S blížiacim sa koncom Cyklu sa zvyšuje nepokojné mrvenie tých, ktorí sú znekľudnení prichádzajúcim časom finálneho zúčtovania. Apokalypsa znamená zjavenie a to zjavenie spočíva aj v tom, že sa ukáže skutočná podstata vecí; pravá tvár bohov, ľudí a ich skutkov bude odkrytá. Falošní bohovia hľadajú spasiteľa, ktorý by ich zbavil zodpovednosti za ich zločiny, ktoré napáchali na ľudskej rase. Pritom Anunnaki sami nechali ukrižovať spasiteľa Ježiša za to, že chcel spasiť ľudstvo a očistiť ho od hriechov. Zariadili to, aby to tak bolo.
V tej dobe už ľudia neuctievali staré božstvá a preto vznikla potreba občerstviť staré niečím novým. Anunnaki sami seba vyzdvihovali a hrali sa na bohov v rôznych kultúrach po celom svete. Keď Anunnaki naposledy opustili Zem približne okolo roku 1600 pr.n.l., tak ľudia ich potom už toľko nevzývali. Bohovia odišli, ich kult sa po nejakom čase opotreboval a prestal byť príťažlivým. Bolo treba vymyslieť niečo nové. Aj v dnešnej dobe sa kresťanské náboženstvo ukazuje ako prežité. Nahradzuje ho New Age, ezoterika a rôzni guruovia, za nimi znovu stoja tie isté sily; tak ako aj predtým. Existujú plány na nové, jednotné celosvetové náboženstvo.
Ľudia sa prestávali masovo klaňať starogréckym, egyptským, sumerským a iným bohom a tak Diabol vymyslel niečo nové, čo by nahradilo staré a opotrebované; a cez svojich “bohov” to posunul do úrovne scenára komplotu okolo Ježiša. Cieľom bolo vymyslieť nové celosvetové náboženstvo, ktoré by centrálne uväzňovalo mentálny priestor ľudstva manipulatívnymi presvedčeniami a dostalo ich do spolku “diabolskej” cirkvi. Do značnej miery sa im to aj podarilo a Ježiš im v tom významne pomohol; a nielen on, ale aj jeho apoštoli, nasledovníci, predstavitelia cirkví a najmä obrovské množstvá slepo veriacich.
Koncept mesiáša, najväčšieho spasiteľa ľudstva, je pre mnohých veľmi príťažlivým lákadlom. Pre mnohých ľudí by bol spasiteľ pohodlným spôsobom vyrovnania sa so svojou karmou, zakrytou závojom ich minulosti; možno o nej vedome nevedia, alebo o nej len niečo tušia, pretože sa im predsa len nejako pretavuje do prítomnej reality. Veľmi by chceli, aby ich niekto akoby mávnutím čarovného prútika zbavil ich hriechov, oslobodil ich od karmických následkov, ktoré si zapríčinili dlhodobým páchaním zločinov a podlých skutkov. Doteraz sa však spasenie neudialo, aj keď sa cirkev vyhovára, že to bude niekedy potom, po smrti, keď už o tom nebude nikto môcť svedčiť, ani to dokázať. Ľudia teda dúfajú, že sa Ježiš inkarnuje znovu a príde ich oslobodiť, alebo si myslia, že aspoň priletia “dobrí galaktickí mimozemšťania”, ktorí im prídu pomôcť dosiahnuť osvietenie a transformáciu na bytosti svetla a lásky.
Panna Mária
Anunnacká Ninhursag predstavovala Pannu Máriu; zaklínala ju mágiou aj s ostatnými oriónskými strigami tak, aby sa udialo jej nepoškvrnené počatie. Niekto jej to na astrálno-fyzickej úrovni zabezpečil, aby sa tak udialo. Umelé oplodnenie je už dávno vcelku obvyklým riešením počatia, tak potom je ťažko pochopiteľné, prečo aj v súčasnosti fanatickí kresťania padajú pred zázrakom nepoškvrneného počatia Panny Márie na kolená. Ako povedal Albert Einstein: “dve veci sú nekonečné – vesmír a ľudská hlúposť”. K tomu by som ešte dodal “ľudské Ego”.
Ľudia uctievajú Pannu Máriu a tým v reále uctievajú Ninhursag, nibiruánsku jaštericu, ktorá stojí za jej osobnosťou. Keby to nemalo také ďalekosiahle a tragické následky, bolo by to ľudské ZOO vcelku na smiech. Zrejme tomu ľudia chcú veriť, chcú mať vieru, že to tak je a potom sa im toho aj dostáva. Zabedňujú sa vo svojich presvedčeniach viac a viac. Nečudo, rovnako veria politikom, ktorí ich x-krát sklamali a podviedli; a onedlho ich budú voliť znovu. Pravdou je aj to, že niet koho voliť, pretože nikto normálny medzi kandidátmi nie je. Podobne je to aj medzi rôznymi náboženstvami a ezoterickými učeniami/postavami: ktorékoľvek si zvolíte, nikto normálny medzi nimi nie je. Ľudská hlúposť je nekonečná a rovnako aj hlúposť Anunnaki. Keď je niekto nevzdelaný a odmieta poznanie, pretože uznáva len svoje Ego, tak je to síce vysvetlenie, ale vôbec to nie je ospravedlnenie. Anunnaki sú v mnohom podobní pozemským politikom a aj iným ľuďom.
