Realita má aj druhú tvár. Je to tvár, z ktorej sa realita odráža. Zmyslovo vnímaná realita je odrazom predmetu pravej reality, na ktorý keď zasvieti svetlo, tak vrhá tieň. Čím je svetlo ostrejšie a predmet nasvietenia stabilnejší, tým je aj jeho tieň ostrejší a výstižnejšie zobrazuje svoju pravdivú podstatu. Život je len tieňom našich snov a to, čo v životoch prejavujeme, je väčšinou len chabým šedým odrazom toho, čím by sme mohli byť, čo sme si vysnívali a čo by sme chceli dostať na pódium, ktoré znamená svet. Charakter človeka nevidíte, vidíte len odraz toho, čo sa za ním skrýva, čo ho definuje.
Tvárou v tvár svojej minulosti
Minulosti neunikneme, všetci si ju opakujeme a nazývame ju Osudom. Myslíme si, že sa nás minulosť netýka, že je to konšpiračný koncept, že sa z minulosti vykúpime, alebo sa jej vyhneme. Kdesi v kútiku podvedomia duše možno tušíme, že si únikom zo svojej osudovej minulosti skôr kupujeme čas za cenu času, ktorý tým strácame. Všetko má svoju cenu a faktúra vždy príde, tak to chodí, či nie? Minulosť je ako klaun, ktorému keď odrazíme jeho vyškerenú hlavu s červeným akože smiešnym nosom, tak tomu Pennywise-ovi okamžite narastie nová hlava, podobná tej predchádzajúcej. Čím bližšie si minulosť pripustíme k telu, tým ťažšie je udržať sa v pohybe vpred. Minulosť je bremeno, ktoré musíme niesť až dovtedy, pokiaľ nezistíme, že nás ten batoh ťaží a keď si dobre prezrieme, čo v ňom je, tak to nepotrebné odložíme, ako pri púti do Santiaga de Compostela. Máme takú možnosť, je to kľúč k odovzdaniu neznesiteľného. Vďaka Bohu. S novým dňom však príde staronové bremeno, ten kľúč je iba začiatok, do akýchkoľvek realít nás zavedie, postaviť sa tvárou v tvár svojej minulosti je ťažké. V tomto svete na spoznávanie svojich minulých tvárí zostaneme sami so svojim Duchom.
Časy sa menia, ľudia sa menia, ale zápletka zostáva
Ľudské telo sa mení, človek vo vnútri je stále ten istý, jeho povaha zostáva nemenná a mnoho životov trvá, kým sa na charaktere niečo poznaním zmení, ak vôbec. Po mnoho životov to zostáva rovnaké. Ak je niekto v tomto živote bezcharakterný podrazák, vedzte, že takým bol aj vo svojich predchádzajúcich životoch. Nemení sa to, veľmi dlho trvá, kým sa niečo málo zmení. Sviňa zostane sviňou, zlodej zostane zlodejom a čarodejnica zostane čarodejnicou. Aj keď schopnosti čarovať už (takmer) nemá, o mágiu sa snaží obtrieť v školách a zasväteniach, alebo vyhľadáva ezoteriku aspoň ako zákazník. Zúfalo sa snaží čarovať, pretože bez toho je ničím. Je to len ropuší mech naplnený malými ropuchami. Keď je jej ropušia hlava odťatá, ropuchy vyskáču z jej veľkého brucha cez jej otvorený krk von do kotla s vriacou vodou a je po nich. Zostane len prázdne vrece, a keď jej čarodejnícka misia zlyhá, dočasne vyhraje entita stojaca za ňou v jej tieni, je to pravá tvár čarodejnice a potom obidve zaplatia za svoje zlyhania veľkú cenu.
