Duchovno sa môže stať poriadnou otravou, ak ho neuchopíte do vlastných rúk. Ak sa príliš spoliehate na externé zdroje, o ktorých sa naivne domnievate, že vás dovedú do duchovna, tak ste na veľkom omyle. Duchovno vyviera z vášho vlastného vnútra a vôbec nie zo sledovania ezoterických videí, alebo vysvetľovaní duchovných záležitostí od nejakých guruov. To sú väčšinou bláboly, ktoré síce môžu v sebe ukrývať kúsky pravdy, ale dobre namiešanej s nepravdou a pre skutočnú evolúciu duše predstavujú odbočky do slepej uličky a preto nemajú väčší význam. Je to informačný nápor pôsobiaci na zmysly zvonka, pri ktorom sa navyše nedá v tichosti kontemplovať.
Niektoré písomnosti sú však v určitej etape vývoja na kontempláciu vhodné, niečo sa pri nich otvára a proces iniciácie Ducha sa rozbieha.
Nie je tým mienené len prečítanie textov, ale najmä kontemplácia. Vnútorné poznanie je potrebné primerane skĺbiť s vonkajším, aby to spolu pôsobilo vo vzájomnej symbióze. Inak vám hrozí, že “duchovno” prehnané zvonka, bez dostatočného poznania samého seba, vášho Ducha otrávi, ten sa otrávene vzdiali od vašej duše a nechá vám Umelého Ducha Matrixu, ktorý je “gestorom” väčšiny nábožensko-ezoterického pôsobenia.
Delfské maximy sú súborom filozofických predpisov, ktoré boli vytesané do Apolónovho chrámu v starogréckom okrsku Delphi (sídla známej Delfskej veštiarne). Tri najznámejšie zásady (Tri Maximá):
„Poznaj sám seba“, „Nič nepreháňať“ a „Záväzok prináša problémy“
boli nápadne umiestnené pri vchode do chrámu a tradične sa o nich hovorilo, že ich autorom je legendárnych Sedem mudrcov z Grécka, alebo že pochádzajú dokonca priamo od Apollóna.
Všetci poznáme najznámejšiu starodávnu radu napísanú v chráme zasvätenom bohovi Apolónovi v Delfách:
“Poznaj sám seba”
Je to silné a zároveň skľučujúce odporúčanie. Ak ho budete brať vážne, začnete sa zbavovať všetkých mylných predstáv, ktoré o sebe máte; a to nielen o sebe, ale aj o ľudských bytostiach všeobecne. Začnete hlboko premýšľať o tom, kto skutočne ste a kým by ste mali byť. Môžete začať robiť život meniace rozhodnutia, rozhodnutia, ktoré vás (ak ste na pravdivej ceste) privedú do súladu s vašou povahou a okolnosťami, alebo (ak sa mýlite) premenia váš život na veľký omyl. Entity Matrixu sa vás neustále pokúšajú dostať a svojich “duchovných pomocníkov” rôzneho druhu na to určených tu majú veľké množstvo.
Čo spôsobilo, že som taký, aký som? Odkiaľ som sa sem dostal? Kým som bol predtým? Aké životy mám za sebou? Čo všetko som prežil a kam ešte smerujem? Aké boli individuálne a celkové okolnosti, ktoré ma motivovali a smerovali moje skutky? Takéto otázky sa pýtajte samého seba, neprestajne na to myslite a sledujte sami seba, čo vám bude prichádzať do vedomia. Ak budete vytrvalí, tak sa po nejakom čase nájde niekto, kto vám z vášho vnútra odpovie. Spoznávajte samého seba, svoju minulosť, tá je príčinnou skutočnosťou, ktorá vás dovedla až sem.