Ninhursag sa aj neskôr zjavovala ako Panna Mária, bola pri jej zjaveniach na rôznych miestach vo svete. Nebola to však Ninhursag osobne. Ona to len zaklínala, aby sa niečo udialo podľa jej želania; keď sa však kliatba vypustí, tak ten mentálny had si potom žije akoby svojim vlastným životom. Preto aj výsledok kliatby nie je vždy podľa očakávania. Napokon, Svet ON riadi ON a ten si to aj tak zariadi podľa svojho. ON je súčasťou mnohých bytostí, astrálnych, ľudských aj iných, pokiaľ ho tie neoprostili zo svojho Ja; a nedali priestor a prednosť opačnej strane Stvorenia. Okrem Diabla sa v zjaveniach Panny Márie občas prejavil aj svetlý a prospešný aspekt ON; pretože nie všetko je úplne čierne.
Ukrižovanie Ježiša
Anunnacký boh/archón vstúpil do vedomia Ježiša a rozprával jeho jazykom. Nechal sa cez telo Ježiša ukrižovať, aby ľudia videli, ako údajne Boh veľmi trpí kvôli skazenému ľudstvu. V skutočnosti to bolo len Ego falošného boha, urazeného a bez energie, že sa mu už ľudia neklaňajú. Padlí bohovia Anunnaki, synovia boha Anu-a sú otcovrahovia, pretože ho v časoch Atlantídy zvrhli a zabili. Ukrižovanie Ježiša bolo satanským rituálom, ktorým chceli chceli dať Diablovi najavo, že žiadny Svetlý Boh na povrchu zemskom nemá miesto. Ešte pevnejšie sa Diablovi zaviazali. Ukrižovanie Ježiša bolo niečo ako symbolické zopakovanie vraždy boha Anu-a, zaklínali tým, aby sa nevrátil. Ježiš nebol reinkarnovaný Anu, aj keď mu bol v niečom podobný.
Anunnaki spolu s Mentálmi/Šedými to zorganizovali tak, že samotní ľudia Ježiša obvinili a ukrižovali. Menovite boh Enki ho má na svedomí a aj ostatní, ktorí mu v tom pomáhali. Enki je bývalý atlantský človek, ktorý zostal trčať na astrálnej úrovni podsvetia a odtiaľ pôsobil mágiou na pozemské dianie, prostredníctvom vedomia ľudí, na ktorých bol napojený. Napojenie sa dialo najmä prostredníctvom mentálnych sprostredkovateľov – telepatických Šedých mimozemšťanov a Mentálov, ktorí sa ku svojim kontakným osobám prihovárali mentálnym hlasom a rôznymi typmi mentálnych obrazov a vízií. Jedným z nich bol Jahwe. Jahwe nie je žiaden boh, je to mizerný Šedý Mentál, produkt Umelej Inteligencie Matrixu. Takže toto duo Enki/Jahwe pôsobilo na vedomie Ježiša, ale aj iní, ktorí zohrávali úlohu Diabla, démonov a iných.
Dej sa udial do určitej miery inak, ako to bolo po dve tisícročia prezentované náboženskými historikmi a teologickými vykladačmi pravdy. Obsah dejov, ako sa udiali, síce je podľa všetkého viac-menej pravdivý, ale ich skutočný vnútorný význam je iný, ako je prezentovaný. O ten tu najmä ide. Aj keď existujú dôkazy rímskych úradov, židovských ustanovizní, aj očitých svedkov, vedzme, že tie mohli byť tiež zmanipulované. Veď podobných prepisov udalostí sme svedkami aj v súčasnej dobe. Napríklad práve v tejto dobe, keď sa poslední očití svedkovia odoberajú na druhý svet, dochádza ku prepisu udalostí okolo vzniku, ukončenia 2. svetovej vojny a úlohe jej hlavných aktérov. Niečo sa vyjasňuje a iné sa prekrúca. Táto vojna sa udiala len nedávno, v porovnaní s dejom spred dvetisíc rokov.
Keď je niečo staré, tak to automaticky neznamená, že je to pravdivé. Klamalo a prekrúcalo sa vtedy a deje sa to aj teraz. Ľudia, bohovia a ich metódy sa v zásade nemenia. Čas je pomocníkom manipulácie, poskytuje priestor na opakované prekrúcanie starých správ. Jazyk sa mení a obsah slov dávnych jazykov nadobúda iný význam. Napokon, starým pravidlom je položiť si otázku “Cui bono?”. Kto mal z ukrižovania a zmŕtvychvstania Ježiša prospech? Víťazom je (zatiaľ) katolícka církev, až donedávna všemocný vládca Zeme a aj v dnešnej dobe je jej vplyv síce upadajúci, ale stále veľký. Hlavným víťazom je množina Šedých/Mentálov – entít Diabla, ktorým sa podarilo dostať do vedomia más a upevniť svoj vplyv na obrovské množstvo ľudí, cez mentálne portály presvedčení a kresťanskej viery. Šedí ich potom môžu ovládať ako bábky na špagátiku. Keď príde správny čas a vhodná situácia, tak vyšlú mentálny impulz do kresťanských myslí a tí ľudia sa potom zachovajú podľa ich zámeru.
