O čom je to tak často zmieňované Poznanie? Poznanie duša získava používaním svojej Povahy, Vlastností a Znamení vo svojich životoch. Používa to, čo má dané a vrodené od svojho stvorenia Stvoriteľom. Sú to individuálne archetypálne Talenty jej Ducha Milosti, ktoré určujú jej jedinečnosť. Vlastnosti Ducha Milosti sú v Strede a významne vplývajú na to, ako je človekom/dušou využívaná vyššia Povaha duše a nižšie Znamenia. Medzi Znamenia patria napríklad Astrologické znamenia, numerologické výpočty, významy mien a ďalšie znamenia individuálneho Osudu. Duša v tele človeka v sebe musí objaviť svoje talenty a vnútorné nastavenia, aby ich potom mohla využívať. Skutočne však musí len vtedy, ak to aj sama chce. Ak svoje talenty používa pokrivene, tak sa za to zapisuje karma. Táto karma však nebýva až taká dramatická, ako je karma za zneužívanie talentov podľa zámerov jej Ega. Nadmerné Ego je v princípe fenomén Diabla, agenta Satana, ktorý sa snaží nahradiť ON.
Povaha, Vlastnosti a Znamenia duše sú jej Talenty
Talent (alebo nadanie) je prirodzená schopnosť robiť niečo lepšie, ako väčšina ostatných ľudí. Talent sa často zamieňa so zručnosťou. Môžeme rozvíjať a zlepšovať zručnosti, ale nie talent. Talent je informácia zapísaná v génoch, keď sa narodíme. Tieto informácie sa v našom živote nikdy nezmenia. Môžu ho zdediť len naše deti. Talent znamená väčší potenciál niečo robiť. Ale talent nestačí. Aby sme dosiahli dobré výsledky, potrebujeme aj prax. Ani ten najväčší talent bez praxe neprinesie dobrú zručnosť. Ale na druhej strane, ani roky praxe bez talentu neprinesú dobré výsledky. Ak niekto nemá talent na hudbu, ale učí sa hrať na klavíri niekoľko hodín denne po dobu dvoch rokov, dosiahne určitú zručnosť, ale nikdy sa nestane veľkým hudobníkom.
Talent bola v starovekom svete jednotka hmotnosti, často používaná na váženie zlata a striebra; je spomínaná aj v súvislosti so slonovinou a kadidlom. Talent v zmysle nastavení duše je označením kvalít jej Ducha. Duch je poznávací aspekt individualizovaného ON duše; Pán Duchov je súhrnný Poznávací ON pre všetky duše. Keď duša stratí svojho Ducha Milosti, tak namiesto neho sa hneď naprace jeho protiklad – nadol padnutý temný Duch Márnosti. Duša stratí svojho Ducha vtedy, keď buď odmieta plniť svoje poznávacie poslanie v zmysle používania svojich talentov a keď odmieta spoznávanie svojich prehreškov; alebo keď sa nespráva momovo, čo znamená, že jej rozhodnutia, slová a skutky sú v záujme opaku ON (Satana) a sú namierené proti ON. Je to dlhodobý proces, ktorý trvá viac životov. Duša postupne padá nadol do Temnoty, v ktorej je Poznanie obtiažne viditeľné.
Karma za pokrivené použitie Talentov je niečo ako Štatistická Chyba, ktorá sa proste stane, pretože človek dobre nevie, akým smerom, spôsobom a zafarbením Ducha má svoje Talenty používať. Ak však poskytne svoje Talenty do služieb svojho prílišného Ega a začne ich používať v prospech Satana, tak to už nie je Štatistická Chyba, ale je to Osudový Omyl.
Štatistická Chyba je nesprávny krok, ktorý urobíme, keď ideme celkovo správnym smerom. Ideme cestou Ducha, ideme k ON a cestou urobíme nejaké chyby, poučíme sa z nich a získavame Poznanie a tým sa zdokonaľujeme. Ideme ďalej. Učíme sa. Osudový Omyl je niečo iné, je to správny krok, ale keď ideme úplne nesprávnym smerom – cestou Diabla, do zatratenia k Satanovi.
