Na mieste sĺz ja spevák pozorujem svoje kvety; sú v mojej ruke; opájajú moju dušu a moju pieseň, keď kráčam sám s nimi, so svojou smutnou dušou medzi nimi. Na tomto mieste, kde je bylina ako sladká masť a zelená ako tyrkys a smaragd, myslím na svoju pieseň, držiac v ruke krásne kvety. Na tomto mieste tyrkysovej a smaragdovej myslím na krásne piesne, na krásne kvety; radujme sa teraz, drahí priatelia a deti, lebo život na zemi nie je dlhý. Ponáhľam sa, pôjdem na sladké piesne, sladké kvety, milí priatelia a deti. Ó on! plakal som nahlas; Ó on! Pri odchode mi pršali kvety. Poďme kamkoľvek; Ja spevák nájdem a prinesiem kvety; buďme radi, kým žijeme; počúvaj moju pieseň. Ja, básnik, volám pieseň pre miesto radosti, slávnu pieseň, ktorá zostupuje do Mictlanu a tam sa obráti a opäť vychádza. Nehľadám ani rúcho, ani bohatstvo, deti, ale pieseň pre miesto radosti.
Toto je Xochicuicatl – starodávna pieseň Aztékov. V tejto žalobe sa dôrazne opakuje obyčajné smutné bremeno ich básnikov; je to iná variácia dobre známej rady „Jedzte, pite a veseľte sa, lebo zajtra zomrieme”. Predstavuje to naše uprednostňovanie prílišného užívania si prítomnosti fyzického opojenia, vsugerovanej radosti a psychického opojenia, namiesto pohľadu do tváre skutočnej reality. Ľudia sa už vtedy radšej opájali všetkým možným, namiesto toho, aby sa zamýšlali nad pôvodom neutešenej strastiplnej reality ich vnútorných aj vonkajších životov. Chceli zakryť nepríjemnosti, ale aj strašnú prázdnotu, ktorá sa im neodbytne ozývala z ich vnútra a dobýjala sa im do prítomného vedomia. Duše sú po smrti svojho fyzického tela odídené do aztéckeho podsvetia Mictlanu. Tam ľudia odchádzali spolu s tým, čo v pozemskom Svete nadobudli a čo do Podsvetia prináleží – so svojimi novovytvorenými Tieňmi, ktoré v tomto prípade predstavovalo zametanie navnímaného poznania pravdy pod koberec neustáleho opojenia autosugesciou a podliehania silným klamným presvedčeniam. Nové Tiene sa pridávali ku starým a zväčšovali ich.
Symbolika Vodnej Ľalie
Symbolika zjavenia a vône Vodnej Ľalie má pôvod v Atlantíde, v tomto prípade v jej geografickom výbežku a tým bola karibská, stredoamerická a juhoamerická kultúra vtedajších pôvodných obyvateľov. Ide o (bielu) vodnú ľaliu, u nás je známa aj ako lekno, alebo posvätný lotos indický a egyptský. Meno rodu týchto kvetín pochádza z gréckeho slova nymphaia a bolo inšpirované (plejádskymi) nymfami gréckej mytológie. Nomen est Omen (Meno je znamením Osudu) platí nielen pre ľudí, ale týka sa aj pomenovania mnohých prírodných, vedeckých, astronomických javov a objektov; a aj rôznych iných vecí. V tomto prípade ide o kvetiny. ON sa oprorokováva cez inšpirovaných ľudí a poskytuje nám rôznymi cestami, ako šepkár v divadle, nápovedu o tom, ako sa veci majú. Ak chceme niečo z ON pochopiť a porozumieť, tak musíme hľadať a spájať si súvislosti zo sveta vonkajšieho aj vnútorného.