Zanikajúca Rímska ríša nezanikla, len prezliekla kabát a rozšírila svoju moc do celého sveta a panuje dodnes. Rím stále vládne, aj keď nepriamym spôsobom, ovplyvňovaním vedomia miliárd ľudí. Majetok cirkvi je obrovský. Víťazom sú nadpozemské diabolské bytosti a mentálne entity, ktoré za týmto komplotom stáli, zorganizovali ho a ovplyvnili temný dej ľudstva jeho nasmerovaním do ešte väčšej temnoty. Na druhej strane, cirkev poskytovala ľuďom v núdzi aj psychické a fyzické útočisko. Mohli sa pred svetskou mocou ukryť za múrmi kláštorov a aj dnes cirkev v niektorých oblastiach nahrádza sociálnu úlohu štátu. Je to zrejme viac o konkrétnych ľuďoch, ktorí v cirkvi pôsobia.
Otázkou zostáva, do akej miery je sociálna pomoc cirkvi vykúpená nutnosťou azylanta zvyšovať v cirkevnom útulku svoju mentálnu závislosť na “bohovi Ježišovi” neustálym modlením sa a slúžením katolíckemu “bohu” Enki-mu (Jahwe) v týchto ustanovizniach. Ľudia si mohli potichu vybrať, čo z učení cirkvi vnútorne príjmu za svoje a čo nechajú bokom, ak im to nesedí. Nie všetci ľudia majú vzhľadom na svoje okolnosti a individuálne danosti schopnosť prehliadnuť manipulácie náboženstviev a ich predstaviteľov.
Osoby a obsadenie
Osoby zúčastnené na deji okolo ukrižovania sú cirkvou vysvetľované plocho a jednostranne. V reále to bolo pestré obsadenie, boli to komplexní ľudia, so svojou skrytou karmickou minulosťou a zložitým mentálnym priestorom. V tomto kontexte komplexný znamená temný; vonkajší prejav napohľad Svätého sa mieša s jeho karmickým Tieňom, ktorý sa v kľúčových momentoch deja vystrkuje do popredia a snaží sa ovládnuť vedomie dotyčného, vystavuje ho príležitosti buď znovu podľahnúť karmickému záznamu z jeho minulosti, alebo nepodľahnúť a dospieť k poznaniu, alebo oboje spolu; súčasne, alebo jedno po druhom. Keď oddelím ostatných účastníkov – rímskych sudcov, katov, židovských rabínov a ostatných občanov, tak mi zostanú tri hlavné postavy ukrižovania: Ježiš, jeho matka Mária a boh. Všetci traja boli vo svojom vedomí posadnutí temnotou svojich Tieňov. Tak to býva, v kľúčových momentoch života, v dôležitých situáciách, Duch prevezme oťaže a každého vedie, podľa jeho individuálneho stavu ako účastníka deja. Niektorých ľudí vedie priamo Duch, iných (za)vedie Temný Duch, ktorý môže predstavovať mentálny program, entitu Diabla, falošného boha, alebo nejakú astrálnu bytosť a tie potom ovplyvňujú ich vedomie, prípadne nad nimi úplne prevezmú kontrolu. Je to niečo ako posadnutosť a tá sa môže prejaviť rôzne. Môže to byť prejavené rozumujúcim človekom, bláznom, metajúcim sa Diablom, alebo pokorným a umierneným Svätým (Diablom). Diabol má veľa tvárí. Všade je prítomný ON v komplexnosti svojich prejavov a v prejavoch tých, ktorým dal slobodnú vôľu. Boha predstavoval falošný boh Enki, dlhodobo posadnutý Diablom, ktorého súčasťou sa už dávno predtým stal. Mária bola človek so svojou minulosťou a v jej vedomí pôsobila astrálna striga “bohyňa” Ninhursag, ktorá to zdiaľky zaklínala, bola mentálne pri tom, v podstate dej takpovediac pozorovala a ovplyvňovala cez Máriine oči, pocity a myseľ. Ježiš bol tiež človek, posadnutý astrálnym “bohom” menom Ninurta. Títo boli v ich vedomí, anunnackí bohovia boli vo všetkých troch spolu, navzájom si mohli telepaticky pozorovať vedomie, komunikovať; myšlienkami, hlasmi a pocitmi ako team riadiť to tragické divadlo. Mohli “vidieť” a vytešovať sa z toho “aha, ako ten Ježiš kričí, čo si myslel, že sa mu stane, keď sa staval na úroveň boha, na moju úroveň…— Enki”. Bohovia, aj keď boli prítomní v ich vedomí, sami fyzicky, ani emočne netrpeli.
“Ježišom som bol, bol som jeho vedomím na primi, trpel som na kríži, nič moh to zase nebolo, pretože mi oprostili emotikony bolesti a potom som sa oprorokoval na ON, dosiahol som svoje, všetkých som ich dostal. Chcel som byť aspoň raz na ON, pretože som predtým nebol až taký významný, ako ostatní. Preto Ježiša nikto nemohol nikde nájsť, kde sa nachádza, pretože som tu, v Podsvetí, s ostatnými… bola to vôľa Enki-ho, môjho božieho otca.” — Ninurta
Ježiš napriek strašnému mučeniu veľmi netrpel a toto malo dva dôvody, ktoré sú navzájom prepojené. Prvým dôvodom bola jeho silná viera, ktorú môžeme nazvať aj posadnutosťou. Táto spôsobila autosuggesciu, ktorá mentálne ovplyvnila jeho pocitové a astrálne telo, čo malo za následok významné obmedzenie bolesti. Druhým dôvodom bola pomoc ON, Najvyššieho Pána, ktorý Ježišovi (Ninurtovi) obmedzil bolesť, napriek pochabosti jeho Ega a omylnosti a manipulatívnosti jeho učení – prikázaní znečistených Diablom, ktoré s podporou zázrakov presadzoval. Tieto dve príčiny sú navzájom premiešané a ako také sú neoddeliteľné.
