Energetické miesta vznikajú spirituálnym pôsobením človeka, alebo inej bytosti.
Príkladom energetického miesta nech nám je Čertova Sihoť. Je to ostrý hrebeň v Slovenskom Raji, blízko turisticky dobre známeho Kláštoriska. Kláštorisko bolo opevnenie a neskôr tu bol postavený kartuziánsky kláštor. Miesto slúžilo v stredoveku ako útočisko obohnané hradbami, do ktorého sa utiekali obyvatelia z okolitých obcí Spiša v čase ničivých tatárskych útokov. Ľudia ukrytí na opevnenej lúke boli vcelku dobre chránení pred tatármi, ktorí by sa na koňoch len ťažko dostali na Kláštorisko cez rokliny Slovenského Raja. Na to, aby sa dostali do útočiska k ľuďom, museli zosadnúť z koní a ísť pešo cez horské hrebene, na ktorých im ľudia prichystali osudnú pascu.
Iná a doteraz neznáma je mysticky navnímaná realita minulosti, preklápajúcej sa do prítomnosti. Boli to drsné časy. Ľudia sa modlili za svoju záchranu, modlili sa za to, aby sa k nim Tatári nedostali, aby si zachránili životy svoje a svojich blízkych. Ich modlitby boli vyslyšané a osadníci boli pred Tatármi skutočne ochránení. Ako sa to udialo? Ich spoločné modlitby viedol kresťanský kňaz, ktorý bol vo svojom vnútri čarodejníkom. Ak by sa ľudia modlili osobitne a každý sám za seba by si odriekal to svoje, tak by to nemalo až taký účinok. Avšak spoločná modlitba – zaklínanie, pri ktorom jeden predčítal a ostatní po ňom opakovali, zhŕňala energiu a zámer modliacich sa ľudí do jedného lúča a ten bol nasmerovaný kňazom, jeho zámerom a jeho duchovnou podstatou. Využil energiu ľudí na zakliatie miesta Čertovej Sihoti. Sám by na to nemal, malo to byť spoločné dielo osadníkov, ktorí sa do Kláštoriska uchýlili. Vedeli čo robia a za akým účelom. Bola to kliatba cesty smrti, ktorej úlohou bolo zviesť dobyvateľov z cesty ku Kláštorisku a ku smrti jeho obyvateľov, na cestu k ich vlastnej smrti.
Na pozemskej úrovni ľudskými zmyslami nebolo na cestičke horského hrebeňa Čertovej Sihoti viditeľné nič. Avšak na astrálnej úrovni sa zvodidlo na cestu smrti prejavuje ako tenký medený pásik.
Je to príhodná symbolika, pretože zvýšené hladiny medi v krvi sa u človeka prejavujú problémami pri chôdzi, zlou koordináciou pohybu, svalovými trasmi, zášklbmi, abnormálnym správaním, zmenou osobnosti a poruchami vnímania.
Chodník na Čertovej Sihoti je úzky a človek (dobyvateľ) chtiac, či nechtiac na neviditeľné astrálne medené zvodidlo šliapol. Nevidel ho. Tatár šliapne na pásik a v jeho vedomí sa ozve tichým hlasom démon, ktorý mu povie “nasleduj ma, šliap po mne, ja ťa budem viesť”. Červ kliatby nahlodá Tatárov zdravý úsudok a jeho myseľ sa dostane do hypnotického stavu. Cíti sa v bezpečí, pretože šliape po zemi a je čímsi vedený, zároveň je však napoly v snovom stave a keď sa po malej chvíli pásik zo zeme začne dvíhať, Tatár si to v halucinácii toxínov kliatby ani nevšimne a už šliape kúsok nad chodníkom vo vzduchu, za moment už pod nohami nemá pevnú zem, pretože ho medený pásik odviedol vedľa, nad hádam dvesto metrovú priepastnú hlbočinu pod Čertovou Sihoťou, do ktorej padá a na konci ho čaká už len neodvratná smrť. Po tvrdom páde precitne, ale už na druhej strane. Zrejme aj samotný názov Čertova Sihoť a na druhej strane hrebeňa jaskyňa Čertova Diera, sídlo mnohých druhov netopierov, majú svoj príznačný názov z istých dôvodov. Niekto v minulosti zrejme energie toho miesta navnímal a zistil, že s tými miestami nie je všetko celkom v poriadku.
Na Čertovej Sihoti po všetkých tých obetiach zostala energetická spomienka v podobe chuchvalcov negatívnych energií, spojených s kliatbou a jej obeťami. Sú to šľapaje mentálneho Diabla, aj keď otázkou zostáva, či a do akej miery bolo zakliatie kňazom oprávnené, keď sa obyvatelia Kláštoriska nemali možnosť brániť dobyvateľom iným spôsobom. Závisí to zrejme od viacerých okolností, ktoré zatiaľ nie sú známe.