Jemná vôňa Vodnej Ľalie pripomína jemný vánok nad stojatými vodami a nesie so sebou podstatu ich symbolických vlastností. Je to vôna s nádychom pokoja a vytvára čuchový zážitok, ktorý upokojuje myseľ aj dušu. Modrý lotosový kvet sa používa ako prostriedok na zaspávanie a zmiernenie úzkosti. Avšak pri vyšších dávkach dosiahnutých inhaláciou môžu užívatelia zažiť eufóriu a halucinácie. Keď sa dostatočne nadýchate jej omamnej vône, tak (symbolicky) zaspíte naveky. Ak včas prestanete, tak nezaspíte, ale bude vás z toho aspoň bolieť hlava.
Vôňa ľalie je príjemná a lahodiaca čuchu, ale v tej vôni sa skrýva jed spôsobujúci halucinácie. V prílišnom oddávaní sa niečomu navonok veľmi príjemnému je extrém a vtedy sa stáva toxickým aj to, čo môže byť v menších dávkach liečivo upokojujúce. Biela Ľalia je symbolom nevinnosti, podobne, ako sa nevinným a nápomocným môže zdať (prílišné) zastieranie nepríjemností vstupujúcich do vedomia. Keď je to umiernené, tak je to prestávka, slúžiaca na odych a nabratie síl do ďalšieho poznávania nepríjemností svojho Ja. Keď je toho príliš, tak sa to môže pretaviť do dlhodobej halucinácie, ktorá má prejavy umelého pozdvihnutia vedomia. Je to však len falš, pretože keď sa opojenie stratí, tak sa človek ocitne nielen tam, kde bol predtým, ale ešte o kúsok viac vzadu a dole. ON poskytne v celistvosti každému čo chce a ak si chce niekto častým ponáraním sa do halucinácií opojenia zablokovať svoje vedomie na úkor poznania Pravdy o svojom Ja a okolitom Svete, tak sa mu toho aj dostane. Vedomie mu bude zablokované. Nejakým procesom sa mu to udeje a v tomto Svete sa nachádza plno Entít, ktoré sa k tomu procesu nadšenie pripoja. Kliatbami ich oprorokovanej nenávisti naprogramujú ľuďom zablokovanie vedomia tak, že sa človeku nebude dať odblokovať. Následkom toho sa tu na Zemi potom vyskytuje toľko zablokovaných trubirohov; s vedomím zatemneným aj z mnohých iných príčin, nielen z oddávania sa meditačným hypnotickým autosugesciám.
Rastlinné psychedeliká a halucinogény
Tu nejde o (prílišné) oddávanie sa pozemským pôžitkom, tie všetci dobre poznáme. Ide tu o prílišné oddávanie sa psychickým aktivitám takého druhu, ktoré na jednej strane spôsobujú pocit pozdvihnutia vedomia, na druhej strane však spôsobujú presný opak a tým je zablokovanie vzostupu vedomia. Zablokovanie v pocite už nie je uvedené priamo, je v ňom napísané malými písmenkami celkom dole. V princípe je to znázornené symbolikou upíra Nosferatu, ktorý keď svojim obetiam cical krv, tie mali z toho slastný pocit príjemnej ospalosti. Vodná Ľalia týmto podobenstvom predstavuje dáždnik, zastrešujúci súhrn psychiku meniacich aktivít. Toxín kvetu v ňom zohráva úlohu anestetika a nepríjemné pocity do vedomia nepustí.
Voľakedy sa používali rastlinné trankvilizéry a psychedeliká, dnes sa používajú aj umelé chemické lieky na upokojenie, zmiernenie stavov úzkosti, nepokoja a strachu. Dávne liečivá rastlinného pôvodu mali podstatne väčšiu silu, ako majú dnes. Človek bol vtedy čistejší, nemal ešte nazbieraných toľko genetických (karmických) blokád zo zneužívania rastlinných preparátov – psychedelík a adaptogénov. Adaptogény sú antistresové látky ľudského tela, ktoré sa často nachádzajú v bylinkách, alebo rastlinách, aj tie mali voľakedy väčší účinok. Tieto prostriedky boli používané na liečenie chorôb a na zmierňovanie zlého stavu psychiky. V dnešnej dobe, ak používate často antibiotiká, tak aj tie po nejakom čase na vás prestanú mať lečivý účinnok.