Je potrebné spoznať, z čoho pozostáva vaše Ja. Nielen povrchne, ale holisticky, celostne. Takpovediac naživo. A pritom v tej súvislosti do potrebnej miery skúmať teóriu, písomnosti, univerzálne zákony a podobne. Bez osobného poznania svojho Ja vám to všetko bude viac-menej nanič a stane sa z toho len chabá náhražka Duchovna. Ani jóga, meditácie, hrania sa s energiami, okultizmus, channeling a iné pokusy o duchovno vás nezavedú na to pravé miesto, aj keď aj tieto môžu tvoriť míľniky skúseností, na ktoré na vašej ceste natrafíte a časť z nich si vezmete do batohu, ktorý budete vláčiť na chrbte a niečo z toho neskôr aj použijete. Poznajte pravdivo čriepky svojej minulosti, okolnosti svojich pozitívnych aj sporných skutkov, z toho všetkého si poskladáte pohár, z ktorého budete piť vodu plnosti svojho poznania. Ide o to spoznať svoju minulosť, svoje karmické vzťahy a v tom svetle poznať sám seba. V tom spočíva tá pravá alchýmia. Inak sa to nekonečné hrabanie v “duchovne” môže po čase stať zo spočiatku zaujímavého trávenia voľného času neskutočnou beznádejnou otravou.
Všetky ostatné múdrosti o čakrách, posvätných energiách, mimozemšťanoch, Atlantíde, o duši, posmrtnom živote, náboženstvách, biblii, starých mýtoch,… môžete pokojne nechať za sebou a venovať sa im cieleným výberom až vtedy, keď vám začnú prichádzať do života čiastkové podnety o samom sebe a vy si ich doplníte do kontextu tak, aby vám dávali zmysel. Potom môže byť vhodné svoje individuálne poznanie o samom sebe skĺbiť s teóriou, históriou a doplniť si skladačku tak, aby vám dávala praktický význam, ktorý vás niekam zavedie. Inak sa budete točiť v bludnom kruhu. To je aj cieľom mentálno-astrálnych entít Matrixu, bohov, pre ktorých je dosiahnutie skutočného poznania ľuďmi vrcholne neprijateľné. Entity a bohovia sú v tme a chcú aj ľudstvo udržať v tme, ako otrokov, ktorí sa nevedia dostať von z väzenia vlastnej mysle a emócií.
Z tmavého labyrintu Minotaura sa dostanete len vtedy, ak sa budete pevne držať Ariadninej nite.
“Nič nepreháňať”
“Nič nepreháňať“ je pripomienkou, aby sme sa usilovali o umiernenosť a nie o prebytok a chamtivosť. Pokora v zmysle poníženosti a duševného stavu vyplývajúceho z nadmerného uznania vlastných nedostatkov a svojej (domnelej) hriešnosti nie je namieste. Pokora, modlenie sa, kľačanie v kostole na kolenách sú mienené pre otrokov Matrixu a nie pre normálnych ľudí. Zdravé sebavedomie a sebaistota v tichosti Ja sú preferované, je však nutné do tohto stavu dospieť vlastnou prácou. Myšlienkou tohto Maxima je, že určitá striedmosť môže priniesť vnútorný pokoj a osvietenie. Prílišná striedmosť je asketizmus a celibát, sú to tiež nástroje entít Matrixu. Tento citát sa v podstate zaoberá umiernenosťou a sebaovládaním, ktoré možno dosiahnuť iba vtedy, ak „Poznáte sám seba“.
Parazitické entity Matrixu (bohovia & spol.) preháňajú všetko. Sú aj mnohí ľudia, ktorí niečo vo svojom živote preháňajú a potom na to zdravotne, alebo osudovo doplatia. Pravá miera vecí je individuálna, je dynamická v čase a podľa okolností; ustanovuje ju Trojica: Duša, Duch a ON a nie nejaké vonkajšie predpisy, prikázania, bohovia, alebo archónske entity/programy, ktoré by človeku chceli nariaďovať presne kedy-čoho-koľko-ako…, až by ho napokon neustálymi sebapochybnosťami a sebavýčitkami doriadili. Pochopiteľne, sú tu pozemské zákony a aj rôzne odporúčania, takže pri zaujímaní postoja ku pravej miere sa je potrebné riadiť aj zdravým rozumom, ale to je napokon tiež súčasťou Trojice.