Kliatba časom slabne, zvetrala, nie však pôsobením času ako takého, ale pôsobením ľudí, ktorí tadiaľ po stáročia prechádzali. Prešli cez zakliate miesto Čertovej Sihoti a nevedome si odtiaľ kúsok po kúsku poodnášali energie miesta, čiastočky prekliatia a tým tú kliatbu oslabovali. Ak by sa na tom mieste dlhšie zdržiavali, mohlo by to mať u niektorých vážnejšie následky na ich psychiku a zdravotný stav. Obzvlášť pre ľudí, ktorí sú vnímaví na energie miesta. Keď si tie kúsky tmavých energií poodnášali, možno to v nich spôsobilo nejakú menšiu nepríjemnosť, alebo nasledujúci noc mali sen, ktorý im mienil niečo oznámiť.
Spoločné modlenie sa, alebo skupinové meditácie sú úplne bežnou duchovnou praxou. V kostoloch kňaz predčíta modlitby a ľudia ich po ňom opakujú. Ne je to to isté, ako keď sa kňaz modlí sám. Kňaz, alebo vedúci meditácie, vedie skupinu a tým zhŕňa a smeruje ich energie, podľa svojho zámeru. V mnohom to závisí od vedúceho modlenia, od jeho duchovného zafarbenia a od bytosti z vyššej dimenzie, ktorá je v skutočnosti často cieľovou stanicou modlitby. Využije energie ľudí, aby sa niečo udialo na inej úrovni a niekedy aj na fyzickej pozemskej úrovni. V prípade Čertovej Sihoti ich energia poslúžila na zakliatie miesta, na vytvorenie astrálnej hypnotickej pasce, ktorá privedie dobyvateľov do záhuby a tým pred nimi ochráni obyvateľov. Lenže kliatba si začne v určitom slova zmysle žiť svojim vlastným životom a môže sa stať, že bude škodiť a zahubí aj iných, nielen tých, proti ktorým bola určená.
Dobre známym príkladom z nedávnej histórie je aj kliatba faraóna Tutanchámona. Tá zatuchla v čase, zostala po tisícročia nepoužitá. Nikto sa naokolo nevyskytoval, žiadni ľudia tam neboli, ktorí by si odniesli temnú energiu kliatby; aby si ju odtrpeli. Keď Howard Carter a jeho skupina odkryla v Údolí Kráľov hrobku Tutanchámona, ktorá im vydala svoje tajomstvá, tak tými neboli len zlaté poklady. Bola to aj smršť kliatieb, ktorá tam ostala zamrznutá v čase, aby sa raz nazhromaždená vrhla na svojich objaviteľov, na archeológov, správcov múzeí a ostatných, ktorí s Tutanchámonovými pokladmi a jeho múmiou prišli do kontaktu. Časť z nich zomrela za zvláštnych okolností do niekoľkých rokov po otvorení hrobky a ďalší ich nasledovali; možno bolo obetí ešte viac, len sa o nich nevie.
Takže pozor na spirituálne miesta. Spirit je Duch a Duch je aj Temný Duch. Nie všetko je také, ako sa zdá na prvý pohľad, alebo ako je to prezentované v spirituálne orientovaných médiách. Tú istú energiu môže niekto vnímať ako povznášajúcu a niekto iný ako nepríjemnú s deštruktívnym podtónom. Človek hľadajúci duchovno vonku na energetických miestach môže temnú energiu miesta vnímať pozitívne, pretože to tak chce a potom to tak aj dostane. Je zvedený do slepej uličky. Človek hľadajúci duchovno vo vnútri vlastného Ja, otvorený Duchovi, môže energiu preciťovať aj negatívne, niečo sa v ňom otvorí a jeho Duch mu napovie, či s tým nemá niečo spoločné, alebo či v tom nie je niečo, čo by si mal uvedomiť a spoznať z vlastnej karmickej minulosti.
Človek, ktorý meditáciu, alebo modlenie vedie, je možno presvedčený o jej kladnom účinku, je možno nevedomý a sám nevie, čomu, alebo komu to vlastne slúži. Možno by to aj zistil, ak by mal spojazdnenú vyššiu intuíciu Ducha a prestal by to robiť. Alebo by to robil inak. V dnešnej dobe je organizovaných veľa spoločných meditácií; cez internet a sociálne médiá skúšajú rôzni “duchovní guruovia” zorganizovať čo najväčší počet ľudí, aby sa v stanovenom čase napojili na meditačnú skupinu a jej organizátora. Účastníci sa tým vystavujú riziku, že ich energia bude zneužitá na úplne iný účel, ako to bolo organizátorom deklarované. Ľudia totiž nevedia, kto je v reále organizátor, navonok pôsobiaci duchovne, avšak v jeho vnútri možno sídli Diabol. Je to ponuka pre ľudí, dáva sa im na výber, či chcú byť ovcami v stáde a chcú sa podieľať na niečom možno negatívnom, alebo chcú byť uvažujúcimi bytosťami, ktorí sa vedome rozhodujú, čomu a komu venujú svoju pozornosť, energiu a popri tom spoznávajú, ako to celé je.