Keď sa zistilo, že účinok rastlinných preparátov je príjemný, ukľudňujúci a že človek pod ich vplyvom zažíva aj fascinujúce výjavy a príbehy z inej dimenzie, vtedy začali byť zneužívané za účelom zábavy a trávenia voľného času. Ľudia si ich účinky začali zamieňať s pozdvihnutím vedomia a mysleli si, že užívaním týchto prostriedkov sa oslobodzujú od pút Matrixu a stávajú sa na úrovni duše niečím čistejším, vyšším a dôležitejším. Po vytriezvení však nasleduje precitnutie a tým je pád do tvrdej reality. Predsa len, halucinogény nemožno užívať stále a udržiavať takto svoje vedomie vo vyššej dimenzii nepretržite. Nie je to ani možné, pretože s prílišným uprednostňovaním a oddávaním sa psychedelikám sa ich kladný účinok zmenšuje a zväčšuje sa ich negatívny účinok. Neustála túžba po nadmiernych príjemnostiach posúva miesto vášho postavenia ku kraju mince a tá sa pod vašou tiažou preklopí a vy sa prepadnete zo svetlej na opačnú – temnú stranu.
Aj keď bezprostredné účinky psychedelík o niekoľko dní pominú, spomienky na ne zostávajú vo vedomí roky. Človek si ich vie vyvolať z pamäte a precítiť ich tak, ako keby sa udiali len nedávno. Psychedelické zážitky, kedy sa vedomie človeka dostáva do vyšších dimenzií a prežíva v nich fantastické podobenstvá – príbehy zo svojej dávnej minulosti majú takú moc, že vedia zmeniť smerovanie zvyšku jeho života. Duch rastlín je mocný Duch, prináša zmeny do psychiky. Je potrebné brať ho s rešpektom a netreba sa s ním zahrávať, ani ho zneužívať. Vtedy sa vám otočí chrbtom a namiesto Ducha uvidíte jeho Tieň.
Mentálne psychedeliká
Ľudia potom zistili (alebo im to niekto poradil), že zámer, postoj, myšlienka a slovo majú tiež veľkú moc. Takú moc, že sa pomocou nich dokážu uviesť do stavu autosugescie a autohypnózy bez toho, aby museli užívať rastlinné preparáty. Niekedy stačilo, aby boli prítomné symbolicky, napríklad v podobe amuletov, alebo kresieb lotosu vytetovaných na telo. Pohľad na ne vyvolal (genetickú) spomienku a posilnil proces (ne)vedomého spájania sa s (Temným) Duchom rastliny.
Autosugescia je niečo ako tiché zaklínanie, pri ktorom človek opakuje rovnaké pocitové slová (mantry), napríklad že “všetko je dobré a ak to ešte nie je celkom dobré, tak sa to zlepší a potom to bude lepšie”; alebo hinduistickú mantru “Om Mani Padme Hum – klenot je v lotose“, symbolizujúcu cestu k osvieteniu prostredníctvom metódy spojenia „súcitu a múdrosti“. K formám autosugescie patria aj časté hlboké meditácie, ktoré sú únikom z reality a zostáva po nich príjemný pocit prázdnoty a uvoľnenia bez toho, aby sa v človeku niečo reálne zmenilo, alebo aby sa z neho niečo temné odstránilo. To by bolo príliš jednoduché, nie? Trikrát denne meditácia, Otčenáš, alebo klaňanie sa Allahovi na koberčeku. Ak tieto techniky niekto opakuje dlhodobo, často a denne, tak sa na nich môže stať závislým. Rituál je vzorec vyvolávania Temných Duchov, je súčasťou stratégie Šedých Mentálov a zároveň je za tým prajnosť ON, ktorý dá každému, čo chce. S rituálne navodenými príjemnými stavmi mu zároveň bude doručená aj ich odvrátená strana, ktorá je súčasťou novovytvoreného karmického zápisu za odmietanie poznania karmy. Keď niekto nechce spoznávať svoju karmu a vyvíjať sa k lepšiemu, tak nemusí. Kľudne sa môže ponárať do príjemností a karmické nepríjemnosti odmietať a zametať pod koberec. Všetko sa mu však vráti, pretože tak pôsobia univerzálne zákony.