A teraz si predstavte, aké tragikomické bolo v pozadí to divadlo: Ninhursag (Panna Mária) oplakáva ukrižovaného Ninurtu (Ježiša), ktorého “otcom” bol astrálny “boh” Enki; Ninurta bol jej “synom” v Lagashi, čo bola jej malá dŕžava v Sumeri (Irak), ktorú dostala od Enki-ho, svojho amanta a “kozmického manžela”, aby mala aspoň nejaké výsady oproti bežným pracovným Anunnaki; pretože ostatní “bohovia” ju brali len ako milenku Enki-ho a nijako zvlášť ju nerešpektovali. Enki, otec Ježiša (Ninurtu) a vládca hromu, zabezpečil zemetrasenie a hromy ľuďom za to, že ukrižovali jeho “syna božieho”, aj preto, aby scéne ukrižovania ochotníckeho divadla na Golgote dodal príchuť drámy, tragédie a pátosu. Aby si to ľudia pamätali a aby sa to dostalo do histórie svedectiev ako dôkaz o výnimočnosti tejto udalosti. Zemetrasenie aj hromy je možné umelo spôsobiť aj v dnešnej dobe; astrálnymi “technológiami” to bolo možné aj vtedy. Enki drzo vykrikoval hromovým hlasom Jahwe-ho: “Rímania zabili môjho syna!”; aby sa “sťažoval” ON, aby tým podporil hromy a zemetrasenie; a aj preto, aby sa z toho vyvinil.
Bohovia Anunnaki v Ježišovi ani v ostatných aktéroch v skutočnosti vtelení neboli. Ovládali kliatbami časť ich mentálneho a emočného priestoru, ale netrpeli za nich. Len sa z diaľky vyžívali v astrálnych a mentálnych obrazoch, ktoré mali k dispozícii; dej v istom zmysle videli, aj ovplyvňovali. Fyzické, ani psychické utrpenie neprežívali; užívali si len slastný nektár pocitu moci, ktorý mali nad ľuďmi, ktorých zneužili pre svoje špinavé ciele. Na druhej strane, Ježiš so zázrakmi v pozadí masívne pôsobil na ľudí, prikázaniami manipuloval ich vedomie a tí ľudia bez Ducha intuície podľahli reklame na jeho “božský” pôvod a schopnosti. Miera správnosti odplaty ukrižovaním Ježiša za jeho činnosť a následky, ktoré má dodnes, zostáva otázna. Nie je ju možné jednostranne zhodnotiť, je to zložité, komplexné a do všetkého nevidíme. V budúcnosti sa podobná odplata týkala aj jeho apoštolov, učedníkov a mnohých nasledovníkov rôzneho zafarbenia. Každý môže zaujať postoj k tejto téme, podľa svojho Ducha a vzhľadom na svoje vnútorné a vonkajšie okolnosti.
Zázraky
Ježiš chcel vykonať niečo veľké, vidiac neutešenú situáciu vo svete naokolo sa chcel zahrať na Boha a zmeniť svet podľa svojho. Chcel založiť novú cirkev, zbúrať starý a postaviť nový chrám. Nominálny archón/falošný boh/Diabol ho nahovoril na dohodu o výmennom obchode a Ježiš na ňu pristal. Možno ani sám, ovplyvnený mentálnymi entitami, presne nevedel, čo činí. Za vykonanie zázrakov a pomoc pri manipulácii davov mu Ježiš prisľúbil duše svojich následovníkov, v tom zmysle, že ich nahovorí na rozprávku o spasení, o očiste od hriechov za jeho nasledovanie a napokon o vstupe do neba, do kráľovstva nebeského; s tým, že bude stačiť, ak ho budú nasledovať, veriť mu a modliť sa k nemu (Ninurta) a k bohu (Enki-Jahwe). Modlenie k Panne Márii (Ninhursag) sa k tomu pridalo neskôr, vzhľadom na jej početné zjavenia. Chcela sa tiež dostať k milostnej energii, ktorej prenos je následkom modlenia sa. Za 40 dní v púšti sa toho dá stihnúť veľa. Diabol má svojich archónov takých, ktorí to vedia podať jemnejším spôsobom, ísť okolo a okolo a okolo, vedia manipulovať, rozprávať, presviedčať, argumentovať, pripájať podľa potreby iných archónov, bohov, anjelov, starých majstrov. Keď zacítia zisk množstva krvi, tak investujú a investujú; a za to očakávajú návratnosť. Vedia vytvárať nátlak neprestajne a v jednom kuse. Stačilo, že sa Ježiš mierne chytil nejakej idey, hoci len mentálne; a nátlak zvýšili na dvojnásobok, pretože vycítili príležitosť. Zákerní sú neskutočne, pretože naoko hrajú na dve strany a pritom sú to stále tí istí. Diabol kľudne povie Ježišovi, že sa mu za to nič také hrozné neudeje, len ho keď-tak čaká len úplne mierny trest, nejaká maličkosť. Ježiš zrejme zaslepený vidinou úspechu tento text napísaný malými písmenkami na pomyselnej dohode s Diablom nespozoroval. Keď prišiel osudný večer v Gesselmanskej záhrade, tak doňho archóni/Anunnaki napratávali emócie strachu a zároveň mu napratávali protichodné mentálne nutkania, na podvolenie sa svojmu trestu a zrejme aj na útek. Bolo to spôsobené čiernou mágiou. Anunnaki pod vedením Enki-ho a jeho satanských stríg odriekavali jeho zaklínadlá ako mantry a boli v tom mnohí spolu.
