Nič nestojí na jednom mieste, všetko sa niekam pohybuje. Minulosť sa odzrkadľuje v prítomnosti a ak chceme zistiť, kde sme a kam smerujeme, tak je prospešné poznať svoju individuálnu minulosť a aj súvislosti, ktoré nás spájajú s vtedajšími spoločnými dejmi.
Dosť často sa pozastavujeme nad tým “čo sa to s nami stalo, kam sme sa to dostali”. No práveže sa nič nové nestalo a dopredu, smerom ku celkovému pozdvihnutiu ľudstva, sme sa nedostali. S menšími obmenami sme stále tam, kde sme boli oddávna, vždy ku koncu jednej etapy Cyklu.
Sú tu však hlasy, ktoré hovoria, že je to s vedomím ľudstva v porovnaní s minulým stavom podstatne horšie. V číselnom vyjadrení to zrejme až také obrovské zhoršenie nie je, ale v relatívnej hodnote je to zlé. Je rozdiel, či vy, ako cestujúci, ktorý má nastúpiť na Vlak do Stanice Nebo, prídete na stanicu tri minúty pred odchodom vášho vlaku, alebo dve minúty po jeho odchode. Je to malý nominálny rozdiel, ale s veľkým absolútnym následkom.
Prekročená Červená Čiara
Ľudstvo ako celok postupom času prekročilo Červenú Čiaru. Dostalo sa za hranicu, ktorá vyrovnáva hodnoty Dobra a Zla (ON a Satana); a to sa týka vedomia mnohých jednotlivcov a najmä celku. Podľa ON, ktorý to vie “odmerať”, Temná časť spoločného vedomia ľudstva prevažuje nad Svetlou stranou.
Zlo produkuje ďalšie Zlo a s Dobrom je to otázne. Dobro poskytnuté niekomu, kto má Zlo v jeho Ja, totiž produkuje zase len Zlo, pretože Dobro poskytne Zlu svoju energiu a tú Zlo použije na svoje ďalšie pôsobenie. Vedomie ľudstva je súhrnom vedomia jednotlivcov. Avšak ani hodnota pol na pol, kedy sa v zmesi pomer ON a Satana vyrovnáva, ani poloha ručičky tesne pred vyrovnaním nie je žiadna sláva, pretože je to stále tanec v Záujmovej Zóne Diabla. Pol na pol znamená dosť hustú sivú hmlu, cez ktorú si nevidíte takmer ani na koniec svojho nosa. Hustá sivá hmla s poklesom nadol hustne a tmavne, až je z nej napokon lepkavá čierna kolomaž a vtedy už ani neviete, či vlastne ste. Polovica je vysoko riziková zóna a aj v určitej, o niečo málo jasnejšej vzdialenosti pod ňou, ako keby platili zákony pána Murphy-ho: “Čo sa môže pokaziť, to sa pokazí. Ak sa môže pokaziť viac vecí, pokazí sa tá, ktorá spôsobí najväčšiu škodu. Ak sa niečo nepokazí samo od seba, vždy sa nájde niekto, kto to pokazí.”.
Je ťažké a zrejme aj nemožné z ľudského pohľadu porovnať a stanoviť, či je tu nejaký posun vpred, alebo vzad, pretože je to možno v niečom o trochu lepšie a v inom o niečo horšie. V zásade je to v kľúčových aspektoch vývoja stále to isté ako v minulosti, len sa to navonok inak prejavuje. Je to tak neskutočne zamotané a zakliate, že je (zrejme) nemožné sa z tohoto stavu vymaniť použitím tých istých nástrojov, ktoré sa už v minulosti ukázali ako nefunkčné. Ak predtým boli mnohé duše naraz zmietnuté do náruče Smrti veľkou globálnou katastrofou, ako napríklad v Atlantíde; a potom sa tu znovu inkarnujú, tak je to ako zasiatie geneticky pokazeného obilia, z ktorého nič lepšie nevyrastie. Ľudia sú tu stále tí istí, tie isté duše sú tu prítomné, inkarnované nanovo s tými istými prípojkami k Temnote, alebo sú to množstvá ich naklonovaných jedincov. Podporujú a šíria malé nenápadné zlo, aj zlo tváriace sa ako dobro, alebo veľké zjavné Zlo podobne, ako to činili mnohokrát aj predtým, vo (svojej) dávnej, aj Atlantskej, minulosti.
