudské, či iné duše. Temné (ľudské) duše schopnosť sebareflexie nemajú. Sú v tme a ich schopnosť vedomého poznania ON je obmedzená na minimum, ak vôbec nejakú majú. Ich vlastnosti sú vlastnosťami Temných Anjelov, ktoré sa prejavujú na úrovniach Matrixu, vplývajú na vedomie duší mentálnymi vpyvmi, ovládajú ich myšlienkami a držia ich vo väzení emóciami. Niektorí archetypálne vlastnosti aj prejavujú, u mnohých sú ututlané a skryté, alebo sú úplne minimálne, pretože duše majú v sebe veľa karmickej temnoty a ON nemá záujem na tom, aby Temné Duše tvorili ešte viac temnoty. Napokon, na temnej strane anjelských vplyvov je Temnota charakterizovaná chaosom, ničením, márnostnou prázdnotou. Temné anjelské vplyvy sa prejavujú najmä na nízkych úrovniach, nízkymi bytosťami Matrixu. Na vysokých úrovniach duality je temný vplyv anjelov čistý, smerom nadol sa zneprehľadňuje a napratáva sa doňho Satan.
Najvyšší Pán dal galaktickým dušiam slobodnú vôľu. Necháva ich a teda aj ľudské duše vyberať si, čo proponujú, kam chcú smerovať, čo chcú vo svojich životoch spoznávať a to im potom dá. Poskytne im obe strany mince, ktorú si vybrali. Keď duša koná zlo, tak spozná, aké to je robiť zlo a potom aj spozná druhú stranu, pretože bude zlu sama vystavená a bude ho zakúšať na vlastnej koži. A tým sa to vyrovná.
Anjeli sú pomocníci Najvyššieho Pána. Sú aj pomocníkmi Pána Duchov, pretože spolupracujú aj pôsobia na množstvo ON Pomocníkov na rôznych úrovniach. Rozvetvujú sa a rozprestierajú do ich vedomia svoje archetypálne vlastnosti. Sú svojim spôsobom ich súčasťou.
Planetárni bohovia a archanjeli
Slnečná sústava by zrejme v pôvodnom, pravidelnom a ideálnom prípade, podobne ako dvanásti prvotní archanjeli, pozostávala tiež z dvanástich planetárnych telies. V realite sa to udialo inak. Za symbolický prejav piatich nenápadných prvotných archanjelov by bolo možné považovať päť tuhých kamenných planét: Merkúr, Venuša, Zem/Mesiac, Mars a zčasti aj Pluto, ktoré zvonka ohraničuje Slnečnú sústavu. Za prejav magických siedmych archanjelov by bolo možné považovať Jupiter, Saturn, Urán, Neptún, Pluto, Nibiru/Nemesis a Slnko.
Voľakedy pradávno sa však udialo niečo, čo zapríčinilo vychýlenie planetárneho systému z rovnováhy. Podľa všetkého v Slnečnej sústave existovala pradávna planéta, ktorá bola kozmickou kolíziou s iným telesom rozbitá na márne kúsky; čo spôsobilo vytvorenie pásma asteroidov, pozostávajúceho z kamenných zvyškov tejto planéty a rozhodilo planetárny systém z pôvodného poriadku. Pásmo asteroidov oddeľuje tuhé planéty od plynných planét. Nachádza sa medzi Marsom (poslednou kamennou planétou vnútorného okruhu Slnka) a Jupiterom (prvou plynnou planétou), prvou planétou vonkajšieho okruhu Slnka. Pásmo asteroidov teda rozdeľuje Slnečnú sústavu na dve polovice. Pripomienkou na rozbitie dávnej planéty sú asteroidy, ktoré sú gravitačným vplyvom Jupitera vrhané z pásma asteroidov na ostatné planéty. Dopady asteroidov na nich spôsobujú devastačné škody, globálne katastrofy, masívne ovplyvňujúce dej ich vývoja. Keď sa niečo zničí, vôbec to neznamená, že to prestane existovať. Zničené ďalej existuje, aj keď iným spôsobom a dej ovplyvňuje aj do ďalekej budúcnosti. A tak rozbitá dávna planéta ovplyvňuje ostatné planéty, dopady asteroidov na nich možno zničili život a na Zemi spôsobovali vyhynutia druhov; a to na nás ešte obiehajúce asteroidy číhajú aj v budúcnosti. Je to ako keby rozbitý planetárny boh, alebo prvotný archetypálny anjel, takto pripomínal ostatným archanjelom dávnu udalosť, ktorej boli svedkami a ktorú svojou (ne)činnosťou dopustili.
Biliardový efekt tejto kozmickej kataklizmy spôsobilo drgnutie do jednej planetárnej gule, tá narazila do druhej planéty a rozbila ju; a následná reťazová reakcia rozhádzalá ostatné planetárne gule a tým bol systém Slnečnej sústavy prenastavený a aj sa inak pohybuje. Planéta Pluto by podľa prvotných nastavení bola zrejme na inom mieste, omnoho bližšie ku Slnku. Teraz sa však nachádza takmer na konci slnečnej sústavy, odkiaľ ako dozorca dohliada na ostatných, aby sa v pravý čas prejavili. Pluto (Hádes) je podľa mytológie boh podsvetia a v planetárnej symbolike je Pluto tiež strážcom karmy.
Zdanlivo náhodný proces utvárania Slnečnej sústavy a jej ďalšieho vývoja zrejme nebol až taký náhodný. Bol orchestrovaný Svetovou Mysľou Najvyššieho, oprorokovanou do reality Astronomickým ON a zdá sa, že veľa náhod vytvára nedokonalosť, ktorá v mnohom pripomína pravidlo, že aj v nedokonalosti sa môže ukrývať krása. Otázkou zostáva, do akej miery je to ešte krása a od akej miery v tom už prevládne opak krásy. Svet ON je však nastavený ako samočistiaci a harmonizujúci samého seba a mnohé poukazuje na to, že prílišné nedokonalosti sa samočistiacim sebadeštruktívnym procesom zničia sami a zmiznú do zatratenia. Ako sa toto prejaví v realite, nám bude zrejme ukázané v budúcich dejov vesmírneho, pozemského, aj individuálneho diania jednotlivca.
Vplyvy planét, planetárnych bohov a teda aj archanjelov sa pomiešali a zdeformovali. Planetárni bohovia sú prejavom prvotných archanjelov vo vesmírnom usporiadaní Slnečnej sústavy. Plynné planéty pozostávajú najmä z na kosť zmrznutého plynu, na ktorý keď zasvieti hrejivé slnečné svetlo, tak sa ľad roztopí a vyparený plyn sa niekde rozpráši, respektíve zhorí. Vo vonkajšom okruhu sa nachádzajú Jupiter, Saturn, Urán, Neptún, Pluto a ďalšie malé planéty. Na okraji Slnečnej sústavy je hypotetické miesto pre Nibiru a ešte ďalej v Oortovom oblaku pre tmavú hviezdu Nemesis.
Planéta Jupiter má rovnaké zloženie ako Slnko. Jupiter však zrejme nezískal dostatočnú veľkosť, aby zažiaril. Ak by sa tak pred vekmi udialo, tak by Zem mohla mať dve slnká: Slnko a Jupiter. Boh Jupitera chcel prevziať kompetencie Boha Slnka Amona, ale na to nemal, pretože sa nechal skorumpovať Temnotou a tvorivým poznaním evolučne nenarástol. Jupiter je mytologický boh, známy aj ako Zeus; bol imitátorom slnečného boha Amona.