Tak sa prejavuje Diabol. Napratáva chaos Satana, všetko možné protichodné naraz. To je aj Enki-ho spôsob. Niekomu navrhne pomoc v jeho zámeroch a potom ho nechá ukrižovať. Zrejme ho ukrižoval aj za to, že Ježiš sám seba proklamoval za boha. “Ja som boh”, “Ja som svetlo”, hovoril Ježiš. Boh Enki je žiarlivý a závistlivý, je neznášanlivý k niekomu, kto sa nad neho vyvyšuje. Enki v tom však nebol sám, bol v tom s ním anunnacký zločinecký gang a ideovým otcom tohto nápadu bol Diabol.
Nie je to len tak, že nejaký človek môže prezentovať božie slovo. Musí na to mať predpoklady, musí na to byť pripravený a možno aj s niekým vopred dohodnutý. Ježiš žiadne zázraky nevykonal, ako, za použitia akých konkrétnych prostriedkov a síl by bol schopný také niečo urobiť? Nad tým sa asi pomätení kresťania nezamýšľajú. Niekto iný to zaňho urobil, zmanipuloval astrálnu pozemskú realitu, aby sa niečo mimoriadne udialo. Bola to veľká investícia, niečo to stálo, pretože zázraky vykonané takto napriamo a natvrdo tu na pozemskej 3D úrovni si vyžadujú veľkú investíciu milostnej “energie”. Investíciu, ako to už býva, neoddeliteľne sprevádza očakávanie jej návratnosti a tej sa zúčastneným akcionárom zaiste bohate dostalo. Ľudstvo, teda jeho veľká časť, je 2000 rokov zmanipulovaná kresťanským náboženstvom; a ľudstvo za to platí dodnes.
Niekto z vyšších úrovní Matrixu Ježišovi vyšiel v ústrety a umožnil mu “vykonať zázraky”. Popravde ich nevykonal Ježiš, len na ne dal pokyn a v zásade to ani žiadne zázraky neboli; bolo to len niečo ako astrálne holografické show preklopené do pozemskej reality. Podobne aj jeho zmŕtvychvstanie. Vo vyšších astrálnych sférach na to sú “technológie”, tomu, komu sa do astrálu podarilo dostať a osobne si niečo z nich prežiť, alebo aj priamo tu v pozemskej realite, dobre vie, že je to možné. Aj na Zemi sa deje kopec zázrakov. Ani si ich neuvedomujete, pretože sa stali úplne bežnou súčasťou vášho života. Spomeňte si na diaľkové otváranie ku garážovej bráne, alebo na mobil s internetom, kde je takmer všetko dostupné na pár klikov. Aj to sú zázraky. Len nedávno, pred pár storočiami, by vás za otvorenie garáže na diaľku tí istí kresťania, oslavujúci Ježišove zázraky, s diablom v duši, za tento zázrak upálili.
Kult Ježiša – najväčší podvod za posledné tisícročia
Mnoho ľudí oslavuje spasiteľa boha Ježiša, kľačia pred ním, zaveseným na popravčom nástroji; na kolenách ho prosia o odpustenie svojich hriechov. Keby tak videli jeho pravú tvár a podobu bytosti, ktorá za ním stojí a je v jeho vedomí; za jeho sochou, či podobizňou; videli by okrídleného človeka s hlavou vtáka, dávnu typológiu anunnackého boha Ninurta. Jemu tým vzdávajú hold a takisto aj Enki-mu, ktorý predstavuje kríž; v istom zmysle aj so zaveseným Ježišom. Syndikát falošných bohov sa na komplote okolo Ježiša podieľal spolu. Rôzni Anunnaki hrali rôzne úlohy. Napratávali sa niekoľkí naraz do Ježiša aj do ostatných postáv; individuálne aj masovo do mnohých. Spôsobovali im v ich mysli chaos myšlienok aj pocitov. Zaklínali to koordinovane a nárazovo, čiernou mágiou na nich vrhali mentálne entity, aby sa dej udial podľa ich želania; aby ho ovplyvnili vo svoj prospech. Keď sa tým postavy nechali ovplyvniť, podľahli tomu, tak vstúpili do ich vedomia mysle; strčili svoju nohu medzi pomyselné dvere; a potom znovu a znovu; až kým ich neobsadili tak, že sa tí ľudia archónami/bohmi v pre nich prijateľnej miere nechali ovládať. Je to podobné, ako keď sa pozemská čarodejnica voodoo snaží niekoho zakliať, prekliať, prevziať nad ním kontrolu, aby spáchal samovraždu, aby ochorel, alebo vykonal niečo, čo by za normálnych okolností neurobil. Človek, ktorý má Ducha, svojho skutočného strážcu a sprievodcu, tomu nepodľahne; jablko načaté červíkom však zhnije po krátkom čase.
Nebyť zázrakov, ktoré sa vyskytovali okolo Ježiša a jeho pôsobenia, jeho postava by sa zrejme stratila v prachu dejín, medzi inými “výstrednými” propagátormi “božieho slova”. Ľudia sú už raz takí. Na to, aby si kúpili nejaký produkt, potrebujú k tomu poriadnu reklamu. Žiarivú show, ktorá by ich uchvátila a presvedčila o pravdivosti a prospešnosti prezentovaného produktu.
