Mali to premyslené a zorganizované. Neboli to žiadni anjeli z nebies, ale bývalí atlantskí “Hells Angels” – Pekelní Anjeli, z ktorých sa vďaka ich kolaborácii s Diablom postupne stali falošní “bohovia”. Vtedy ešte zotrvávali medzi ľudmi na zemskom povrchu, prípadne v podsvetí, odkiaľ vzostupovali nahor, keď odbilo dvanástu. Nebola to krátkodobá nárazová akcia, ako by sa mohlo zdať. Trvalo to mnohé roky, storočia, ba aj tisícročia a odtiaľ pochádza výraz “čarodejnica obcovala s diablom”. Dialo sa to ešte aj dlho potom, aj keď v menšej miere. Vtedy to bola dlhotrvajúca masová akcia, lemúrsko-plejádskych nýmf bolo pripravených na obcovanie s diablom veľký počet, pre ilustráciu niekde medzi štvorciferným a päťciferným číslom. Boli to práve tie lemúrske plejádske ženy, ktoré boli už predtým zasvätené a zaškolené Ninhursag tak, aby sa splnila túžba týchto adeptiek po telesnej kráse, atraktívnom vzhľade, po životoch plných rozkoší, potešenia a bohatstva. Bolo im to sľúbené Diablom prehovárajúcim cez ústa Ninhursag a aj skrze ďalších vtedajších proponentov Satana – budúcich bohov. Pochopiteľne, pod týmito sľubmi si je možné predstaviť takmer čokoľvek, pretože keď sa niekto dohaduje s Diablom, tak jeho pomyselné zmluvy majú veľké množstvo klauzúl, podmienečných dodatkov, projektov a osvedčení, ktoré sú napísané (symbolicky) takými malými písmenkami a je ich také veľké množstvo, že to človek nemá šancu prečítať a ani tomu porozumieť.
Vskutku ich to ani tak veľmi nezaujímalo, keďže to veľmi chceli a chceli to získať hlavne rýchlo a bez námahy, také boli zaslepené možnosťami a výhodami, ktoré im z toho budú plynúť. A tak sa pozemské “plejádske nymfy” veľmi nepýtali na to, aké budú presne okolnosti ich činnosti pre Diabla a čo ich to bude stáť. Niečo im o tom síce bolo povedané, ale brali to na ľahkú váhu. Je vcelku pravdepodobné, že ani nevedeli, že budú nasledujúce životy “musieť” prostituovať, aby svoju stranu dohody s Diablom naplnili. V reále síce teoreticky nemuseli, ale prišlo im to akosi prirodzené, pretože oddávna boli na temnej strane a ich dušiam na strane opaku ON to neprekážalo. Prostitúcia nie je cnosť ON, ale je to necnosť Satana, ktorá má okrem prostitúcie a otroctva aj veľa iných podôb.
Keď nymfy prišli na to, že “Padlí Anjeli” oplývajú čarodejnými schopnosťami a keď sa rozchýrilo, že je ich možné od nich získať za sex (zasvätením – obcovaním), tak dlho neváhali. Je to podobné ako aj dnes, keď je k dispozícii spústa školení a seminárov zameraných na získanie kvázi magických (ezoterických), či tantrických schopností. Dnes už to toľko neznamená, pretože oproti minulosti je to vyprázdnené ako vysušená škrupina slimáka. Veľa magického na odovzdanie sa v nej nenachádza, aj keď tantrické zasvätenia sa dejú a ženské kruhy sa točia neustále.