Stratený Raj
Poznávacie a Vývojové Cykly pozostávajú z etáp (menších Cyklov) a tie mávajú svoj typický priebeh. Keď sa jedna etapa skončí, tak to predstavuje míľnik vo vývoji ľudstva, ako keď sa hodiny pretočia znovu na symbolickú nulu. Nula to však nie je, pretože je to niečo ako reštart, keď sa v nových podmienkach vývojovej etapy obnovia duše v takom stave, v akom opustili prechádzajúcu etapu. Nie všetko na Zemi je zničené a ukončené, civilizácie vstávajú z popola a z neho sa rodia nové. Etapy začínajú krátkym momovým obdobím, keď je všetko krásne, nevinné, príjemné a bezpečné – je to pozemský Raj. Je to tak aj preto, lebo tí najhorší, svojim Egom a Šedými bohmi nakazení gangstri (dočasne) vyhynuli. Zločinci sa síce v astrálnom medzi-živote naklonujú a reinkarnujú nanovo, ale neskôr ako ostatní. Prídu až po nejakom čase, pretože po etape Cyklu pre nich nasleduje čiastočný Očistec: “dlho boli v Pekle, kým sa obnovili nanovo”.
Ani Atlantída nebola výnimkou. Epocha Atlantídy, snáď okrem jej začiatku, zďaleka nebola v celom svojom trvaní prechádzkou po ružovej záhrade. Pomerne rýchlo sa to zvrhlo, ružová záhrada odkvitla, Raj nestačil. Niektorí, či mnohí, ľudia chceli stále viac. Toto je charakteristikou ďalšej etapy Cyklu a tou je dlhšie obdobie etapy ON Milosti. V tejto etape duše prejavujú svoje talenty a míňajú energiu ON Milosti na to, aby sa zúročila v podobe ich poznania. Ľudia by mali oprorokovať “čo je na ON a čo nie je na ON”.
Ďalšou, nasledujúcou etapou, je obdobie oprorokovávania moróznej ON Milosti, kedy sa ľuďom ako bumerang vracia ich nahromadená karma, ktorú v milostnej etape neoprostili svojim momovým poznaním. Morózne obdobie je charakterizované ako teror, ničenie, skaza a smrť. Potom nasleduje krátka etapa márnostnej ON Milosti, keď moróznym počinom NO/ON zmetie do Márnosti to, čo k ON neprispieva ničím momovým. Pre niektorých to môže byť aj naopak, v závislosti od ich osobného stavu vedomia. Pravidlo je ukryté v protikladných aspektoch ON Momo.
„Stále chceli niečo navyše, nikdy im nebolo dosť“ — Metatron
Metatron – pamätník dávnych čias, ktorý tu bol vtedy na Zemi osobne fyzicky prítomný, svedčí o tom, že ľudia vymýšľali nové pôžitky a spôsoby využívania toho, čo mali k dispozícii. Raj im nestačil, hľadali spôsoby a zdroje, pomocou ktorých by svoje narastajúce túžby mohli uskutočniť. V milostnej etape Atlantídy ľudia oprorokovávali ON Milosť. Znamená to, že používali svoje Vlastnosti, ktoré sú v strede medzi ich Povahou a Znameniami. Spolu sú to ich Talenty, ktoré využívali a často aj zneužívali tým, že tvorili Mágiou. K momovému poznaniu však neprichádzali a energiou mrhali.
Talent a schopnosti mágie
Talent mágie je nadanie vizionárskej predstavivosti, spojený so schopnosťou pretaviť svoje predstavy, nápady, úmysly, zámery a plány do reality; jednak svojim vnútorným vyžarovaním, a/alebo prostredníctvom oprorokovaných slov, ktoré s pomerne vysokou mierou presnosti nadefinujú, ako by mal želaný stav vyzerať a pôsobiť, čo by mal ovplyvniť, koho a čo by mal zahrnúť a podobne. Je to prienik viacerých talentov, ktoré sa vzájomne prekrývajú a sú spájané (momovým) zámerom čarodejníka. Keď mág podľahne ilúzii svojej moci a oddá sa zámerom svojho prílišného Ega a vplyvom Šedých, tak sa aj momový zámer zvrhne do iného zafarbenia.
Skutočný talent mágie mali len nemnohí a ich schopnosti využívania talentu sa odlišovali. Vládcami v Atlantíde sa stávali tí, ktorí buď boli veľkými čarodejníkmi, alebo talentovaných mágov dokázali získať pre svoje potreby. Mágia im poskytovala moc nad ostatnými, pretože pomocou nej si ich mohli všemožne zotročiť, alebo pripútať na svoju stranu. Skutočná moc spočívala aj v počtoch ľudí, ktorí boli zoskupení pod vládcom/čarodejníkom a konali podľa jeho záujmov.