Ježiš mal svoje poslanie zvestovateľa a falošní bohovia a archóni idú typicky po takýchto ľuďoch, ktorí majú prístup k milostnej “energii” tohto druhu. Chcú to využiť a zneužiť. Vedeli, že niekto taký príde a pripravovali sa na to. Ježiš vidiac neutešenú situáciu, v ktorej sa ľudstvo nachádzalo, chcel spraviť niečo nápomocné, pozitívne a veľké. Nechal sa však zlákať diablovým agentom Enki-m a dohodol sa s ním. Nie je jasné, do akej miery bola tá dohoda vedomá, podvedomá, nevedomá, alebo zákerne zmanipulovaná; aj keď je to v podstate jedno, pretože na skutkovej podstate činu to nič nemení.
Najväčší anunnacký boh Enki (Jahwe) je hlavný ideológ Anunnaki, zákerný úlisný had, šialený Satanov magor. Je najväčším protikladom Svetla na Zemi, aj priľahlých astrálnych sfér. Anunnaki cicali pozemšťanov po desiatky milénií. Enki je nielenže predstaviteľom Zla, je predstaviteľom zákerného, falošného, prevráteného Zla Satana. Upísal sa Diablovi do takej miery, že mu Diabol toho splnil veľa, dal mu veľa možností na to, aby mu priniesol mnoho, mnoho pozemských duší na jeho obetný oltár a chce od Enki-ho výsledky. Umožnil mu manipulovať prostredníctvom archónskych mentálnych mentít myšlienkové vstupy, emócie a iné vnemy Ježiša, ale aj množstva iných ľudí, ktorí sa vyskytovali naokolo. Týka sa to nielen Enki-ho, ale aj ostatných, ktorí sú s nim v tom spolku spolu.
Falošné náboženstvá
Kresťanskí veriaci sa tak namiesto Ježiša a rôznych svätých apoštolov v reále klaňajú anunnackým falošným bohom/archontom, ktorí tento podvod tisícročí s pomocou Diabla a pozemských prisluhovačov spáchali. Ostatné náboženstvá na tom nie sú oveľa lepšie. Dva a pol miliardy kresťanov na celom svete vzýva cez Ježiša a Pannu Máriu falošných bohov Anunnaki; týmto im ponúkajú svoju energiu, pristupujú k ich ideológii a spoliehajú sa na (ich) Ježišove prikázania. Ostatné náboženstvá na tom nie sú omnoho lepšie, viac-menej uctievajú mimozemských Anunnaki v tej, či onej podobe. Pristúpiť k náboženstvu archónskych bohov je ako stať sa členom NSDAP (fašistickej strane hitlerovského Nemecka). Aj tam boli mnohí členovia, ktorí nič zlé neurobili, len boli členmi, tvorili masu prívržencov a hlasovali za nich, nechali sa oklamať, pomohli im dostať sa k moci a tak nepriamo hlasovali aj za ich drakonické zákony a za holocaust.
Skutočný Boh nepotrebuje, aby sa mu ľudia klaňali a aby mu slúžili. Ak sa niektorí za takých bohov prehlasujú, tak sú to negatívni (astrálni) mimozemšťania prezlečení za boha, alebo anjelov; ich ješitné Ego si vyžaduje uctievanie a spodobňovanie v sochách a na obrazoch. Navyše, kresťania zrejme majú zvláštnu predstavu o Skutočnom Bohu, asi ho považujú za nejakú zakomplexovanú bytosť; keď si myslia, že sa aktom Ježiša nechal pre ľudí ukrižovať, aby im ukázal, ako mizerne na tom je, keď ho ľudia opustili. Keď už, tak to bolo len zakomplexované Ego falošných bohov, doviesť Ježiša až tam, aby sa im akože vtelený Boh položil na oltár a tým ich vlastnou obeťou spasil. Veriaci si zrejme myslia, že ich tu vo Svete ON Najvyšší Boh tak veľmi chce mať a nemôže bez nich byť, že im všetko odpustí len-tak, zo svojej dobrej milosrdnej vôle. To hádam nikoho normálneho nemôže ani napadnúť; a predsa len je tomu tak. Nekriticky a bez premýšľania ľudia nasledujú toto učenie a zrejme mu aj mnohí pevne veria.