Rituály sa stanú sa súčasťou jeho bežného stereotypu, ktorý ho upokojuje a tým ho falošne ubezpečuje, že je na správnej ceste:
„Keď to tak chce, tak nech to tak má“ — Entity
Mentálne Entity, aj keď pôsobia kontroverzne, napĺňajú vôľu človeka, ktoré Poznanie odmieta a chce si umelo navodiť príjemné stavy a zároveň plnia vôľu ON, ktorý dopraje každému to, čo chce a zároveň aj to, čo mu prináleží. Je to komplexný systém a rôzne sa to mieša, pretože nič nie je čierno-biele. Aj techniky upokojovania môžu byť niekedy v obmedzenej miere potrebné a prospešné, podobne ako vakcína, ktorá môže pomôcť, ale môže mať aj vedľajšie účinky.
Techniky upokojovania ovplyvňujú psychiku človeka, jeho myslenie, slová aj skutky. Keď s tým skončí, tak ešte po dlhý čas môže zostať v tom zvláštnom opojení, ktoré však nič nerieši a ak pri ňom, alebo po ňom nedôjde k primeranému poznaniu, tak môže byť len stratou času. Modernou chemickou alternatívou ku opojeniu z opakovania mantier je napríklad liečivo/droga Ketamín, známy aj ako trankvilizér pre kone. Chemické liečivo je vzorec, aj slovné spojenie mantry/modlitby je vzorec. Vzorec je slovné spojenie, ktoré keď sa použije, tak naštartuje proces. Ketamín sa používa ako „liečivo“ tlmiace symptómy depresií, úzkostných porúch, samovražedných myšlienok a stresu. V reále však príde len ku utlmeniu vplyvu Entít, pričom ich (karmické) prípojky zostávajú tam, kde boli. Keď účinky odoznejú, tak sa stáva, že sa Mentáli agresívne pripoja znovu, nervózni z toho, že ich človek utlmil, pretože oni tam chceli byť, terorizovať ho a čerpať jeho energiu. Oni si však naňho počkajú. Svoje aktivity nasmerujú na iných ľudí a tých v opojení autosugescie si nechajú v zásobe na neskôr.
Sú to vzorce Matrixu, ktoré udržiavajú v behu proces hypnotického úniku z reality. Darmo sa tichým vsugerovaním si umelej pozitivity sústreďujeme na to dobré, keď sme obklopení Zlom, ktoré sa vo fyzickom aj nevedomom svete nachádza všade okolo nás. Číha z tmy a zastiera sa aj Svetlom. Odkiaľ tá príšera získala to Svetlo? Sama si ho nevytvorila. Toho schopná nie je. Získala ho od nás a od našich predkov. Niečo sme jej dali, keď sme sa ňou nechali oklamať a nechali sme sa oklamať aj vlastným Egom, ktoré nás nahováralo na pohodlnú cestu. Cesta Ducha však až taká komfortná nie je. Je to turisticky náročná kamenistá cesta a z tých kamienkov sa nám nektoré dostanú aj do našich ošúchaných topánok a tie nás potom pri chôdzi tlačia.
