Hmota je čokoľvek, čo existuje a jej vlastnosťami sú hmotnosť, alebo energia. Je to čokoľvek, čo má fyzickú prítomnosť. Hmota predstavuje telo aj dušu. Hmota je hustá hmota vo fyzickom 3D pozemskom svete, ale aj jemná hmota na astrálnej úrovni. Prelína sa v jemnom rozmedzí, ktoré nemusí byť presne badateľné. Astrálna duša sa odtiaľ prelína do energeticko-éterickej úrovne Matrixu.
Duch, svetlý, či temný, horný, či spodný, sa prejavuje v Duši podľa toho, ako si Duša vo svojich životoch počína, čomu dáva prednosť. Samotné slovo Duch pochádza z latinského „spiritus“, čo znamená “dych“ a to tiež naznačuje jeho význam. Duša môže byť, ale nemusí byť, pominuteľná, zatiaľ čo Duch je nekonečný. Keď dýchate, tak žijete. Ste vaším dychom a máte Ducha. Keď nedýchate a ste na pľúcnom ventilátore, tak máte len pocit, že žijete. Ste napojení na strojový dych Umelého Ducha a nemáte zo života nič. V podstate nežijete.
Homeostáza (homeo – rovnaký, stasis – nehybnosť) je stav, pri ktorom vnútorné prostredie živého organizmu zostáva v určitých limitoch, ktoré umožňujú jeho normálne fungovanie. Je to aj stav, pri ktorom vzťah Duše a Ducha zostáva v určitých limitoch, ktoré umožňujú tejto dvojici ako celku jej normálne fungovanie. Tieto limity neustále narušujú zmeny vonkajšieho prostredia, hmoty, životných situácií, do ktorých sa Duša vo svojich životoch neustále ponára.
Duch je spojený s Dušou, zatiaľ čo hmota predstavuje telo. Duch a Duša by mali byť v homeostáze a mali by fungovať v tandeme. Len keď to urobia, môže byť človek vyrovnaný. Telo, alebo hmota, je dočasné a krehké, na tejto planéte vydrží len určitý čas a potom odumiera a rozkladá sa. Hmota je zviazaná časom a Duch večnosťou.
Pekným symbolickým príkladom smerovania Duše ku hmote, alebo k Duchovi, je fyzikálny jav, nazývaný Červený posuv a Modrý posuv. Termíny sú odvodené posunmi k farbám červenej a modrej, ktoré tvoria extrémy spektra viditeľného svetla. Farebné spektrum je zobrazené dúhou, ktorá je v poradí od červenej k modrej (fialovej). Toto je demonštrované aj čakrovým systémom, v ktorom je prvá spodná čakra červená a predstavuje hmotu. Smerom nahor sa farby čakier menia až po horné duchovné čakry – modrá (poznanie, porozumenie) a fialová (Duch, vedomie Jednoty). Fyzikálne javy sú prejavom prvotných éterických vzorov, ktoré nám symbolicky dávajú najavo aj to, ako to je s duchovnou evolúciou Duše.
Červený posuv
Červený posuv je fyzikálny jav, je to predĺženie vlnovej dĺžky elektromagnetického žiarenia na strane prijímača (Duša). Vo viditeľnej časti spektra znamená posuv farebnú zmenu smerom k červenej. K červenému posunu môže viesť napríklad aj luminiscencia, rozptyl svetla. A konečne kozmologický červený posuv je spôsobený rozpínaním sa vesmíru, keď medzi vysielačom (Duch) a prijímačom (Duša) vzniká nový priestor, ktorý prijímač a vysielač neustále od seba odďaľuje. Všetky tieto javy možno tiež popísať ako úbytok energie žiarenia. Čím rýchlejšie sa vysielač od prijímača vzďaľuje, tým je červený posuv väčší a naopak.
V podstate to znamená, že čím viac sa Duša ponára do hmoty v jej rôznych prejavoch, tým viac sa vzďaľuje od Ducha a zväčšovanie sa zrýchľuje. Duša, pokiaľ sa nespamätá, vplyvom temnoty, ktorú v sebe nazhromaždila a ktorej sa nemienila zbaviť poznaním, padá nadol rýchlejšie.
Modrý posuv
Opakom červeného posuvu je modrý posuv, ku ktorému dochádza, keď sa vysielač približuje k pozorovateľovi (prijímaču), alebo keď svetlo padá do gravitačného poľa, priestoru medzi vysielačom (Duch) a prijímačom (Duša) ubúda. Modrý posuv je fyzikálny jav skrátenia vlnovej dĺžky a zvýšenia frekvencie elektromagnetického žiarenia. Opačným javom je červený posuv, ktorý je v astronómii podstatne častejší v dôsledku rozpínania vesmíru.
Modrý posuv sa prejavuje pri objektoch, ktoré sa približujú k pozorovateľovi. V prípade viditeľného svetla sa tým posuvom farba spektra posúva smerom k modrej, resp. fialovej. Gravitačný modrý posuv je spôsobený vstupom fotónov do gravitačného poľa a aj komponenty dvojhviezdneho systému budú pri pohybe k Zemi modré.
Je to symbolickým znázornením nápomocného pôsobenia Ducha. Čím viac sa Duša necháva v živote viesť Duchom, čím viac na sebe pracuje, tým viac sa k nej Duch približuje. Urobíte jeden krok smerom k Duchovi a Duch urobí dva kroky k vám.