Nymfy vyhľadávali „Padlých“ a bohov z rôznych úrovní hierarchie a tých bolo tiež pomerne veľa. Tí ženy tiež vyhľadávali a keď ich našli, tak im za sex sľúbili atraktívne schopnosti mágie. Keď sa s nimi dohodli, tak ich rituálnym sexom znovu zasvätili a aktivovali. Nymfy si tak opätovne potvrdili svoj sľub, ktorý dali v ich minulom živote Diablovi a obnovili si tak svoje minulé prípojky zasvätení. Vymenili sex s Diablom za čarodejnícke schopnosti. Presnejšie, s pomocníkom Diabla, ktorý na to bol majoritne začipovaný. Bol to obchod a pre “anjelov” to bola možnosť jednak mať sex s mnohými ženami (až takí krásni zas všetci neboli) a na druhej strane ich zámerom bolo budovať sieť začipovaných žien. Intímnym stykom sa do ich tiel dostávali prvotné astrálne implantáty, ktoré boli schopné samé sa množiť, klonovať a mutovať. Keď začipované ženy potom mali styk s ďalšími mužmi, tak tí si od nich odniesli darček v podobe implantátu vo svojom mužskom ústrojenstve. Keď potom mali styk so svojimi nasledujúcimi partnerkami, tak ich tým tiež začipovávali. Tak sa to prenášalo ako infekcia a čo je podstatné: dodnes sú tu medzi nami všetky tie čarodejnice, zlatokopky, nymfy aj ich klony, do rôznej miery začipované a aktívne. Sú tu prítomní aj (tantricky) zasvätení muži, ktorí plnia funkciu implantátorov čipov do žien a ich aktiváciu.
Prenášanie implantátov z jedného na druhého nebolo u každého rovnaké. Svetlý muž bol podstatne menej náchylný na získanie čipu, ktorý by sa v ňom ukotvil a ktorý by potom ďalej prenášal. Temný muž bol naopak veľmi náchylný. Všetky ženy – nymfy boli Temné, pretože Svetlá žena by sa na také niečo zrejme nedala. Svetlých ľudí bolo v tej dobe minimálne, podobne ako aj v tejto dobe je ich ako šafránu, bez ohľadu na to, ako sa mnohí navonok javia.
Náchylnosť Svetlého muža (alebo Svetlej ženy) je definovaná hustotou ich vibrácií. Ak je človek naladený na vysoké vibrácie, tak uňho dôjde rýchlo ku poznaniu, že vykonal závadné konanie, že podľahol pokušeniu, neodolal temnej žene, zistí ďalšie okolnosti a náležitosti okolo toho, uvedomí si vlastné motivácie a napraví svoje konanie. To je v podstate princíp vysokých vibrácií: keď pri závadnom konaní príde o Svetlo, tak jeho krivka klesne strmo nadol. Ak získa poznanie/uvedomenie, tak Svetlo naspäť získa, je to príjem „energie Milosti“ a tak v krátkom čase krivka zase vyletí strmo nahor. Ak je poznanie dostatočné, tak sa včlení do genetického kódu duše a potom pridanou hodnotou je jej evolúcia. Je to vývoj do lepšej kvality duše. U človeka s nízkou vibračnou úrovňou krivka pomaly padá nadol, ako keď sa žaba varí v pomaly sa zohrievajúcej vode a z hrnca nevyskočí. Potom už má len teoretickú možnosť dostať sa zase pomaly nahor, čo sa jej ale nepodarí, pretože uvarenej žabe nohy až tak dobre neslúžia.
“Enki je Azazel” — Metatron
Padlých Anjelov bolo veľa a počas tých tisícročí mali mnoho mien. Na ich čele stál ich ideový vodca: Enki a Jahwe sú jednými z posledných mien Azazela. V podstate je to všetko jeden prerastený Diabol, pretože je tak hlboko v tých bytostiach poprepájaný, že sa ním v podstate stali.
“Ona sa so mnou spojila, aby som jej oprorokoval čarodejné nopono. Dal som jej ho…” — Azazel
Padlé ženy, ktoré obcovali s padlými anjelmi, od nich chceli získať čarodejné schopnosti. Padlí anjeli boli rôznych archetypálnych pováh. Najhorším z nich bol Azazel, naprostý Satan, zbesilý vražedný sexuálny maniak. Azazel je mimoriadny Satanov pomocník; keď načerpal milostnú „energiu“ od plejádskych prostitútiek, ktoré ju zase načerpali v Ištariných chrámoch od nespočetných mužov; to mu umožnilo prezliecť kabát vysloveného Satana za takmer boha-manažéra Enki-ho. Aspoň spočiatku tak vyzeral: nadutý, veľký, v modrom obleku s množstvom malých strieborných hviezdičiek. Tak dával najavo svojim Ni – súkmeňovcom svoju „božskú“ podstatu vyvoleného.