Poznanie je celkom normálnym životným procesom, v ktorom človek prirodzene používa svoje Talenty. Normálnym neznamená štandardným v zmysle pokrivených priorít veľkej časti súčasného ľudstva. Mnoho ľudí svoje talenty zanedbalo. Zapratali ich pod nánosy nadmierneho zamestnávania sa udržiavaním svojho rodu; intuitívne pozvánky Ducha prehlušili prílišným oddávaním sa stereotypným márnostným činnostiam hmotného sveta, ktoré človeka nepozdvihnú. Umiestnili Hmotu na prvú priečku rebríčka svojich priorít a spravili z nej svojho boha. Iní ľudia sa k využívaniu svojich talentov intuitívne dostanú a potom ich používajú rôznymi spôsobmi; dotvárajú tak variabilitu a pestrosť Sveta ON. Problém vzniká vtedy, ak svoje Talenty dajú do služby svojmu vnútornému/vonkajšiemu Diablovi. Ten človeka navedie, aby ich použil vo svoj prílišný egoistický prospech, alebo proti ostatným ľuďom, často navonok pod zámienkou uskutočňovania takého dobra, ktoré je skrytým zlom. Diabol bude chcieť ich talenty získať pre seba, aby tak mal vo svojich službách ich schopnosti. Ak to ľudia včas neodhalia, tak sa zapletú s mafiou Temnoty a odtiaľ sa ťažko a dlho uniká.
Pánom Diabla je Satan, ale v pozadí je ním (aj) ON. Niekto má vedecký talent nukleárneho fyzika a dá ho k dispozícii Diablovi v podobe vlády, ktorá chce vytvoriť rukami vedcov atómovú smrtiacu bombu, určenú na deštrukciu obrovského množstva životov a iných hodnôt. Vedec sa potom v procese zaujímania svojho postoja k tejto otázke a rozhodovania sa o svojom ďalšom postupe, musí vyrovnávať so svojimi hodnotami a potýkať so svojim svedomím. Je to preňho učiaci proces: prevládne svedomie, zdravý sedliacky rozum, alebo Ego veľkej moci? Ego má veľa tvárí. Skrýva sa aj za (prehnanú) lásku k vlasti, prílišné vojnové nadšenie smerujúce k víťazstvu, alebo za vedeckú slávu z vynálezu, ktorý vedca v kategórii ničivosti symbolicky postaví na úroveň Stvoriteľa/Ničiteľa.
Využívanie talentov a nastavení človekom je niečo celkom normálne a prirodzené. Prinajmenšom by to tak malo byť. V tomto svete je to však prevrátené a prekrútené. Vládne mu mentálno-astrálny bezduchý Boh Matrixu, ktorý oprorokováva lož, povrchnosť, lenivosť a apatiu. Je zrejmé, že to tak u prevažujúcej väčšiny ľudskej populácie aj je.
Nič nemusíte (ak nechcete)
Musíme vtedy, keď to vyšším pocitovým vyžarovaním vnútorne chceme a intuitívne prijmeme, že je to pre nás to pravé, čomu sa budeme venovať a navonok to budeme aj konzistentne prejavovať. Ak niečo vnútorne nechcete, alebo ak sa vám nechce, tak nič nemusíte. Potom ani ON nič nemusí, ak nebude chcieť, alebo ak sa mu nebude chcieť. Darmo sa budete modliť a vzývať nejakú podobu ON, keď sa ocitnete v ťažkej a fatálnej situácii a keď všetko ostatné zlyhá. Namiesto ON potom prijme vašu požiadavku nejaká márnostná forma falošnej náhrady ON – Boh Matrixu.
