Babylónska veža je väčšinou vnímaná ako symbolická predstava schodiska vedúceho do nebies ku bráne božej. Jej kolaps a nasledovný zmätok je symbolikou toho, čo sa stane, keď niekto siaha kradmou rukou po nebesiach a nemá na to nárok. Rachot zrútenia a chaos sutín spadnutých ambícií napokon pochovajú tých, ktorí to nepochopia.
Babylónska veža bola (údajne) postavená cca 5 a pol tisíca rokov pred naším letopočtom; bolo to po páde Atlantídy, ruiny veže sú pochované pod pieskami dnešného Iraku. Veža bola dielom ľudí a nápadom mimozemských “bohov” Anunnaki. Chceli vytvoriť dielo mimoriadneho významu, ktoré by ich znovu vyzdvihlo na piedestál Márnosti, pretože v tom čase už vznikali medzi bohmi a ľuďmi pnutia. Mnohí ľudia mali na bohov iné názory, ako by si tí priali; keď videli ich hnilý charakter, faloš a pretvárku, ich správanie tak vzdialené od božieho. Tak sa postoje ľudí k bohom zmenili na negatívne postoje, nechceli ich poslúchať a priečili sa im. Tí bohovia totiž nie sú vôbec iní, ako ľudia. Len existujú na inom ON Mieste. Pozemskí politici, celebrity, elity, ilumináti a mnohí bežní ľudia kopírujú ich charakter a správanie.
Anunnaki nemali technologické možnosti na vybudovanie monumentálnych diel, aké predtým mali Tvorcovia pyramíd a iných mohutných pozemských výtvorov, prekonavších desaťtisícročia existencie. Tí zo Zeme dávno predtým odišli, znechutení postojmi pozemšťanov; nechceli mať nič spoločné ani s prašivými Anunnakmi a napokon ani s rovnako červivými ľuďmi, ktorí im podliehali a s nimi sa spolčovali. Anunnaki so zástupcami Tvorcov bojovali a napokon sa im podarilo ich zničiť. Úplne zabiť ich na astrálnej úrovni nemohli, kliatbami ich však premohli a tak sa Tvorcovia sprotivení vzdialili. Falošní bohovia si prisvojili to, čo po nich zostalo, technológie, vesmírne plavidlá, ktoré ani nevedeli poriadne ovládať. Časť z porazených Tvorcov s Anunnakmi zostala, nevrátili sa s ostatnými, to boli tí, ktoré vedeli, ako zaobchádzať s technológiami. Podľahli mámeniu pocitu moci, ktorý im Diabol oprorokovával jazykom Enki-ho; jeho jazyk je v tvare tenkej kovovej trubky, na konci ktorej je malá tmavá kocka. Cez trubku mu do konca jazyka, do kocky, prúdi energia a keď prestane, tak sa jeho jazyk plný hnisu Satana umŕtvi. Anunnaki sa stavbou Babylónskej veže Tvorcov pokúšali nepodareným spôsobom napodobniť; mali na to jeden celkom prozaický dôvod a tým bola reklama na Anunnaki z Nibiru a na ich božie poslanie.
Ľudia tú vysokú vežu stavali, padali z tej výšky pri svojej práci; lebo bola príliš vysoká a vcelku nedomyslená. Ku svojej zamýšľanej výške mala veža slabú základňu. Keď je základ slabý, tak to, čo sa na ňom postaví, bude vratké.
Je to symbolika evolúcie duše, ktorá sa vydala smerom do slepej uličky Márnosti. Keď je základ, čiže vypestovaný charakter duše slabý, tak bude aj jej duchovný vývoj vratký. Nie je podložený pevným a trvalým poznaním. Štveranie sa k nebesiam cestou svojho Ega, umelým duchovným pozdvihnutím, rôznymi náhradami skutočného vývoja, spôsobí pád, pretože niet pevnej základne, na ktorej sa dá stavať. Nástrah a falošných odbočiek, rôznych ciest “pravdy”, ktoré lákajú človeka na odklon od skutočnej duchovnej evolúcie, je v dnešnej dobe neskutočne veľa.