Pri meditáciách, mantrovaní, modlení, autosugescii, vizualizácii a podobne je kľúčovým slovom “Príliš”. Mieru prílišnosti si človek síce stanoví sám, ale odsúhlasí mu ju jeho Duch, ktorý mu po naplnení plnej miery intuitívne oznámi, že už stačilo. Ak na tom človek bude trvať a bude pokračovať, aby sa mohol neustále ponárať do síce príjemných, ale prázdnych únikov od reality, tak ho v tom Duch buď ponechá, alebo ho posunie svojmu dvojníkovi a tým je Temný Duch. S Temným Duchom sa otvárajú naše dvierka do Temnoty a cez ne sa do vedomia človeka napratávajú rôzni paraziti, démoni, hladní duchovia, pokušitelia, Ni, Mentáli a rôzna iná háveď. Títo sa však do systému človeka pokúšajú dostať v každom prípade a aj sa im to darí, najmä ak existujú karmické prípojky človeka ku Temnote, ktorú tiež reprezentujú.
Prípojky sú uložené v kauzálnom/astrálnom tele človeka. Sú spojnicou medzi prítomným človekom a jeho dvojníkom – jeho Tieňom a tam sa pripájajú Enity. Tieň pozostáva z karmických Ja a Entity sú tam, kde je karma – nevyrovnané závadné skutky z minulosti, odmietnuté ponuky na evolúciu a pozdvihnutie duše. Entity sa napájajú sa na jeho Tieň a vtedy, keď človek spoznáva svoj Tieň a pokúša sa naprávať svoje karmické závadné skutky, tak títo pažravci striehnu v blízkosti jeho prítomného Ja na to, či človek svoj karmický zápis zopakuje, alebo či urobí pri náprave svojho Tieňa nejakú chybu. Priamo človeka na to navádzajú, manipulujú ho a nechcú mu dovoliť, aby sa svojho karmického zápisu zbavil jeho normálnym spoznaním a nápravou. Ak aj človek pri poznaní a náprave chybu neurobí, Entity si vsugerujú že ju urobil a budú sa snažiť človeka „za trest“ tyranizovať. Kliatbami to tak oprorokovali, aby im to Matrix umožnil. Sú to mentálni buzeranti, aj keď o sebe niekedy hovoria, že sú učitelia. Oboje je v istom zmysle pravdou. Ich zámer je pre šloveka škodlivý, ich príspevok ku poznaniu je nielenže takmer nulový; tieto Entity poznaniu vyslovene bránia a snažia sa doňho vniesť Chaos. Ten sa prejavuje u človeka zmätkom v jeho mysli, v pocitoch a emóciách tak, aby ho od poznania odklonili. Je to paravojenský bootcamp, v ktorom sa plazíte a nad hlavami vám svištia ostré guľky, ktoré po vás strieľajú výcvikové/tyranské Entity. Obidve vzájomne opačné strany ON postavil proti sebe, aby sa ukázalo kto z koho: ktoré bytosti/entity sú určené na pokračovanie a ktoré nie.
Medzi Entity patria bohovia, Ni, Mentáli, Šedí, Plazi a mnohé ďalšie nenormálne (kvázi) bytosti s veľkou mierou Satana vo svojom Ja. Človek/bytosť sa stáva tým, čo oprorokováva. Keď niekto oprorokováva márnostné poznanie (zbytočné pre evolučný pokrok duše) a teda Márnosť, tak sa ňou aj stáva a napokon bude jeho duša rozdrtená drtičkou skartovacieho stroja Márnosti Šedivej. Márnosť si na vysokej úrovni pritiahne tých svojich pozemských, astrálnych aj mentálnych proponentov.
Vplyvy kliatieb a programov Entít
Entity sa snažia pripojiť ku čomukoľvek, čomu sa človek venuje, najmä však ku tomu, čo má súvis s jeho duchovným rastom. Mentálne Entity sliedia v myšlienkovom a pocitovom vedomí človeka, šmátrajú tam potme ako slepúchy, hľadajú čokoľvek, čoho by sa mohli chytiť a napojiť sa. Chcú čerpať energiu a človeka ovládnuť, aby robil to, čo oni chcú. Entity chcú človeku nanútiť svoje postoje a zámery, aby ich prijal a správal sa podľa nich. Keď sa človek nestane ich aktívnym spolupracovníkom, tak chcú aspoň uspať jeho vedomie. Chcú ho zamraziť do kryospánku, aby im aspoň neškodil, keď už sa k nim nepridal. Občas však zatlačia na pílu a človeka prebudia do reality Entít a potom ten zaspatý človek spraví niečo podľa ich zámeru. Síce možno ojedinele, ale môže to byť niečo dôležité. Niekomu spôsobí niečo zlé, alebo celkovo prispeje k podpore spoločenskej Temnoty. Kryospánok vedomia človeka s napojenými Entitami znamená, že tie Entity na človeka pripojené sú, ale ich portály hibernujú spolu s ním. Popri tom mu tiež odčerpávajú nejakú energiu.
