Globálny Diabol je aspekt ON premiešaný s tým, čo sa nachádza vo Svete opaku ON, vo Svete Satana. Diabol je agent Satana, reprezentuje princíp Prílišnosti, ktorý spočíva v prílišnom využívaní a zneužívaní zdroja prvotného ON Mlieka. Keďže ON chce dať svojim ON (ľuďom, bytostiam) to, čo si slobodnou vôľou vybrali, tak má vo svojej ponuke aj Diabla, aby im cez neho mohol splniť všetko to, po čom prílišnou túžbou svojho Ega túžia.
Keď niekto chce mať niečoho príliš veľa a túži po tom bez toho, aby sa o to spravodlivou mierou zaslúžil, tak ho ON odporučí na Diabla, aby sa s ním zaoberal. Diabol má vo svojom portfóliu také produkty, po ktorých mnohí ľudia bažia. Hranica medzi ON a Satanom je široká, je nejasná a zahmlená. Čím nižšie, tým je hmla hustejšia a hmotnejšia. Takže zo skutkov, ktoré bytosti napáchajú pod vplyvom Diabla, nemožno viniť Globálneho Diabla ako takého, zo všetkého zla, ktoré sa tu deje. Je to omnoho zložitejšie, pretože Diabol v rôznych podobách sa vyskytuje v rôznej miere v ľudskom Ja a to (takmer) všade a vo všetkých bytostiach, čo sa týka pozemského Poznávacieho Cyklu.
Sú bytosti, ktoré sa správajú ako Diabol, pretože ho do veľkej miery v hierarchii zastupujú, sú to mnohí diabli a diablici, ktorí sú jeho agentmi. Sú agentmi Agenta, princíp Diabla je multi-level marketing a medzi úrovňami diablov a aj navonok je komunikačným nástrojom public relations (PR) a reklama. Je to propagácia produktu, o ktorom sa nedozviete nič viac, ako to, čo vám Diabol chce povedať, aby ste si jeho produkt kúpili. To, čo je napísané malými písmenkami pod reklamou, si nemáte šancu prečítať, ani uvedomiť, pretože je toho veľa, je to nečitateľné a formulácie sú nejasné a dvojzmyselné.
Agenti si najímajú ďalších agentov a tí ďalších, každý v reťazci z toho profituje, má z toho tučný zisk v podobe prázdneho Nič. Maximálne sa im dostane nejakého prchavého pocitu z bohatstva, moci a ovládania iných, avšak ten vyprchá a potom namiesto neho zostane len prázdne márnostné Nič, Márnosť Šedivá, krstná matka všetkých depresií.
Za všetko, čo bytosť vykoná, je zodpovedná tá bytosť sama osebe. Dostala slobodnú vôľu, vybrala si to, čo chce a dostala to. Ak sa vyskytnú nejaké nepravidelnosti, nespravodlivosti, alebo výkyvy, tak je tu Univerzálny ON, univerzálne pravidlá, ktoré na všetko pôsobia a je tu ešte aj princíp ON Milosrdenstva. Milosrdenstvo v tomto ponímaní nie je celkom to isté, čo je o ňom všeobecne známe.
Diabol je vedúca sila aspektu kvázi neutrálnej Zóny, pretože Diabol má tendenciu stiahnuť všetko, čo sa nachádza v zóne, smerom nadol. Zóna je ako močiar, keď v ňom stojíte, tak sa doňho ponárate hlbšie a hlbšie. Zónu oprorokuje ON tak, že Diablovi poskytne milostnú “energiu” v množstve, ktoré je sumárom všetkej budúcej milostnej “energie”, ktorú by človek/duša mohla svojim tvorivým poznaním “vyprodukovať” vo svojich budúcich existenciách, najmä za použitia svojich archetypálnych talentov, na všetkých úrovniach bytia.