Ľudia na veži napokon odmietali pracovať a zomierať za bláznivý nápad mimozemských bohov. A tak Enki a Čierne Ruky naplánovali “Projekt zrútenia Babylónskej veže”. Anunnaki si svoju vežu sami zrútili a zvalili to na Boha, ktorého tým záškodníctvom sami imitovali. Veža bola vysoká a vratká, stačilo im do nej ťuknúť a bolo po nej. Na verejnosť tú udalosť komunikovali ako znamenie z nebies, ktorým Boh dáva najavo svoj negatívny postoj voči kverulantom a buričom, nespokojných s politikou Anunnaki, ktorých ako bohov odmietali uctievať.
Anunnaki mierili príliš vysoko a spoliehali sa na to, že sa k ON dostanú na chrbtoch iných. Anunnaki nenávidia ON, vnútorne nenávidia skutočného Boha v jeho rôznych podobách. Chcú ON len využiť, aby získali božskú energiu ON Milosti a aby mohli využiť možnosti, ktoré poskytuje. Aby boli omilostení za svoje zločiny. Toto je tiež príhodná paralela s dnešnou dobou a väčšinou ľudí, pre ktorých Ježiš predstavuje duchovnú celebritu číslo 1. Ľudia zrejme intuitívne tušia, že nemajú spracované svoje karmické (zlo)činy zo svojej (dávnej) minulosti a preto sa opierajú o koncept Spasenia. Je to pre nich pohodlné, pretože nemusia nič robiť, len sa modliť, meditovať a dúfať, že ich Ježiš, alebo nejakí pozitívne naladení mimozemšťania zbavia hriechov. Ľudia si stavajú svoju vlastnú Babylónsku vežu na pohyblivých pieskoch, na vratkom základe svojho očakávania, svojej viery v Spasiteľa, o ktorom si myslia, že ich odčerví, zbaví temných energií a zmaže ich karmické hriechy.
Už vtedy bohovia šípili, že je s nimi zle a že potrebujú zábezpeku, istotu, že budú Bohom omilostení za svoje fašistické činy. Symbolicky si zrútením veže do budúcnosti nevedome naprojektovali svoje vlastné zrútenie sa do Zatratenia. So zákerným zámerom zvalili Babylónsku vežu, zrútili si svoju cestu k Bohu a tým si vykopali svoj vlastný hrob. Podliehajú svojej vlastnej karme. Koľkokrát proklamovali, že keď sa niekto niečím zaoberá, tak sa mu to napokon aj udeje. Koľkokrát tým tyranizovali ľudské duše a teraz sa to deje aj im. Nič z falošných bohov napokon nezostane, len prach a sutiny, také, ako zostali po babylónskej veži. Anunnaki v arogancii svojej hlúposti nepochopili, že energia ON Milosti poskytuje aj úplne iné možnosti, prejavujúce sa na odvrátenej strane Stvorenia a tých sa im napokon v plnej miere dostane.
Pointa spočíva v paralele Babylónskej veže a duchovného vývoja jednotlivca. Je to aj o postojoch človeka k ostatným ľuďom, ktorí sú v istom zmysle kópiami falošných bohov. Vo svojich životoch prejavujú ako cez kopirák ich správanie a ich charakter. Je ich tu naokolo plno, nielen v špičkách vládcov, aristokratov a rôznych magnátov sveta. Kľudne si môžete nahradiť slovo “bohovia” slovom “pozemské elity” – sú to marionety bohov.
Ak by veža stála dodnes, zrejme by Babylón bol kultovým miestom navštevovaný masami turistov a pútnikov. Mala to byť reklama na uctievanie nibiruánskych bohov; Babylon bol ich vtedajším ústredím, neskôr po zrútení ich veže sa stal novým centrom Nippur (Nibiru), ležiaci taktiež v Mezopotámii.
