Ľudská duša má mnoho životov. Dalo by sa to povedať aj tak, že má jeden dlhý život, popretkávaný prestávkami, kratšími, či dlhšími pobytmi v medzi životnom časopriestore, do ktorého sa astrálna duša dostane, keď opustí svoje fyzické telo, aby sa po nejakom čase doňho znovu vrátila. Je to to isté telo a nie je to to isté telo. Fyzické telo je odrazom astrálneho tela a tak sa niektoré charakteristiky a podobnosti fyzických tiel jednej duše môžu v jej rôznych životoch opakovať a iné sa menia. Jeden dlhý život je život, ktorý má duša v jednom veľkom Vývojovom a Poznávacom Cykle, po ktorého ukončení môže pokračovať v ďalšom Cykle, alebo nemusí. Nemá to isté.
Je ľudské Ja, astrálna duša človeka so všetkým, čo s ňou súvisí, stále tým istým jedincom, alebo nie je? Môžeme si to ozrejmiť na prípade mytologického paradoxu zvaného “Théseova loď”, ktorým môžeme poukázať na to, aká problematická je identita čohokoľvek premenlivého. Už Platón sa zamýšľal nad podstatou identity človeka, v tomto prípade ho predstavovala loď. Théseova loď sa stala obľúbeným a stále nerozriešeným myšlienkovým experimentom. Myšlienkové experimenty sú dôležitou súčasťou filozofie a vedy už od dôb antiky, aj keď väčšiny pozornosti sa im dostalo až v posledných storočiach. Théseova loď je jeden z najstarších hlavolamov, ktorý sa ani po dva a pol tisícoch rokov nepodarilo vyriešiť a ktorý stále provokuje nevyjasnenosťou témy identity. Kedy je nejaký objekt sám sebou a kedy je len (dokonalou) napodobeninou?
Théseova loď je paradoxná loď. Inšpiráciou pre tento paradox sa stal mytologický príbeh o Théseovi zo starogréckych bájí. Théseus je známy predovšetkým vďaka zabitiu obávaného Minotaura, beštie s býčou hlavou a ľudským telom, žijúcou uprostred krétského labyrintu. Théseus postavil loď, ktorá mohla plávať až k samotným hraniciam známeho sveta. Na svojej púti bola vystavená búrkam, zmietaná vetrom a vlnami. Potrebovala vymeniť plachty, potrebovala nové laná, či dosky. Aj klince, ktoré držali dosky bolo treba vymeniť. Keď sa loď po mnohých opravách vrátila do prístavu, nezostal na nej jediný kúsok pôvodného materiálu, či vybavenia. Po úspešnom splnení misie sa Théseova loď naďalej využívala ku pravidelným pútnym cestám na posvätný ostrov Délos. Myšlienkový experiment spočíva v tom, že Athéňania sa o bájnu Théseovu loď starostlivo starali a kedykoľvek v nej zhnil nejaký trám, alebo sa v nej niečo pokazilo, tak to vymenili. To inšpirovalo filozofov ku premietaniu: ak dôjde postupne k výmene všetkých trámov, dosiek a ďalších súčastí lode, jedná sa ešte stále o pôvodnú Théseovu loď, alebo nie? Ak boli všetky súčasti lode vymenené a z pôvodnej lode nezostal ani atóm, kedy teda prestala byť Théseovou loďou? Keď na nej vymenili prvý kus dreva? To určite nie. Išlo iba o malú opravu. A čo pri druhej, tretej, či štvrtej oprave? Keď už nezostala ani jediná pôvodná doska, bola to ešte stále Théseova loď? Zrejme nie. Kedy sa teda zmenila? Kedy prišla o svoju identitu? Bola to stále Théseova loď, len bola kúsok po kúsku opravená. Základný koncept sa nezmenil. Čo teda Théseovu loď predstavovalo? Bola to iba myšlienka? To tiež nemohla byť pravda, pretože tú loď bolo vidieť, mohli ste sa jej dotknúť. Takže čím bola Théseova loď naozaj?
Čo keby sa všetok starý materiál odstránený z pôvodnej Théseovej lode podarilo využiť na stavbu celkom novej lode, ktorá z tých dvoch lodí by bola tá „skutočná“ Théseova, pokiaľ vôbec nejaká? Iste, tieto úvahy môžeme zmiesť zo stola ako nekonštruktívne provokácie, avšak zo širšej perspektívy nám myšlienkový experiment o Théseovej lodi predostiera dôležité otázky týkajúce sa identity, teda špecifickej povahy vecí. Sú umelecké diela, ktoré behom storočí (a niekedy aj tisícročí) od svojho vzniku prešli mnohými reštauráciami a úpravami. Sú stále tými istými dielami, alebo sú už niečím iným? Ale čím? A v akom momente ku zmene dochádza? Neprebieha podobný proces aj u každého člověka, ktorého telo aj myseľ prechádza natoľko rozsiahlym vývojom, že ku koncu života už je fyziologických prvkov spojených s naším narodením už len menšina? Podľa teórie sa počas siedmich rokov vymenia všetky bunky v ľudskom tele a to by znamenalo, že počas jedného života v jeho normálnej dĺžke by človek niekoľkokrát úplne vymenil svoje pôvodné telo za nové a pritom je to stále ten istý jedinec, s rovnakým rodným číslom. Nehovoriac o tom, že človek zomrie, potom sa znovu narodí a tento proces na opakuje mnohokrát.