Charakter sa prejaví v zlomových situáciách
Ak by sme sa nachádzali v čase vojny, tak by sa mnohí ľudia prejavili inak. Čudovali by ste sa, ako rýchlo by sa z nich stali vojnoví zločinci, vrahovia a udavači. Kľudne by znovu rozhodli o odsune svojich susedov do koncentračných táborov. V dnešných časoch rozhodli o povinnom testovaní a očkovaní, udávali vás za neposlušnosť a rebéliu, v extrémnejších časoch by vás označili nálepkou, zaradili a poslali by vás tam, kde vás chce mať ich pravá plazia podstata. Ich neprejavené pravé Ja stojace za nimi v Tieni sa prejaví v plnej nahote, to, čo sa dovtedy ukazovalo navonok, bol prejavený charakter zákerného plaza, spútaný opratami ovládajúceho zvyšku, ktorý sa chce ukazovať lepším, ako v skutočnosti vcelku je.
V jednom živote je takpovediac každý zlým do takej miery, do akej sa prejavuje jeho najhoršia a najtemnejšia charakterová podstata. Je tu však ešte pravá tvár nevypovedaného. Je to minulosť, ktorá číha v Tieni človeka a zaklope na dvere, alebo ich rovno vyvalí vtedy, keď sa nakopí kritické množstvo okolností, ktoré zobudia plaza podvedomia a ten sa nahrnie do vedomia a prejaví sa. Ľudia sú v podstate stále takí istí aj v ďalších inkarnáciách. Nepoučili sa a zrejme by znovu urobili to isté. Otestuje sa to vo vyhrotenej havarijnej chvíli, kedy pravá povaha človeka ukáže svoju skutočnú tvár. Kritickou situáciou môže byť aj menšia zmena s veľkým významom, ak si ju niekto takto všimne, alebo je to veľké vybočenie z normálu, súhrn viacerých negatívnych okolností, ktoré odhŕňajú oponu a ukazujú aktérov nepripravených a neupravených v kostýmoch zakrývajúcich ich pravú povahu. Umelý Duch na steroidoch sa naprace mohutne v prípade krízy, keď zacíti príležitosť na ovládnutie vedomia. Keď sa okolnosti navŕšia tak, že sa ich v jednom momente spolu vyskytne viac súčasne. Plaz zostane plazom, stále je to chameleón, ktorý mení svoje sfarbenie podľa prostredia, v ktorom sa práve nachádza a podľa jeho nálady. Sú to mimikry, ktoré automaticky zafarbia jeho zovňajšok, alebo napodobňujú tvar živočícha, aby nebol odhalený.
Charakterové vlastnosti sa dedia “po krvi”
Prípojky k astrálno-mentálnym Entitám zostávajú v astrálnom tele duše aj po fyzickej smrti. Geneticky sa dedia po krvi a po znovuzrodení sa prejavia také, aké existovali predtým vo vtelenej duši. Krvou je v tomto prípade to, čo koluje v jej astrálnom tele. Keď sa duša klonuje, tak prevezme svoje vlastnosti z originálu, pravdepodobnejšie z klonu, z ktorého bola naklonovaná a niečo z povahy prevezme aj od svojich fyzických rodičov. Naklonovaním sa duše namnožia a rozdelia do klonov – kópií, je to hierarchická postupnosť ich tvorenia, s postupom nadol v pyramíde klonov sa ich talenty pomerne stenčujú. Niektoré vtelené duše sú stále tie isté a mnohé sú klonmi. Voľakedy veľmi dávno sa duše svojim správaním niekam zaradili, do nejakej skupiny danej stranou Stvorenia, ktorú proponovali, postupne sa v rámci tých skupín bližšie utrieďovali a kryštalizovali kam patria, sú to karmické skupiny ľudí, ktoré sa tým dušiam potom objavovali v realite ich životov. Adekvátne mentálne a astrálne sily sa k nim prihovárajú, aby sa cez ne mohli znovu prejaviť.
