Vedomie človek používa na zaujímanie svojich postojov k čomukoľvek, čo mu príde do jeho systému formou myšlienok, pocitov, emócií, zmyslových aj nadzmyslových intuitívnych vnemov, nutkaní a pokušení vyplývajúcich z jeho závislostí, pripútaností a iných nástrah pochádzajúcich od Matrixu a rôznych vyšších úrovní. Postoj, ktorý človek zaujíma, zahŕňa aj rozhodnutie, ako s tým podnetom naloží.
Vo svojom Vedomí si človek niečo uvedomí, niečo oprorokuje a to znamená, že to vnútorne pochopí najskôr na úrovni mentálneho, pamäťového, emočno-pocitového, astrálneho, alebo aj fyzického tela. Potom nastane rozhodovací proces o postoji, ktorý k tomu zaujme a keď sa rozhodne, tak ten postoj prijme ako kvázi finálny.
Potom mu môže prísť rôznou cestou podaná vnútorná spätná väzba, informácia, ktorá mu môže pravdivo, alebo falošne napovedať, či zaujal správny, alebo nesprávny postoj. Závisí to od toho, komu dotyčný patrí do partnerstva, alebo do područia, či je to Duch, alebo Umelý Duch; človek môže svoj postoj prehodnotiť, prejsť si tým procesom ešte raz, alebo viackrát a zaujať nový postoj, až kým nepríde k finálnemu postoju. Môže to byť okamžitý a rýchly proces.
Zaujatie postoja je niečo ako vnútorné rozhodnutie sa, ktoré však zatiaľ nemá podobu konkrétnej myšlienky. Postoj ešte nie je nijako vyslovený, ani nadefinovaný; do vedomia človeka sa dostáva niekedy priamo od ON, často sprostredkovane cez rôzne entity Matrixu.
Vedomie sa prejavuje najskôr vnútorným zaujatím postoja a až potom manifestáciou navonok; môže to byť vnútorné vyslovenie myšlienky, ktorá postoj popisuje, jej verbálne vyslovenie nahlas, alebo písomne, alebo jej vyjadrenie fyzickým skutkom.
Nie je vonkoncom neobvyklým javom, že sa vnútorný postoj človeka odlišuje od jeho myšlienkového vyjadrenia a to sa ďalej môže odlišovať od jeho verbálneho vyjadrenia a to sa zase môže odlišovať od jeho následného skutku. Mierne odlišnosti môžu mať niekedy svoje opodstatnenie a môžu byť v norme, pokiaľ sú uskutočnené s určitým vedomím si rozdielov vo svojich vyjadreniach. Morózne namotávanie rozdielov medzi vnútorným postojom a jeho vonkajšími prejavmi môže byť manipulatívnym sebaklamom, keďže človek klame samého seba. Klame aj toho, kto práve sídli v jeho vedomí, klame svoje momentálne Ja, klame svojho individualizovaného Umelého Ducha Matrixu, svojho Ducha z úrovne Pána Duchov a Jeho Anjelov; alebo sa klamaním a falošným vyjadrovaním prejavuje ostatným ľuďom.
Ten, kto vo Vedomí Človeka ovplyvňuje zaujímanie jeho postojov, môže byť aj niekto úplne iný, ako samotný človek. Keď vo vedomí človeka nie je ON na prvom mieste, tak sa Jeho miesto snaží dostať Niekto, alebo Niečo, čo chce byť vo Vedomí človeka a ovplyvňovať jeho vedomie s cieľom úplne ho ovládnuť. Napríklad archónske astrálne parazity, alebo Šedí by chceli rozhodovanie človeka ovplyvniť tak, aby vykonal nejaký (podľa nich) závadný čin a keď sa tak udeje, tak ho potom mienia pod zámienkou karmického vyrovnania donekonečna sekírovať emóciami, myšlienkovými útokmi, chorobami a ktovie čím ešte, aby ho trestali za karmický skutok, do ktorého ho sami vmanipulovali; a to aj bez toho, aby ten človek zistil, za čo to vlastne má. Aj človek na tom môže mať svoju vinu, o tom niet pochýb. Môže mať karmu z dávnej minulosti, ktorú sa mu parazity budú snažiť predkladať do nekonečna.
To, ako človek svoju slobodnú vôľu prejaví navonok, je tak či tak, plne v jeho kompetencii, aj keď ho ovplyvňuje jeho individualizovaný Umelý Duch Matrixu.
Do akej myšlienkovej a slovnej podoby človek naformuluje svoj postoj, aké slová vysloví, alebo aké činy vykoná, je na ňom. Na to tu človek je, aby prejavoval svoju slobodnú vôľu a vyberal si, koho zo svojich dostupných Ja si vyberie za svoje súčasné Ja; v konkrétnej situácii, či celkovo na dlhšiu etapu duchovného vývoja.