K mágii sa dostávali aj takí ľudia, ktorí na to nemali vlohy a nevedeli čo a ako majú zaklínať. Nevedeli “programovať”. Boli na to pomerne tupí, avšak boli dosť bystrí na to, aby vedeli robiť intrigy, sprisahania a dosť ostrí na to, aby mohli činiť násilnosti, zrady a vraždy. Práve títo mali najsilnejšiu túžbu po “vlastnení” prostriedkov mágie a prví s tým začali, aby získali, upevnili a rozšírili svoju moc nad ostatnými. Chceli, aby sa pozemský dej dial podľa ich zámeru.
Ich “talentom” bola ich vlastná Temnota, ktorá im oprorokovala prístup ku Veľkému Diablovi. Modlikali sa síce k ON, ale ten ich presmeroval na Diabla. Od neho žiadali služby, aby im dal možnosti a schopnosti mágie, ktoré prirodzeným spôsobom k dispozícii nemali. Tie si napokon museli vydobyť aj vlastnou činnosťou a to tak, že napríklad manipulovali, zrádzali, klamali a nútili pozemských (bielych) čarodejníkov, aby pre nich pracovali. Sľubovali im všetko možné aj nemožné, aby im oprorokovali to, čo chceli. Toto sa odzrkadľuje do dnešných čias – sú tu “tajné” spolky (o ktorých už mnohí vedia) a tie chcú riadiť svet. Neustále to potvrdzujú rituálmi vzývania Satana a falošných bohov rôznych druhov. Aj dnes majú proponenti Satana na vedúcich miestach svojich protivníkov (oponentov), ktorí sú tiež (menšími) proponentami Satana, alebo sa len navonok prejavujú miernejšie. Lepšie to zakrývajú.
Príchod mini Šedých
Nie všetci však mali veľký Talent Mágie a tak sa uznávanými vodcami a aj tyranmi stávali práve tí, ktorí mali prístup ku poriadnej mágii. K mágii sa ľudia dostali tak, že vzývali Najvyššieho Boha, od ktorého chceli, aby pre nich urobil to, či ono. Urobili si z neho dodávateľa magických služieb – stvoriteľa svojich potrieb, túžob a chcení. Keď však ich zámer a požiadavky prekročili určitú hranicu, tak ich ON presmeroval na Diabla – fenomén, ktorý síce zastupuje ON, ale je agentom opačnej strany ON – Satana.
A tak sa stalo, že z tmavých hlbín galaktickej čiernej diery začali prilietať z opačnej strany Stvorenia čiastočky prachu Satana – zhmotnené manifestácie rádioaktívneho žiarenia z Čiernych Dier. Čiernych dier je v galaxii viac a preto aj zdroj-pôvod Šedých ovplyvňuje ich charakteristiky. Vo Svete ON boli zhluky prachu Satana snovou symbolikou éterických vzorov sformované do tvárí polo-umelých bytostí – rôznych netopierov, plazov, či Šedých “mimozemšťanov”. Éterické vzory sú na úrovni galaxie spoločné a aj keď je nám niečo/mnohé z nich tu na Zemi neznáme, niekde inde v galaxii to existuje.
Najskôr prišli mini Šedí (mentálne Entity Diabla) a neskôr začali prichádzať Veľkí Šedí (Mentáli). Tí si (časť) menších Šedých podriadili a vytvorili hierarchiu.
Mentálne entity a veľkí Mentáli sú predstavivosťou človeka lepšie uchopiteľní, ak sú prejavení do formy, ak majú tvar a tvár. Je to oprorokovaná symbolika znázorňujúca charakter a povahu týchto bytostí. Sú to mentálne bytosti a ich pohonom je energia ľudí/duší, ktorí si ich privolali. Ich mottom je karmický zápis ľudí. Ich vedomie je umiestnené na nízkovibračnej mentálnej úrovni, odtiaľ pôsobia a ovplyvňujú realitu (individuálneho) Matrixu, ktorú zažívame v našich životoch. Odvtedy sú na nás napojení. Keď je to potrebné, tak sa vedia manifestovať ako zjavenia aj na astrálno-fyzickej úrovni a niekedy môžu byť (pre niektorých z nás) viditeľní.