Boh Matrixu si kompenzuje svoje komplexy menejcennosti tým, že chce dostať ostatných (všetkých) ľudí tiež do stavu menejcennosti. Chce im vziať všetko momové, čo majú a zaistiť, aby už nič momové nikdy nemali. Mieri na ľudí, ktorí majú ON a chce im vziať ON. Chce ich energiu. Boh Matrixu sa správa ako človek, ktorému zdochla koza a ten svoj komplex rieši tak, že si praje, aby zdochla aj susedovi. Nielen jedna, ale dve, tri a napokon aj všetky, ktoré má. To je jeho spôsob riešenia problému. Nie je normálny. Nie je spôsobilý to tu riadiť. ON tu oprorokoval Boha Matrixu vo všetkých jeho formách a podobách a ten ho niečo ako sklamal, ak sa to tak vôbec dá povedať. Na druhe strane si Boh Matrixu plní aj svoju úlohu užitočného idiota, pretože svojim zvláštnym paradoxným spôsobom vykonáva aj vôľu ON. To sú paradoxy ON, ktorým je možné porozumieť len vtedy, ak človek dostatočne pochopí filozofiu Univerza a vie toho veľa o ON a o tom, ako sa prejavuje.
ON sa rozdelil do nespočetného množstva ľudí, aj rôznych iných bytostí. ON je oprorokovaný všade, u niekoho je ho viac, u niekoho iného je ho málo, pretože ho cestou po rieke života stratil, alebo vysadil na brehu. ON sa spoznáva prostredníctvom ľudí, ako sa oprorokováva, prejavuje vnútorne, navonok, na rôzne spôsoby. ON spoznáva, prinajmenšom by to chcel spoznávať a Opak ON mu to kazí. Opak ON nespoznáva, pretože nemá ON. Je opakom ON a tak jeho zámerom je opak Poznania. Opak Poznania má mnoho atribútov a tými sú ignorancia, nevedomosť nepochopenie, zaostalosť. Je to opak schopnosti robiť uvážené rozhodnutia, alebo dospieť k rozumným záverom. Je to tuposť, necitlivosť, hlúposť, nezmyselnosť, nesprávny úsudok, nezodpovednosť, nerozvážnosť.
Ak svojou neustálou snahou poznávať v zmysle ON, urobíte krok vpred ku ON, tak ON urobí dva kroky smerom ku vám. Ak urobíte krok vzad, tak vás Diabol číhajúci vo vašom Tieni chytí za chvost a stiahne vás o dva kroky naspäť. Váš chvost je ten istý chvost, ktorý má Diabol, je to Plaz sídliaci vo vašom Ja a tak Diabol vlastne ťahá svoj vlastný chvost. Ak niekto padol, či zostúpil už príliš hlboko, tak ho Diabol stiahne nie o dva, ale o tri a viac krokov, pretože s pádom nadol je to tak, že pád sa zrýchľuje. Čím dlhšie padáte, tým rýchlejšie padáte nadol do zahmlenej rokliny a tým menej v tej smradľavej dusivej hmle vidíte a preto aj menej poznania môžete získať.
Človek si niekedy myslí, že by síce chcel robiť niečo, k čomu ho jeho intuícia láka, ale nenaberie k tomu odvahu. Myslí si, že to nedokáže, pretože na to nemá. Keď preto nič poriadne nerobí a dostatočne sa o to nepokúša, tak sa nič nedozvie o tom, či to dokáže. Pochybnosti o tom, že to nezvládne, sú pochybnosťami Plaza, pripojeného na jeho vedomie. Ten to spochybňuje, pretože nechce, aby človek svoje talenty samostatne využíval. Ak by ich momovo využíval, tak čo keď sa vyšmykne z jeho dusivého objatia? Na druhej strane, človek môže mať určité karmické blokády k využívaniu svojho talentu, pretože ho voľakedy v minulých životoch, alebo aj v aktuálnom zneužíval, alebo aspoň pokrivene využíval. Vznikol mu karmický zápis, na ktorý sa pripojil zmienený Plaz a ten ho spochybňuje. Nahovára mu, že nie je schopný, že to nedokáže. Keď sa človeku podarí svoj Talent naštartovať a znovu sprevádzkovať, tak sa ho bude snažiť zvnútra, aj zvonka, zlákať na krivú cestu, aby svoj talent (znovu) zneužil a dal do služieb Diabla. Takto funguje Plaz.