Diabol požičiava človeku svoje služby výmenou za prísľub jeho budúcej energie, je to ako hypotekárny úver, ktorý keď nesplatíte, tak vám Diabol vezme dom a keďže vaším pravým domovom je ON, tak sa ku ON už nevrátite. Diabol vás oprostí od ON, zbaví vás vašej božskej podstaty, v princípe je to však človek sám, ktorý sa jej zbavil, pretože ju predal za niečo prchavé, prázdne a pominuteľné, čo napokon aj dostane, aby sa do tej prázdnoty ponáral. Diabol požičiava nielen človeku, ale najmä jeho duši, pretože úver Diabla presahuje jednotlivé životy. Poskytnutá “energia” je pôžička s úžerníckym úrokom, pretože Diabol má niečo z ON a má aj niečo zo Satana, aj z toho dôvodu je pôžička úžernícka. Spravodlivosť úrokovej miery karmy nie je možné nami (jednoznačne) stanoviť, keďže platí efekt motýlich krídel: mávnutie krídel motýľa na jednom konci sveta spôsobí tornádo na druhom konci sveta. Toto sa však týka nielen zlých, ale aj dobrých skutkov.
Satan je opačným protikladom k ON, prekrúteným a prevráteným naruby; je tam chaos, zmätok, žiadne pravidlá, dohody, ani zákony tam neplatia. Nevieme však presne, ako to tam je, pretože kto sa tam raz dostane, už sa odtiaľ nikdy nevráti. Je to večné Zatratenie; je to miesto Márnosti Pominuteľnosti, ktoré je opakom Slávy Večnosti. Aj z iného dôvodu je pôžička úžernícka a svojou podstatou je úročená v nekonečnej výške, pretože človek/duša by mohla teoreticky vo svojom večnom živote vyprodukovať nekonečné množstvo poznania a tým aj milostnej “energie”.
Ekvivalentom opačnej strany mince je nekonečné Zatratenie. Ak neviete čo to je, tak vám bude stačiť celkom miniatúrna vzorka, ktorá s vami otrasie tak, že na to do konca života nezabudnete. Duša často od Diabla, alebo od Boha, od ON, žiada niečo nezaslúžené, niečo mimoriadne, na čo by nemala za normálnych okolností nárok. Typicky sú to schopnosti Boha, schopnosti mágiou ovplyvňovať realitu, meniť svet, dej a ovládať iné bytosti čarovaním. Modlenie je typickým prejavom, ktoré pozná každý, ale sú aj iné spôsoby. Žiadosti sú motivované túžbami Ega, sú sprevádzané zámermi Temnoty a bývajú oprostené od tvorivého aspektu poznania. Manifestácie žiadostí poskytne a do reality prejaví diel ON v Diablovi, pretože diel Satana v Diablovi nič nevytvorí, len do toho prinesie chaos, zmätok, rozklad a utrpenie.
Najväčší známy arci-zločinec annunacký boh Enki sa tiež dožaduje milosrdenstva. Taký to bol mocný mezopotámsky a židovský “boh” a teraz, po všetkých zločinoch, ktoré spáchal, sa s drzosťou jemu vlastnou dožaduje milosrdenstva. Keď ho chce, tak sa mu ho aj dostane. Dostane sa mu milosrdenstva, ale úplne iného, ako by si to predstavoval. Je zrejmé, prečo to tak je.
Enki topiaci sa v bahne močiara, sa v zúfalstve aj stebla chytá. Chce milosrdnú pomoc, ktorej by sa chytil. Nejaký ON mu steblo podá a povie mu: “Tak tu máš steblo, na”. Enki si vezme steblo a potopí sa do močiara ako debil aj so steblom v ruke. A je to. Keď sa niekto neustále zaoberá dvojzmyslami so zlým úmyslom, tak sa mu ich napokon aj dostane. Chcel steblo – dostal steblo.
Boh Enki sa sťažuje ON, že nie je až taký šialenec a mentálny kripel; len sa tak prejavuje. Chce sa z toho vyviniť a hodiť svoju vinu na Diabla, ktorý sídli v jeho Ja. Diabol ponímaný nie ako bytosť, ale ako aspekt Stvorenia je fenomén, je to princíp a ako taký nemôže byť vinný za skutky ľudí. ON dal ľudom a bytostiam ako takým slobodnú vôľu a tým pádom sú zodpovední za svoje skutky. Vždy je zodpovedná konkrétna bytosť, ktorá má na niektorej úrovni telo, má dušu, má vedomie, má svoje neoddeliteľné Ja. Ak by bol Diabol, alebo anjel bytosťou, tak sa by sa ich to týkalo takisto.