Pre Entity sú najhoršími takí ľudia, ktorí sa prebúdzajú a najmä tí, ktorí svoje poznanie dávajú k dispozícii ostatným. Entity neznášajú Pravdu a nenávidia jej nositeľov. Preklínajú ich a chcú ich donútiť, aby s tým prestali, alebo aby sa k nim pridali a pracovali pre nich: aby roznášali ostatným zdeformovaný márnostný opak pravdy. Súdiac z mojich pozorovaní sa im to u naprosto mnohých aj podarilo. Na ľudí na skutočnom vzostupe útočia všemožnými nástrojmi mágie, manipulácie, zahmlievania, psychického teroru, pomocou útokov astrálnych démonov, klamania pocitmi, myšlienkovými posunmi a podobne. Bohovia neustále opakujú svoju mantru o tom, že ich tu ON oprorokoval a že oni sú tí praví predkladatelia karmy ľudstvu. Pritom pôsobia jednoznačne protichodne voči poznaniu a svojej mantre sami uverili a doteraz sa jej nezbavili. Naprogramovali svoje vlastné vedomie podobne, ako to robia mnohí ľudia.
„My sme ich všetkých nipponovali mágiou, dobrovoľne sa priznávam“– Enki
Toto je jeden z ďalších trikov Diabla. Podstrčil sem „užitočného idiota“ – zaklínača mentálnych hadov boha Enki-ho, aby na seba a bohov Ni vzal všetku vinu. Pre účely Pekelnej Nápravy týchto temných bytostí Ni je tu ich priznanie zaznamenané a správcom Pekla môže poslúžiť ako dôkaz ich škodlivej a ničivej činnosti; a podkladom pre ich pekelný „poznávací bootcamp“. Zámerom Ni bolo bezpochyby zablokovanie pozdvihnutia vedomia ľudstva všemožnými prostriedkami jeho programovania. To však zďaleka neznamená stopercentnú účinnosť ich kliatieb na vedomie ľudí. Také jednoduché to zase nie je. Týmto priznaním Boha Matrixu je cielené aj to, aby nás ľudí presvedčil o tom, že všetko je čisto len vinou bohov, mentálov a iných temných bytostí z iných dimenzií. Chcú, aby všetci ľudia boli postavení do pozície plne ovládaných bábok. Chcú, aby ľudia uverili a prijali, že sú v plnej moci Entít. Nepriamo to znamená aj to, že ľudia sú potom logicky celkom nevinní chudáci, slúžiaci ako zdroj energie pre bohov. Pre Entity je dobrý každý extrém a teda aj extrémne klamstvo, pretože to je charakteristikou okrajových oblastí Sveta ON, odkiaľ sa vystrkuje Satan.
Svetlý aspekt Ega
Ego má aj svoj svetlý aspekt. Mierne Ego je prospešné a jeho súčasťou je aj slobodná vôľa. Prvotné Ego nám prisúdil ON, aby sme sa ako duše mohli samostatne prejavovať v poznávacom prostredí Matrixu. Ego určuje našu identitu vo fyzickom aj astrálnom/mentálnom prostredí Matrixu. Nie všetko chcenie človeka je tmavé a negatívne. Ak svojou vnútornou túžbou niečo chceme, tak to môžeme prejavovať vo svojom fyzickom aj psychickom živote. Inak by sme sa vyprofilovali ako fatalisti bez vlastnej vôle. Ak by sme sa vo všetkom spoliehali len na vyššiu moc a úplnú predurčenosť svojho bytia Bohom, tak by sme boli v pazúroch Klamu. Nejaký Boh Matrixu by sa toho hneď razantne chopil, aby nás jeho Entity mohli využívať ako zdroje energie a vraždiť nás ako dobytok na industriálnom bitúnku.