Stáva sa, že ľudia poslúžia ako reproduktor, ako bábka pre nejakú entitu, ktorá do menšej, väčšej, alebo úplnej miery ovládne ich Vedomie, myslí za nich, rozhoduje sa, niečo cez nich vyslovuje a cez nich koná. Možno to je len na okamih, alebo aj na dlhší čas, alebo na určitú situáciu. Temné archónske entity konajú s nejakým cieľom, pôsobia spolu a koordinovane; emóciami, myšlienkami a astrálnymi pocitmi vytvoria taký sústredený nátlak, že tomu človek, ktorý na to nie je trénovaný, alebo zvyknutý, podľahne.
Pre jednotlivú ľudskú dušu je Amonov Svet zastúpený Duchom, ktorý predstavuje jej prvotnú identitu; Duch je v ľudskom vedomí prítomný len do takej miery, do akej mu to ľudská duša v rámci svojich prvotných nastavení a daností umožní; závisí to aj od miery, do akej sa duša (človek) od svojho Ducha, svojimi postojmi a závadnými konaniami vzdiali.
Amon je manifestáciou Najvyššieho Boha na úrovni prvotných mentálnych éterických vzorov, oprorokovaním určitých aspektov ON Milosti. Slnko predstavujúce Amona je v strede slnečnej sústavy. Meno Amon má symbolický významový súvis so staroegyptským božstvom, v prvotnom Matrixe je Amon prejavený ako planetárny slnečný boh Stredu. Amon nie je bytosť v pravom slova zmysle, nie je to astrálna bytosť, ani mimozemšťan. Je vyšším vzorom nad Matrixom a prejavuje sa aj v niektorých bytostiach na nižších úrovniach bytia. Amonov Tieň sa prejavuje aj v astrálnych parazitoch a bohoch, takýto fenomén sa objavuje aj u iných éterických vzoroch.
V trojrozmernom svete Zeme čas beží pomaly, následky postojov a rozhodnutí ľudských duší na ne doliehajú s časovým odstupom. Vládca času Saturn je v určitom zmysle naprosto mimoriadnym pokušiteľom, pretože ľuďom nepriamo umožnil oddávať sa čomukoľvek, čo si zmyslia a to bez toho, aby museli okamžite trpieť následkami svojich závadných konaní; je to ako pôžička s veľkým úrokom, ktorá je splatná niekedy v budúcnosti.
Saturn je aj prejavom ON Mienok, pretože takto to (do istej miery) na Zemi má byť. Pomaly plynúci čas symbolicky spôsobujúci odklad splátok za “pôžičky” je jednou z vecí, ktorá robí Zem špecifickým a náročným prostredím na poznávanie a evolúciu duší; keďže nie je potrebné platiť účty za svoje skutky hneď, otvárajú sa omnoho širšie možnosti a príležitosti na ich bezbrehé využívanie. Na druhej strane je to síce pre mnohých zdanlivá “výhoda”, spôsobuje však hromadenie nezaplatených karmických účtov do budúcnosti. Je to výhoda aj nevýhoda, ako kedy, ako pre koho, ako sa to vezme.
Nikoho v myšlienkach neposudzuj, ani neodsudzuj
Takéto pravidlo je neuskutočniteľné, pokiaľ človek sám seba neponorí do autohypnózy autosuggescie, ktorá zaprace jeho normálne myslenie blokádou prijatého presvedčenia, že niečo je mu zakázané a že je to z nejakých príčin nevhodné. Vôbec nič na tom nie je, niekoho v myšlienkach posúdiť. Niektoré duchovné učenia posudzovanie a odsudzovanie neodporúčajú, alebo ho zakazujú. Snažia sa o tom presvedčiť vedomie mysle človeka, chcú ho spútať a uväzniť tak, aby si o nikom nič zlé nemyslel (vrátane protagonistov falošnej viery a manipulatívnej psychológie sebazlepšovania).
Posúdenie je niečo ako sumár poznatkov o danom človeku, ktorý sa v určitej chvíli vykryštalizuje do vedomia. Ak sa skutky posudzovaného človeka zmenia a poznanie o ňom si človek aktualizuje, pochopiteľne je možné svoje postoje k nemu zmeniť a človeka posúdiť nanovo. Je však potrebné vedieť, že charakter človeka sa nemení. Človek sa v rozsahu jedného života nemení, pretože na jeho výraznejší vývoj smerom ku zlepšeniu je potrebný dlhý čas, veľa životov, pokiaľ už nepadol príliš hlboko. Takže posúdenie človeka nanovo je mienené skôr v zmysle jeho lepšieho spoznania, ak predošlé posúdenie bolo na základe nedostatočného množstva informácií, alebo bolo ovplyvnené emočno-pocitovými stavmi.
Postoje ku inému človeku vyvierajú z jeho posudzovania. Vytvárame si o niekom názor, ktorý by mal byť podložený a dlhodobý, toto si však vyžaduje pozorné pozorovanie a premýšľanie intuíciou. Posudzovanie len-tak, naverímboha, je povrchné a vedie ku omylom.
S odsúdením to je trochu inak, pretože už so samotného slova vyplýva, že sa jedná o proces nevratný a dokonavý. Závidí to však od okolností a tak, ako aj v predchádzajúcom prípade, by sa malo jednať o proces vedomý, podložený vlastnými skúsenosťami a poznaním ON.