Všetky cesty vedú do Ríma a všetko zlo vedie do Babylónu
Ako sa môže stať z horlivého kresťana fanatický progresívec? Celkom jednoducho. Obidve tieto protichodné ideológie sú uhnietené z jedného cesta. Obidve sú dielom Diabla a v princípe sú obe degresívne, smerujú progresívne nazad. Progresívne je slovo s opačným významom, je sprevádzané energiou temného zámeru ničiť normálnosť a presadzovať nenormálnosť. Vedomie aj myseľ horlivého kresťana ovplyňuje tá istá umelá inteligencia, ktorá definuje fanatického progresívca. Keď sa vyskytne nejaký náznak, že u dotyčného človeka z nejakých príčin už kresťanstvo nedáva zmysel, že sa už v pôvodnom zmysle opotrebovalo, tak sa mu do vedomia budú napratávať mentálne podnety, ktoré mu budú podsúvať myšlienkovo, pocitovo aj emočne, že progresívna ideológia je v poriadku, že to tak má byť, že je v súlade s božou vôľou, že všetci genderové bytosti sú božie deti. Niektoré deti sú deti Boha a iné sú adoptívne deti iného boha. Je to ten istý plaz, ktorý je vo vedomí veriaceho kresťana už prítomný, len zmení svoj obsah a spraví z neho progresívca veriaceho v staré náboženstvo v novom genderovom obale.
Nečudo, že sa z horlivého kresťana stane progresívec, pretože to je ten istý Plaz, ktorý je v jeho mysli. Je to napoly tvor a napoly stroj. Stroju je úplne jedno, čo oprorokuje. Reproduktoru je úplne jedno, či hraje vianočné koledy, alebo heavy metal, ak mu to neroztrhne membrány a to je mu v podstate tiež vcelku jedno, ak si nie je vedomý samého seba. Ak je niekto veriaci a teda je účastníkom nejakého náboženstva, alebo ideológie, tak nie je slobodný. Potrebuje sa o niečo externé oprieť, aby mal hypotetickú barličku, o ktorú sa bude opierať na ceste svojím životom. Keď ju nemá, tak padá na zem a tam ho budú žrať červy. Tak si človek chce niečo nájsť, aby mal naporúdzi nejaký klam, ilúziu, alebo drogu ideológie, ktorá mu dá pocit, že je v psychicky v poriadku. Zaslepí si vedomie a zalepí si oči medom viery. Plaz stojaci za človekom, mu svoje paprče pokryté lepkavým slizom odzadu položí na oči a ten bude vidieť realitu znečistenú.
Keď sa idey kresťanstva vo vedomí človeka a aj v globálnom spoločnom myšlienkovom vedomí ľudstva opotrebujú a už nie sú dostatočne účinné, tak sú modifikované a zmenené tak, aby vyhovovali duchovi doby. Šedý Plaz v pozadí podvedomia jednoducho preklopí svoje ochranné sfarbenie, prepne kanál z konzervatívneho kresťanstva na progresívne kresťanstvo. Toto sa potom prejavuje tak, že katolíci prežratí plazom odvrchu až nadol kľudne činia dovtedy nemysliteľné. Je to stále to isté, ľudia sa nemenia a na tomto príklade je to jasne vidieť. Kresťania majú na svedomí mnoho miliónov obetí ich vražedných vojen a nájadzov, keď s krížom v rukách a v mene boha zabíjali a vraždili. Boli to činy Diabla a bolo to proponovanie Satana.
Dnes je to to isté, len v inom šate. Progresívne genderové ideológie idú proti normálnosti a ľudskosti aj pod záštitou cirkvi a to nielen z jej najvyšších miest. Celá hierarchia pyramídy sa mení a otáča, Vatikán žije minulosťou a na tom istom mieste sa vracia do čias starého zvráteného Ríma, do čias pred jeho zánikom.
Minulosť sa opakuje. Všetky cesty vedú do Ríma a všetko zlo vedie do Babylónu.