Anunnaki sa vo svojom pozemskom prestrojení tvárili ako duchovní predstavitelia boha, ale aj ako politici. Na astrálnej úrovni sa ich zjavom preukazovala ich pravá reptiliánska povaha. Podobné je to aj s dnešnými politikmi, ale aj so spirituálnymi vodcami, ktorí vo veľkej miere ovplyvňujú (ne)nábožensky orientovanú duchovnú komunitu; aj tí sa tvária nadmieru duchovne, spirituálne bohorovne, ba takmer vševedúco a manipulujú masy tých, ktorí sa nechajú manipulovať, pre ktorých je lož poloprávd prijateľnejšia, ako holá pravda.
Počas histórie sa striedali obdobia temna a osvietenia, keď časti ľudstva vo väčšej miere začalo dochádzať, ako to je, kto sú v skutočnosti bohovia a ich pozemskí kolaboranti. Bohovia potom fyzicky odišli, zanechali nám tu svoje repliky a tými sú ich pozemskí kolaboranti. Tí postupujú podľa rovnakých vzorcov správania. História sa opakuje. Babylónsku vežu si Anunnaki sami zrútili a prostredníctvom “božieho znamenia” to hodili na buričov, aby ospravedlnili pogromy voči nim. Vykonávali “božiu vôľu”, tak ako aj predtým a aj potom. Bola to nainscenovaná udalosť, falošná vlajka, podobne ako keď Hitler nechal zapáliť Ríšsky snem a obvinil z toho svojich oponentov, aby ospravedlnil ich prenasledovanie a ničenie. Po zrútení Veže nasledovali udalosti, ktoré presvedčili a donútili masy vtedajších Židov, ľudí z regiónu starovekého Levantu k emigrácii do iných častí najmä euroázijského kontinentu a iných častí sveta. V Mezopotámii bolá zlá spoločenská situácia, permanentná kríza. Stále niečo s Anunnakmi. Cielene sa tým vytvorili podmienky a motivácie na odchod obyvateľstva z krajiny, boli buď vyhnaní, alebo motivovaní nádejou, že v zemi zasľúbenej to bude lepšie. Podobne, ako v dnešnej dobe je účelom masovej migrácie pomiešať národy, ktoré sú navzájom nekompatibilné, vytvoriť medzi nimi zárodky neustáleho napätia, krízy, násilia a vojen. Mezopotámsky národ boli predkovia prvotných Židov a tí sa už vtedy pred tisíckami rokov masovou emigráciou rozprestreli do okolitého sveta.
Nielen ľudstvu začínalo dochádzať, že ich “bohovia” sú nanič. Pochybnosti vznikali aj u samotných nibiruáncov. Diali sa demonštrácie, mítingy, na ktorých anunnackí politici a ich ideológiovia agitovali, klamali, presviedčali a manipulovali vlastných. Potrebovali ich, sami nič nezmohli. Podobne, ako dnešní politici, ktorí by bez vládnych a štátnych zamestnancov zostali ako kôl v plote. Alebo ako vôl v plote. Na Slovensku je 440.000 štátnych zamestnancov. Ak by si tí postavili hlavu, tak by sa veci mali hneď inak; hŕstka škodlivých politikov vo vláde, v parlamente a v prezidentskom paláci by bola bezmocná, nehovoriac o zamestnancoch a aktivistoch v médiách.
Informovanosť oproti dnešku bola v Mezopotámii minimálna. Internet, rozhlas, televízia neexistovali a v podstate ani tlač. Informácie sa medzi ľuďmi šírili najmä ústnym podaním. Demonštrácie a vzbury odbojných nibiruáncov boli buď navonok uchlácholené falošnými sľubmi, alebo boli potlačené a ich účastníci boli označení za buričov a proponentov Satana; potom boli “zmiznutí”, boli tajne popravení a niektorí vystavení na výstrahu, bez toho, aby sa k tomu niekto prihlásil. Je to podobné ako aj dnes, keď normálni ľudia, ktorí sa hlásia za rodinné a národné hodnoty, nesúhlasia s vakcinačnými pogromami, šíria alternatívne spravodajské informácie, sú označení za extrémistov a fašistov; a sú perzekuovaní. Ako vidíte, za tisícročia sa to nezmenilo.