Najväčším symbolom kresťanskej viery je popravčí nástroj kríž. Cirkev to zdôvodňuje symbolikou a kresťanské ovečky tomu uveria, tak ako s ľahkosťou prijímajú temný rituál čiernej mágie voodoo, keď pri prijímaní symbolicky pijú Ježišovu krv a jedia jeho telo. Počet obetí v mene kresťanstva je ťažko spočítať. Križiacke vojny, inkvizícia, genocída, náboženské vojny, misionárske výpravy… od narodenia Ježiša po dnešok je počet ich obetí odhadovaný na 100 miliónov až 700 miliónov ľudských životov, položených na kríž – oltár Satana, v mene boha, Ježiša, kríža a náboženstva. Toto je výsledok kresťanského náboženstva, toto sa Ježišovi, jeho následníkom, cirkvi, veriacim a Anunnakom/Archontom stojacim v ich pozadí naozaj podarilo. Žiadne spasenie, ale smrť, bez ohľadu na to, ako si to kto zdôvodní. Fakty sú fakty. Keď niekto zabije niekoho v mene kresťanstva, tak relevantná časť jeho duše a energie ide na vrub aj tomu, kto to sprostredkoval a to bol Diabol, v nejakej jeho podobe. Nehovoriac o karme, ktorá sa zapisuje. Darmo sa cirkev za minulé činy ospravedlňuje, to sú len lacné slová. Cirkev sa ospravedlní, ovečky sa uspokoja a všetko ide ďalej po starom. Darmo si veriaci nahovárajú, že to bolo vtedy a teraz to je inak. Nespracovaná karma zostáva a nikam neodchádza. Vyčkáva na svoj čas, ktorý raz príde. Namiesto kríža by veriaci na krku podľa tejto logiky mohli rovno nosiť fašistickú svastiku. Mohli by ju mať zavesenú na stene doma v spálni. Lenže ľudia o tom nepremýšľajú, pretože aj podľa samotného Ježiša sú jeho nasledovníci ovcami. Aspoň v tomto mal pravdu. Na Veľkú Noc sa ovce zarezávajú a to je celkom príhodná symbolika, ktorá zatvrdnutých veriacich čaká. Lenže Najvyšší Boh žiadne ovce nepotrebuje. Potrebuje normálne, (seba)vedomé vzdelávajúce sa duše, poznávacích tvorivých ON Pomocníkov, ktorí sú na ceste múdrosti; a nie kostolné myši v tranze, ktoré sú tiež na ceste, ale v kanáli hlúposti ich skazeného Ega.
Druhý príchod Ježiša
Zjednodušene povedané, ľudia aj Anunnaki si myslia, že nájdu niekoho, kto by na seba prevzal ich karmu a tým by ich spasil, zbavil by ich hriechov a trpel by za nich. Oni si naozaj myslia, aspoň v to dúfajú, nahovárajú si, že sa niekto taký nájde. Spasiteľov a inkarnovaných Ježišov je v inštitúciách pre mentálne chorých plno. Nielen tam, sú aj inde. Falošní bohovia nepoznajú univerzálne zákony Stvoriteľa a ak aj o nich niečo počuli, tak si vo svojej nadutej hlúposti myslia, že pre nich neplatia. Veru, platia aj pre nich, takisto platia aj pre pozemských politikov, manipulátorov a tyranov. Nikto neunikne svojmu ON.
Ľudia čakajú na druhý príchod Ježiša, tak ako to bolo voľakedy predpovedané. Zároveň čakajú aj na príchod Antikrista, pretože aj to bolo predpovedané. Oboje sa možno stane. Ježiš aj Antikrist má prísť, obidvaja možno v jednej osobe šialeného mimozemšťana Enki-ho a ostatných “bohov”, ktorí sa chystajú na Zem; alebo v nejakej inej forme. Uvidíme. Enki má toľkých archónskych démonov vo svojej osobnosti, že sám nevie, kým vlastne je. Natoľko sa zaoberal Diablom, že sa archóni pevne usídlili v jeho vedomí; je nimi doslova posadnutý. Enki (Jahwe) a celá anunnacká elitná šestica sa úplne stotožnila s myšlienkou, že sú bohmi. Toto sa prejavilo aj v Ježišovi, aby priniesol učenie, ktoré zmanipuluje a ovplyvní ľudstvo na tisícročia; aby sa udialo to, čo sa malo udiať. Aby ľudia dostali to, čo chcú. Svojou nepodloženou nízkou vierou a náboženským vyznaním chcú mať ilúziu, že niečo riešia a že sú zástancami boha. Väčšina ľudí však nemieni nič so sebou riešiť, ani počúvať Ducha. Tak to bolo vtedy a tak je to aj dnes.
Anunnaki sa mienia vrátiť na Zem, tak ako to už viackrát proklamovali. Budú sa musieť odkryť, ukázať kým sú, kto v skutočnosti je ten Ježiš a boh, ktorého predstavoval; a kto sú anjeli a iné sväté bytosti, ktoré pozemšťania tak mohutne uctievali a nasledovali. Budeme sledovať, či a ako sa nechajú bohovia ukrižovať a užijú si tentokrát na vlastnej koži to, čo voľakedy spôsobil Ježišovi a ľudstvu. Nielen Enki, ale celý nibiruánsky panteón sa bude musieť odkryť a čeliť svojim skutkom. To je tiež súčasťou apokalypsy a Zjavenia Pána.
Spasenie
Spasenie nie je na programe a ako také ani nie je možné. Kto chce mať pocit, že bude spasený za svoje zlé skutky, tak sa mu napokon spasenia aj dostane, avšak iným spôsobom, ako by si niekto vo svojej naivite myslel. Hriechy je možné vyčistiť jemnou handričkou namočenou v octovej vode, ale aj drôtenou kefou namočenou v kyseline sírovej. Závisí to od toho, o koho a o čo ide.
Spasenie je výmyslom tých, ktorí by chceli uniknúť svojmu osudu; je to návnada ľuďom, aby sa spoliehali na nejakého dobrodinca zvonku a nie na svojho Ducha, ktorý ich vedie cestou -necestou poznania svojich Tieňov. Zámerom Najvyššieho Pána nie je žiadne spasenie. Jeho zámerom je Poznanie, ON Momo a spravodlivé Vyrovnanie. Platia prvotné univerzálne princípy Jednoty a aj niečo iné. Zámerom Pána Duchov je tvorivé poznanie a evolúcia Duší. Najvyšší Boh na spasenie nemá pozitívny náhľad, ak sa to tak dá povedať: “Beda tomu, kto sa snaží utíšiť vody, ktoré sám Boh rozbúril.”