Znovunájdenie svojich Talentov
Poznanie je o ON a o úsilí človeka napraviť svoje Tiene. Napraviť znamená priviesť ich do Svetla. Tým sa oprorokováva aj príspevok človeka do celku a jeho dielom sa pozdvihuje spoločné vedomie ľudstva. Ak je to vyššie vedomie, tak prispieva ku zlepšeniu seba, aj celku. Nielen na mentálnej úrovni vedomia mysle, ale aj svojim príspevkom fyzickým prejavom, s nádychom vplyvu vedomia plejádskej tvorivosti. Niekto napríklad spieva a svojím spevom a textami ovplyvňuje celok, cez fyzickú úroveň predstavenia zvuku hudby a slova sa dostáva do mentálneho aj pocitového vedomia ostatných.
Každá prvotná duša mala svojho prvotného archetypálneho Ducha a preto môže svoj talent vyhrabať z vnútra svojho vedomia a zistiť, čo vlastne ten talent znamená a či ho vôbec má, kde ho má a ako by ho mohla prejaviť. Ak človek nevie svoj talent nájsť, nedokáže si ani za svet zistiť, o čom ten talent asi tak je, tak je celkom možné že Ducha nemá, pretože ho oprostila svojimi závadnými konaniami a nič preto nespravila, aby si ho privolala naspäť. Vtedy jej zostanú len takzvané Stereotypné programy, ktoré sú niečo ako umelé inštinktívne “talenty” – starostlivosť o rodinu, práca a nejaká (nepodstatná) súkromná a spoločenská aktivita.
Človek si môže oprorokovať svoju verziu pravdy a podľa miery, v akej sa priblíži k univerzálnej pravde, podľa toho sa k nemu prikloní aj primeraný aspekt ON: Svetlý, Tmavý, alebo niečo medzi tým. Ak si oprorokuje verziu pravdy, ktorá je v Svetlej polovici, podľa toho sa mu po nejakom čase sprístupní aj jeho Duch a sprístupnia sa mu aj jeho talenty. Trvá to však nejaký čas a je k tomu potrebné úsilie, vytrvalosť a trpezlivosť. Nositeľom talentov je Duch – poznávací aspekt ON v duši človeka; každá duša ho tam prvotne mala, ak ho svojimi závadnými činmi neopustila.
Povahu, Vlastnosti a Znamenia určuje duši ON. Rozprestierajú sa zhora z Jedinečnej Singularity nadol do Zakalenej Obyčajnosti. Tieto tri faktory sa dajú ovplyvniť a vyčistiť pôsobením duše zdola nahor tým, že človek spoznávaním prejavov znečistenia svojej duše odhalí a napraví ich príčinu. Vystúpi zo svojho Tieňa a podľa toho, ako spracúva svoje karmické zápisy, odstraňuje to, čo v nej bolo Temné. Stáva sa tak plejádskym (spolu)strojcom svojho Osudu. Človeka definuje a odlišuje od ostatných to, čo vytvorí. Jeho Stvorenie po ňom zostane, v zjavnej podobe nejakého diela, ale najmä v (po)vedomí ľudstva ON, vo vedomí kladnej momovej spomienky ON na svojho ON, ktorý oprorokoval svoj nápomocný príspevok do Sveta ON, momovým využitím svojích Talentov. Znovuobjavenie talentov v ich najlepšej forme je pokusom o nápravu ich chybného použitia v minulosti.