Pochybnosti prerastali v otázky, tie v nesúlad a potom aj v odpor. U revolucionárov z nibiruánskej “robotníckej” triedy vznikali odbojné nálady a anunnacké fašistické vedenie na čele s Enki-m ich fyzicky likvidovalo. Zabíjali ich. Keď im bol niekto nepohodlný, tak ho veľkí modrí plejádski Anunnaki ukrižovali napríklad zvnútra na zasúvacie dvere vlaku prevážajúceho nibiruánskych robotníkov v podzemných tuneloch, na výstrahu ostatným. Nahnevaní boli tí, ktorí to videli a pochopili. Je to symbolika, ktorá predstavuje vyhrážanie sa robotníkom trestom za únik z dobytčieho vlaku, idúceho po trati do koncentračného tábora smrti. Anunnacké vedenie sa vyhrážalo vlastným súkmeňovcom smrťou ukrižovaním za únik z vlaku vedúceho tiež ku smrti. Predtým ich ešte chceli využiť a zneužiť na svoje účely.
Propaganda podrazáka Enki-ho bola na úrovni fašistického ideológa Goebellsa, voči vlastným, ale aj voči ľuďom. Tváril sa ako ich ideový vodca, vedúci ich na ceste ku spaseniu a pritom to bol tyran a diktátor, ktorý ich oklamal. Enkli klamal všetkých: ľudí, prorokov, vlastných súkmeňovcov nibiruáncov, Diabla, aj sám seba a potom ešte mal tú trúfalosť ich žiadať, aby mu znovu uverili. Enki do seba nechal vstúpiť astrálneho démona, ktorý mu umožnil herecké výkony. Toľko tomu podliehal, až z toho zošalel.
Tu je dôvod, prečo sa o takýchto udalostiach a o pravej povahe “bohov” nezachovalo z reálnych písomných zmienok takmer nič. Z toho, čo je dostupné, je drvivá väčšina mezopotámskych hlinených tabuliek, textov a oslavných eposov plná symbolických pojednaní a klamstiev falšovanej histórie. Ak sa v nich nachádza pravda, tak je dobre ukrytá a zamaskovaná. Príliš miernym a jemným spôsobom to bolo napísané v kamenných spisoch. Realita bola omnoho prozaickejšia a krutejšia.
Nie je to nič iné, ako aj v dnešnej dobe – cenzúra, nátlak; vládnuca skupina “bohov” svojich oponentov likvidovala a nepohodlných dejepiscov a archivárov umlčala. Potom aby upokojili davy, rozširovali falošné správy o tom, že sa vrátili domov, niekam zmizli, odišli do inej dimenzie za zásluhy, niečo v tom zmysle. Ešte ich aj posmrtne odmenili a zvečnili ich pamiatku tým, že vyryli ich meno na nejakú skalu. Po čase to meno nenápadne vyretušovali, aby nezostali dôkazy a aby niekoho v tej súvislosti niečo neželané nenapadlo.
Príbeh o Babylonskej veži je viacvýznamová varovná metafora. Je to varovanie tým, ktorí sa snažia umelým spôsobom rovnať Bohu. Je aj spodobnením zákernosti politických aj duchovných vládcov, ktorým ide o moc, zatiaľ čo navonok sa prejavujú často inak. Ďalšou symbolikou Babylónu je pomiešanie a rozdelenie ľudstva; vytvorenie všeobecného zmätku, pretože zmätok tvoria tí, ktorí sú v hornej časti pyramídy a aj tí z dolnej časti pyramídy, ktorí im uveria a podliehajú. Tu však nejde ani tak o historické pojednanie, ale možnosť pozrieť sa na prítomnosť cez šošovky minulosti. Babylónska veža je najmä historickou pripomienkou na to, že história sa opakuje a jej mnohí aktéri sú stále tu. Sú to stále tie isté bytosti, vtedy aj dnes.