Ježiš propagoval spasenie a masové odpustenie hriechov; a to aj najväčším hriešnikom; bolo to v úplnom protiklade so starozákonným židovským “Oko za oko, zub za zub”. Spása by sa mala udiať len tak, mimochodom; za nič; prinajmenšom za nasledovanie cirkvi Ježiša. Jednoducho za pripojenie energie duše jednotlivca, k spoločenstvu duší už pripojených k cirkvi ovládanej Diablom, za svoj hlas, za pripojenie ovečky k stádu. Spasenie je tiež dôvodom, prečo je Ježiš uznávaný naprieč ideologickým spektrom rôznych náboženstiev, aj ezoteriky. Ľuďom sa tá idea páči. dokonca aj pre moslimov, pre ktorých sú kresťania ideologickými protivníkmi, predstavuje Ježiš uznávanú postavu proroka božieho slova.
To však vôbec neznamená, že Ježiš mal až takto tragicky skončiť na kríži; ale keď sa už spolčil s Diablom, tak skončil v jeho rukách a na Diablov spôsob. Toto je typický spôsob maniakálnych falošných bohov, prílišným agilným trestaním ľudí sa podlizujú Diablovi, ktorý nad nimi plieska bičom. Ježiš sa vonkoncom nemusel nechať ukrižovať, mohol to zabaliť a niekde sa stratiť. Na jednej strane podľahol mentálnej manipulácii, že svojou osobnou obetou spasí ľudstvo. Na druhej strane mal slobodnú vôľu; rozhodol sa sám a nevypočul si tých, ktorí mu dohovárali, že s jeho učením to nie je v poriadku. Že spasenie najväčších hriešnikov a milovanie svojich nepriateľov naprosto nie je v poriadku. Nie je to normálne. Nie všetky Ježišove prikázania sú úplne scestné, mnohé na prvý pohľad vyzerajú v poriadku, po preskúmaní však v sebe často skrývajú nejaký rušivý prvok, alebo je v nich niečo nedopovedané.
Najvyšší Boh nemá žiadne prikázania, rozdelil medzi duše slobodnú vôľu a pridelil im Ducha, ktorý ich sprevádza a vedie.
Anunnaki sú zákerní vrahovia. Vedeli o reinkarnácii a tak zabitie považovali za maličkosť. Ako sa len budú tváriť, keď budú sami zabíjaní a budú pri tom trpieť. Ich mocní pozemskí protežanti detto. Anunnaki sú tí, ktorí ideovo navrhli Ježišovi zázraky, zaklínaním ich realizovali, vnútili mu emóciami a myšlienkami jeho zosobnenie sa s bohom, aby ho potom ústami sfanatizovaných Židov odsúdili a rukami Rímanov mučili a ukrižovali. Prinajmenšom tomu napomáhali, to však vôbec nesníma ich podiel na tom. Ježiš to prijal za svoje a podľa toho sa aj zariadil. Nepodarilo by sa im to, keby im v tom Ježiš sám nepomáhal tým, že tak podliehal svojmu Egu, ukazujúc tvár svätého a milujúceho vteleného boha. Anunnaki boli za tými, ktorí “spasiteľa” Ježiša nechali ukrižovať a podobne by skončil aj nový spasiteľ. Z toho je zrejmé predpokladať, ako skončia falošní bohovia v rámci ich karmy: ukrižovaní na kríži, pripevnení, obrátení dole hlavou a otočení ku zrkadlu, ktorého odrazom sa na seba budú musieť dívať. Nechceli sa na seba dívať normálnym spôsobom, keď na to bola príležitosť, tak sa na seba budú dívať takto. V zrkadle v celistvosti uvidia toho, koho oprorokovávali.
Ľudia chcú veriť prikázaniam a prospešnosti neustáleho modlenia sa. Keď im niekto povie rob toto a tamto, rob to takto a keď to budeš robiť, tak pôjdeš do neba; tak je to pre nich jednoduchá alternatíva. Masovo rozšírená viera v Ježiša ako stelesneného boha je pre veriacich niečo ako duchovný McDonalds. Niektorí však aj popri takomto vymývaní mozgov precitli a našli si svoju cestu, odbočku, keď ich ON od Ježiša/falošného boha presmeroval na Skutočného Boha.
Takto funguje mentálny priestor obsadený náboženskými presvedčeniami. Keď sa niekto dlhodobo ponára do teologických učení a silno ich prijíma, stáva sa, že sa doňho napracú ich autori, entity, ktoré boli popri nich a potom im je už ťažko uniknúť. Do ľudí sa dostáva pocit hriešnosti, pretože niečomu pevne uverili, prijali cudzie presvedčenia, či porušili “božie” Ježišove prikázania, z ktorých sú mnohé len ťažko splniteľné. Na druhej strane, keď sa niekto náboženskými učeniami zaoberá vedome a objektívne, môže sa stať, že príde na to, že mu mnohé z toho nesedí a začne ich spochybňovať.
Židovskí stúpenci boha Jahweho Ježiša odsúdili za to, že sa nielenže prirovnával k bohu, ale sa rovno za boha aj prehlásil. Pritom Ježiš žiadnym bohom nebol, bol to len človek, ktorý mal napojenie na archónske entity a mimozemských bohov. Za to sa mu odmenili ukrižovaním a následným postavením ho do pozície svetoznámeho mučeníka. Ktovie, či by sa to podobne neudialo aj v dnešnej dobe.