Podľa filozofie si nič nemôže udržať svoju identitu naprieč časom, čo je dokazované na slávnom príklade rieky, do ktorej sa nedá vstúpiť po druhý krát. Odlišné vodné prúdy a iné detaily sú v každom okamžiku jedinečné a neopakovateľné. Pokiaľ teda vstúpime po druhý krát do rovnakej rieky, už to nebude úplne rovnaká rieka a nás teda môže čakať trochu iný zážitok.
Aká je teda skutočná vystihnuteľná podstata vecí? To zrejme nie je možné spoľahlivou jasnou definíciou vyjadriť, žiadna objektívna pravda vysvetľujúca, ako to s povahou Théseovej lode naozaj je, totiž zrejme neexistuje. Namiesto nezmyselného hľadania odpovede by sme sa teda mohli zamerať skôr na to, že naše kognitívne koncepty na tento paradox nestačia a jednoznačne uspokojivú odpoveď zrejme nenájdeme.
Duša ľudského Ja si počas svojich pútí mnohými životmi so sebou nesie svoj identifikátor, svojho prvotného individuálneho ON, svojho Ducha. Duch je individuálny a Umelý Duch je masový. Toto je dôležité pochopiť preto, lebo človek býva vo svojich životoch vystavovaný rozdielnostiam, ktoré ho odlišujú od jeho prvotných daností a talentov. Odchýlky vznikli v predchádzajúcich životoch a tie sa môžu stať príčinami ďalších odchýlok. Je to ako keď by na spomínanej Théseovej lodi boli vymenené rahná a plachty za iné, iného typu, iných hmotností a rozmerov a tie by výrazne ovplyvnili plavebné vlastnosti lode. Loď sa následkom takýchto zmien môže stať ťažšie ovládateľnou, môže uviaznuť na plytčine, alebo sa v búrke potopiť.
Človek je v živote vystavovaný svojim odchýlkam a nezrovnalostiam, ktoré vznikli v jeho minulosti, v životných situáciách mu ich jeho Duch predostiera na zváženie, či je to naozaj to, čo človek preferuje a chce naďalej uplatňovať vo svojej existencii. Pozitívne odchýlky predstavujú evolučné zlepšenia, ktoré sa človeku prejavia jeho vlastnosťami na vyššej úrovni kvality. Negatívne odchýlky sú však niečím, čo človeka okliešťuje, bráni mu v jeho raste a pohybe. Sú to nánosy škeblí zarastené na trupe jeho lode, lodnej skrutke a kormidle, ktoré znemožnujú jej pohyb a môžu spôsobiť jej stroskotanie. Na vašej lodi môžu byť aj piráti, ktorí ju ovládli a naložili korisťou z ich lúpežných výprav. Ak vaša loď stroskotá, tak posádke vrátane vás hrozí riziko, že sa potopí spolu s loďou. Ľudské Ja je ako loď naplnená nákladom, jej posádku tvorí každý sám osebe, jeho sprievodca Duch, ak nejakého má, a/alebo zlí duchovia Matrixu, ktorí sa menia podľa toho, čo, alebo kto pôsobí vo vedomí človeka. Ak by bola loď naplnená žieravinou, tak tá by mohla jej dno rozožrať, zmeniť jeho tvar, zmenšiť jeho veľkosť, hrúbku a teda aj odolnosť voči potopeniu.
Predstavte si, že pred vami stojí zástup ľudí. Stoja v rade, všetci otočení jedným smerom, čelom k vám a sú si v niečom podobní. Sú to vaše minulé Ja, každý jeden človek v rade predstavuje jedno vaše Ja z jedného z vašich minulých životov. Niektorí z nich z radu vystúpia mierne nabok, otočia sa k vám, predstavia sa a povedia svoje vtedajšie meno symbolizujúce ich charakter a skutky. To sú tie vaše Ja, ktoré vám váš Duch v tomto živote ukáže, predloží vám ich, aby ste sa s nimi zoznámili a aby ste zistili, kým ste boli predtým a aby ste si stanovili, čo s tým mienite urobiť, aký postoj k tomu chcete zaujať a prípadne ako chcete napraviť vzniknuté následky skutkov vášho minulého Ja. Sú to vaše skutky a zároveň to nie sú vaše skutky. Predtým ste v určitom zmysle boli niekým iným, pretože niečo iné pôsobilo vo vašom vedomí. Ak by to isté pôsobilo vo vašom vedomí aj dnes, asi by ste neboli tu, ale niekde inde.
Ak chcete na ceste svojej evolúcie niekam dospieť, tak vaše Minulé Ja sú jediné osoby, s ktorými by ste sa mali porovnávať. Ste to vy sami v minulosti. Váš individualizovaný ON, váš sprievodca Duch vám ich nejakým spôsobom predstaví, aj niektoré zo skutkov vašich minulých Ja, ktoré z nich pokladá za vhodné, aby ste riešili. Predloží vám to v životných situáciách, mystickým spôsobom, snovými podobenstvami, alebo aj inak.
Do vašich životov sa mienia napratávať rýpaví zlí duchovia, démoni kliatieb a falošní bohovia, ktorí si myslia, že majú nejaký nárok vás otravovať s vašou karmou podľa ich podania, chcú aby ste s nimi spolupracovali, aby vás mohli oklamať, využiť, zneužiť a potom potopiť vašu loď. Chcú na vás hodiť svoje vlastné zločiny, chcú aby boli vaše a oni aby boli od nich očistení. Ak sa vaša loď potopí, tak sa potopia spolu s vami, pokiaľ sa od nich včas neoslobodíte a z lode ich nevyhádžete do mora plného žralokov, chobotníc a pradávnych príšer, ktoré si s nimi hravo poradia.