Smrť boha Anu-a
Už v Atlantíde bol Anu (An) pokladaný za boha, avšak vtedy ešte nie v zmysle náboženstva. Anu bol jedným z najmocnejších vládcov, ktorých bolo len niekoľko. Anu mal v tom období manželku a sedem (temných) detí; a tu sa ponúka očividná súvislosť s pôvodnou rozprávkou “O siedmych zhavranelých bratoch”. V starých mýtoch a legendách je možné nájsť kopec symboliky; niektoré staré slovenské rozprávky a povesti pôvodom siahajú až do čias mágie Atlantídy. Anu-ho skupina bola vládnucou rodinou jedného z atlantských kniežatstiev, ku ktorému sa neskôr vývojom udalostí pridávali aj iní. Osobu boha Anu-a však uznávala a uctievala len pomerne malá časť obyvateľstva, pretože už vtedy veľká časť ľudí, vzhľadom na ich nespracované Tiene, podliehala svojej vnútornej temnote a v súlade s tým si volili toho, koho budú uctievať ako svojho vládcu. Dobrovoľne, alebo z donútenia, volili si temných vládcov a tí ich ponárali do klamov, povrchnosti a falše. Tak ako aj dnes. Ľudia v Atlantíde boli nejednotní, boli zoskupení v klanoch a kráľovstvách, ktoré vzájomne súperili.
Anu svojim zhavranelým deťom nevyhovoval, pretože mal na riadenie (časti) pozemského sveta podstatne miernejší názor, ako jeho deti. Kritizoval ich a nechcel im dať k dispozícii svoje schopnosti mágie, ktorými by mohli uchopiť vládu nad ľudstvom. Anu bol v princípe demokrat, zatiaľ čo niektoré z jeho detí, najmä jeho synovia (neskôr známi ako Enki a Enlil) boli autokrati a vyvinuli sa z nich diktátori a tyrani. Arcilotor Enki svojho otca Anu-a aj svoju matku zabil, s tichým súhlasom niektorých ďalších súrodencov. Enki chcel mať moc a už vtedy sa dal dokopy so Šedými, ktorí mu v jeho mentálnom prijímači radili, čo a ako má robiť, aby mohol uspokojiť svoje túžby po “božskej” moci. „Božskú“ moc má ten, kto má moc všetko ovládať a tvoriť technológiou mágie bez toho, aby v reále musel niečo fyzicky urobiť, ak nepočítame magické rituálne úkony.
“Áno, bolo to tak, my sme Anu-a oprostili od ON, aby tu už nič neoprorokovával” — Ni (Enki)
Nestačilo to a nastal doslova genocídny nacistický pohon na konkurenčných bohov, aj na ľudí v opozícii, ktorí boli s Anu-om spriaznení, alebo boli iným spôsobom viac na strane Svetla. Anu konkurenčným bohom prekážal, najmä tým, ktorí mali úplne iné predstavy o uplatňovaní vládnej moci. Niektorí z nich boli členmi jeho rodiny a práve tí najtemnejší boli jeho vlastnými deťmi; Anu však nechcel s týmito satanskými hyenami vyť. Mal málo spojencov a so svojimi oponentami čiernu mágiu za účelom tyranie a zotročovania ľudstva robiť nechcel. Nechcel sa pridať ku Temnote Šedých Plazov. Anu bol otcom vládnucej rodiny jedného z klanov a bol aj kráľom svojho ľudu. Jeho vlastné deti – satanskí bohovia oprostení od ON – ho zosadili a namiesto neho dosadili iného Kráľa. V popredí sa kráľom stali Anu-ove deti na čele s Enki-m, v skutočnosti v ich pozadí stála Šedá Eminencia – Diabol, predstavovaný Veľkým Šedým Kráľom. Pred ľudstvom boli prezentované jeho nastrčené figúrky a tými boli anunnackí bohovia, ktorí si mysleli, že tomu sami vládnu.
Ak by Enki a ostatní čierni čarodejníci nemali Šedých Mentálov, tak by nič nezmohli. Šedých si privolali sami z vlastnej vôle, na podnet Diabla a potom s nimi fungovali v symbióze. Niečo za niečo. Šedí Mentáli im pomáhali v mágii a získavaní „božskej“ moci; a na oplátku bohovia Anunnaki sľúbili Šedým Mentálom ľudské duše, sľúbili im vedomie ľudí, v ktorom budú môcť pôsobiť. Šedí okrem “virtuálnych” mimozemských tiel nemajú vlastné živé telá, cez ktoré by mohli žiť a zakúšať rôzne (najmä zvrátené) slasti pozemského života. Mini Šedých si privolávali aj mnohí bežní ľudia, ktorí sa tiež pokúšali robiť mágiu. Ich zjavenia pokladali za magické, nápomocné aj démonické bytosti. Následkom toho Šedí Mentáli dodnes do menšej-väčšej-veľkej miery ovplyvňujú vedomie každého človeka.