Vnímavý človek si vie uvedomiť, kedy niečo prehnal a na uvedomenie a zaujatie svojho postoja používa Trojicu: Rozum, Cit a Intuíciu. V tejto rozhodovacej trojnožke sa prelína názor Trojice: Duše, Ducha a ON; a vtedy sú všetky dôležité činitele v rozhodovaní a zaujímaní postoja ku (svojmu) potenciálnemu pochybeniu prítomné. Ak človek na vyhodnotenie prílišnosti svojho jednania použije povedzme len falošnú intuíciu, ktorá sa mu ohlasuje myšlienkovým pocitom pochybností a sebavýčitkami o tom, či niečo neprehnal, tak je na najlepšej ceste podľahnúť diabolským mentálnym entitám, ktoré ho takto mienia tyranizovať. Preto je potrebné poriadne si preveriť Trojicou, či sú pochybnosti namieste a oni sa potom stratia. Ak sa nestratia, tak niečo nie je v poriadku a proces uvedomovania si Trojice je potrebné opakovať hneď, alebo si počkať na vhodnejšiu chvíľu. Aj neskôr je to prospešné, niekedy na to jednoducho nie sú vhodné okolnosti.
Entity Matrixu sú Opakom ON, nepoznajú mieru, pretože Opak ON sa rozplýva niekam do nekonečna otvoreného priestoru naširoko roztvorenej špirály Fibonacciho číselnej postupnosti. Sú to oponenti ON, oponenti Najvyššieho Boha, oponenti Pána Duchov, sú to proponenti Zla, Chaosu, Satana, sluhovia Diabla a vôbec všetkého negatívneho. Skrývajú sa, pretvarujú sa a Matrix im v tom prevažne nadŕža v mentálnej, astrálnej aj pozemskej fyzickej úrovni. Entity Matrixu sú falošní bohovia, archóni a Umelý Duch Matrixu. Okrem toho, že bránia poznaniu a cenzurujú mentálnu sféru ľudského vedomia, preklínaním a zaklínaním (programovaním Matrixu a vedomia) preháňajú aj prejavy karmy. Niekomu sa jej prejavuje príliš málo, inému sa jej prejavuje príliš veľa. Karma v zmysle ich podania je nespravodlivá a prehnaná. Karma v zmysle podania ON je spravodlivá a primeraná – “Každému čo jeho jest”.
“Záväzok prináša problémy”
Interpretácia tretieho delfského Maxima môže mať mnoho rôznych významov, ako sú napríklad sľub, istota, potvrdenie, dôvera, dokonca aj manželská prísaha. Do určitej miery naznačuje, že človek by mal vedieť, čo môže, alebo nemôže robiť – mal by poznať svoje hranice, poznať sám seba. Ďalšie interpretácie sú nasledovné:
“Sľub pochádza z bláznovstva”; “Dajte sľub a problém je na dosah”; “Poskytnite istotu a problémy máte na dosah ruky”; “Po prísahe nasleduje záhuba”; “Sľub a potom nešťastie”; “Nerobte sľuby, ktoré nemôžete dodržať”.
Záväzky vyžaduje Opak ON, Diabol a jeho agenti, astrálni aj pozemskí. ON žiadne záväzky nevyžaduje.
147 ďalších odporúčaní
Okrem týchto troch najdôležitejších nápisov na Apolónovom chráme je v Delfách na inom mieste vytesaná aj iná, veľká zbierka, pozostávajúca zo 147 ďalších odporúčaní pre život.: “Nasledujte bohov; Dodržujte zákon; Uctievajte bohov; Rešpektujte svojich rodičov;…”. Mnohé z týchto zásad sú v kontexte ostatných poznatkov prinajmenšom sporné a vzhľadom na ich počet možno s úsmevom konštatovať, že to ich autori prehnali a Apolónovu zásadu Siedmich Mudrcov “Nič nepreháňať“ sami porušili. Je však možné aj to, že ich tam pridali iní autori, ktorí sa k Maximám chceli pripojiť a doplniť ich o rady s nahnilým významom, s cieľom priživiť sa na vplyve Delfskej veštiarne tým, že v nej budú propagovať aj skazené prikázania falošných bohov.