Nymfy teda dostali čarodejné schopnosti po sexe s týmito “anjelmi” odetými v telách, zakrývajúcich ich príšerné duše. Ich pravá podstata sa nymfám ukázala po ich vyvrcholení. Na moment zazreli, s kým sa to vlastne spojili, uvideli nejakú obdobu čerta/diabla; zrejme z toho zostali na chvíľu v šoku, ale potom to nejako predýchali a viac na to nemysleli. Získali schopnosti mágie a s ňou súvisiacu moc; a to bolo pre nich to podstatné. Niektoré z nich sa stali vyhľadávanými, mocnými a zámožnými čarodejnicami a ich spoločenské postavenie bolo povýšené tým, že sa naďalej s falošnými bohmi stýkali v chrámoch, boli ich pobočníčkami a kňažkami bohýň Isis, Ištar a podobne. Boli na to patrične hrdé, pretože žili v prepychu a nosili krásne šaty. Iné sa stali napríklad vešticami na nižšej úrovni. Neboli všetky rovnaké, boli rôzne, pretože aj prvotné vlastnosti a talenty ich duší boli rôzne rozložené medzi tri základné úrovne: ON Momo, ON Milosť a ON Mlieko. Preto niektoré z nýmf, ktoré v ďalšom budem nazývať aj gejše Satana, boli anunnackými bohmi cenené viac, ako ostatné. Boli spôsobilejšie na veľké odbery milostných “energií” a preto boli prioritne Bohom Matrixu zameriavané na „tučné sústa“ – na mužov, ktorí mali tej energie najviac.
Stýkanie sa s diablom a s oriónskymi astrálno-mentálnymi strigami za účelom výkonu mágie im odčerpávalo energiu Svetla, ktorú potrebovali pre svoje čarodejné úkony, ale aj pre svoje zdravie. Takéto ženy potom vyhľadávali takých mužov, ktorí boli zdrojom milostnej „energie“. Tí by ňou mohli utíšiť ich depresívne temné nálady a doplniť im chýbajúce zdravie. Pritom ten, kto im napratal pocity depresie a mentálne ich nahovoril na to, aby ho zavolali, nebol nik iný, ako sám Diabol, prejavujúci sa v mentálnych entitách a astrálnych bytostiach rôznych druhov, usídlených v ich temnon Ja. Diabol manipuluje obidve strany, je na príjme, aj na výdaji.
Nymfám sa nechcelo žiť ako ostatní normálni ľudia, pracovať na poli, starať sa o rodinu. Chceli mať veľa, mimoriadne a hneď. Nebola to taká romantika, ako jen to niekedy popisované, že by si ich padlí anjeli brali za manželky a mali s nimi deti. Bol to jeden bordel, v ktorom to väčšinou bolo tak, že každá žena mala jedného “anjela”, toho svojho; a niekedy aj viacerých. Každý anjel mal mnoho žien, s ktorými sa páril. Bola to takmer sexuálna manufaktúra na vytvorenie siete čarodejníc – posvätných prostitútok. Tých žien bolo mnoho, toľko, že sa to ani nedalo spočítať. Čarodejnice si oprorokovaním čiernej mágie vytvorili obrovskú karmu a tak sa ich duše medzi inkarnáciami delili, aby sa vôbec mohli narodiť do ľudských tiel a aby hneď nezomreli na následky nejakej fatálnej karmickej choroby. Klonovaním a delením duší čarodejníc sa jednak delila ich karma medzi ich klony, ale delili sa aj ich čarodejné schopnosti, ktoré tým boli rozriedené a z generácie na generáciu strácali svoju silu.
Čarodejnice sú zároveň “posvätnými” tantrickými prostitútkami, jedno s druhým súvisí. Čarodejnica v styku so satanskými entitami na seba naberá ich temné energie, jej Tieň rastie a karma sa jej zväčšuje a zväčšuje. Aj preto potrebuje muža oplývajúceho milostnou “energiou”, aby sa stal jej partnerom, aby z neho mohla čerpať jeho “Svetlo”, ktoré jej zároveň odstraňuje následky karmických chorôb, zároveň si tak plní svoj sľub Diablovi, pretože mu odovzdáva energiu Svetlého muža a postupne aj jeho dušu, pochopiteľne, pokiaľ na to ten muž nepríde, nevysadí ju zo svojho života a nenechá ju stáť niekde pri ceste. Voči tomu sa čarodejnica bráni červenou “ľúbostnou” mágiou, v čom jej výdatne pomáhajú bohovia, mentáli, aj démoni a (padlí) anjeli zo záhrobia.