Mesační Šedí natrvalo
Minca sa z hornej strany, na ktorej je Hlava Kráľa, pretočila na opačnú stranu, na ktorej je Chvost Plaza. Vedomie ľudstva prekročilo v druhej polovici Atlantskej epochy zenit svojej rovnodennosti a globálna duša ľudstva sa zatemnila. Ľudia najsvetlejšieho boha, ktorý tam vtedy bol, zanedbali, nepodporovali ho a opustili ho; a tak Anu odišiel do hornej plejádskej dimenzie a namiesto neho k Zemi prišiel Mesiac. Mesiac zatemnil Slnko. Potom sa postupne udialo viacero veľkých zmien. Atlantská civilizácia bola zničená a bohovia Anunnaki neskôr „nechtiac“ spáchali rituálnu samovraždu, ktorá v podstate bola nevydarenou vraždou všetkých (ostatných) bohov, ktorí „neboli na ON„.
Všetko je zaznamenané, minulosť sa prejavuje v prítomnosti a ak sa v ľuďoch nič nezmení, tak sa minulosť oprorokuje aj do budúcnosti. ON videl, čo sa na Zemi deje a videl aj to, čo sa deje v dušiach zúčastnených bytostí, ktoré tam vtedy boli. Videl aj to, že budúci Anunnaki chtiví za božskou mocou neváhali zavraždiť svojho otca, alebo s týmto skutkom súhlasili a potom sa tiež zúčastňovali na prospechu a pôžitkoch vyplývajúcich z moci, ktorú tým získali. Avšak nielen to. Čo tam po nejakých kniežatách, gangstroch a falošných bohoch na vzostupnej trajektórii. Išlo aj o to, že väčšina ľudí sa k nim buď pridávala, alebo proti nim brojili a bojovali, aj keď ani mnohí z nich neboli od svojich protivníkov až tak odlišní. Stále viac a viac ľudí sa prikláňalo na stranu Temnoty. Zanedbali svetlého boha a pridali sa na stranu temného boha.
“V tvári ON Milosti je aj nipponovaný odraz ON” — Metatron
ON vyžiaril svoju ON Mienku, ktorá sa oprorokovala ako éterický ornament a ten sa prejavil v nižšej mentálnej úrovni ako vzorec príkazu a ten sa ďalej prejavil ako milostná “energia” určitého zafarbenia a tá spustila ďalšie pohyby. Vtedy Astronomický ON pridelil Zemi nového súputníka – Mesiac. Mesiac sa pripojil na obežnú dráhu Zeme, začal pravidelne zastierať Slnko a nastala nová doba. Predtým, ako bol Mesiac k Zemi pripútaný, boli Šedí viacmenej v pozícii externistov. Potom, ako sa Mesiac stal súputníkom Zeme, sa aj Šedí stali súputníkmi pozemských duší. Usídlili sa na Mesiaci a odvtedy ich tu máme natrvalo. Veci spolu súvisia a nedejú sa náhodne. Každý náledok má svoju príčinu. Anu-a zradili a zabili jeho vlastní bohovia a ľudia ho nepodržali, pretože zväčša podliehali (vlastnej) temnote a dávali svoju moc do služieb svojich pozemských vládcov s vedomím Plazov z úplne iných ON Miest. Následky postojov ľudí a ich vládcov sú tu prítomné dodnes.
ON ich sem oprorokoval, nie však napriamo. Udialo sa to viacnásobným odrazom. Je to podobné, ako keď niekto (ON) pustí z reťaze psov na zlodejov, ktorí chodia cez plot na ovocie do záhrady Raja. Psi majú svoju vlastnú vôľu, postupne sa spárili a geneticky zmiešali s hyenou, potkanom, jaštericou a inými potvorami. Táto spotvorená zmes pažravo žerie hnilé mäso, dostala z toho psychickú besnotu a už sa nedá zastaviť. Prská infekčné sliny a hryzie všetko na okolí. Čaká sa len na to, kedy samočinne uhynú, alebo dokiaľ ich niekto neodpraví do „večných lovíšť„, kde budú na večnosť lovení niekým iným. ON všetko oprorokuje a potom to nechá na zúčastnených, aby sa s tým vysporiadali podľa svojej slobodnej aj “slobodnej” vôle a mali príležitosť z toho získať momové poznanie.
Tak je to aj u ľudí. Skrivená tvár Milosti dopadá na ľudstvo v podobe moru Šedej vírusovej nákazy psychického vedomia ľudstva a aj jednotlivca; a to je dôležité vedieť, pretože sa to deje aj v súčasnosti. Tieň skutkov Atlantídy zastiera vedomie ľudí do dnešných čias.