Veci vonkajšie nemáme pod priamou kontrolou. Sem patria aj programy, kliatby a iné vplyvy Entít. Tie sú zvonka napojené na naše vnútorné vedomie. Sú napojené na ON a tento jav vznikol práve prepojením Milosti a Márnosti, napojením a primiešavaním Satana do ON. Entity pôsobia z nášho vnútra tak, že sú naňho napojené a vstrekujú doňho svoje jedy. Tým ovplyvňujú naše vnímanie skutočnosti. V tomto sa prejavuje temný aspekt Ega, ktoré chce napratať náš Tieň do nášho aktuálneho prítomného Ja. Veci vnútorné pod kontrolou mať môžeme, pravda, ak sa pevne rozhodneme vziať ich pod svoju kontrolu. Je to slobodná vôľa, ktorú môžeme uchopiť do svojich rúk. Náš zámer a postoj ku ON je smerodajný. Ak sa rozhodneme manifestovať svoj zámer prostredníctvom svetlej časti svojho Ega, tak sme na ceste ku ON. Ku takýmto manifestáciám patí aj vedomá účasť na dlhodobej a obtiažnej cesta poznávania svojho (temného) Ja a rôznych aspektov ON a toho, ako sa ON oprorokováva.
Prehnaný asketizmus aj hedonizmus sú extrémy. Preto ani vyššie popísané javy nemusia byť na škodu, naopak, môžu byť prínosom, ak k nim pristúpime s porozumením a využijeme ich ako súčasť svojho poznávacieho a vývojového procesu. Tým sa stenčujú prípojky ku Entitám, pretože poznaním odstraňujeme ich uhoľné sadze a vraciame im to, čo je im vlastné. Vraciame im prach Satana a ponecháme si, respektíve (náš) ON si ponechá z toho svoje malé čiastočky (energie) ON, ktorú Entity do svojho útoku na naše vedomie museli využiť, aby sa do nás mohli napratať. “Čo ťa nezabije, to ťa posilní”. Takto Entity strácajú ON a stále viac a viac sa oprorokovávajú do Márnosti, preč od Milosti a preč z vedomia človeka.
Keď chce niekto dosiahnuť pozdvihnutie svojho vedomia, tak sa by sa mal odosobniť od takých „svojich“ pocitov, myšlienok a pochybností, ktoré ho od toho odrádzajú. Musí byť schopný vyjsť zo samého seba, symbolicky vystúpiť na hypotetický balkón a pozrieť sa objektívne na seba, na okolitých ľudí, na svoju situáciu, na svoje Tiene, ktoré sa mu prejavujú, uvedomovať si ich u seba, vo svojom prostredí a aj v súvislostiach poznania, ako sa uňho aj u iných prejavuje ON a opak ON. Nemusí brať na Entity a ich kliatby ohľad, človek si na rozdiel od tých otrokov Satana môže robiť čo chce; pokiaľ už „náhodou“ sám nie je otrokom Satana/Diabla. Je prospešné si ich uvedomiť, ako do jeho vedomia mysle vstupujú, ako sa prejavujú, čím znervózňujú psychiku človeka, prečo naňho posielajú nočné mory a ako ho celkovo otravujú. Niekomu to možno patrí do väčšej miery ako to má, ale niekto toho možno má príliš veľa a najmä na takých Entity najviac útočia. Svojich pozemských spolupracovníkov nechávajú väčšinou na pokoji, pretože tých už majú chytených vo vreci, ich duše už získali. Kliatby a programy Ni tu všetko miešajú do Chaosu.