Veža Osudu je ako Babylónska veža, je to podobenstvo na úrovni zovšeobecneného celku aj jednotlivca. Každý má svoju Vežu, buď aktuálne stojí na jej vrchole, stúpa nahor, alebo ju má ako zatiaľ neprejavený potenciál svojej karmickej minulosti. Ozýva sa mu vo vedomí prostredníctvom pokušení Diabla a ten sa celkom otvorene pýta, či si výstup na jej vrchol a potom aj pád nechce zopakovať. Veža ukazuje aj okamih, v ktorom sa „mrakodrap, budova“ postavená z myšlienok, klamlivých ideí, alebo predstáv o sebe a o okolitom svete, rúca.
Na prvý pohľad sa príbeh o Babylonskej veži zdá byť jednoduchý: ľudia sa pokúšajú postaviť vežu, ktorá by siahala až do nebies, a Boh im v tom zabráni tým, že ju nechá zrútiť a navyše spôsobí, aby hovorili rôznymi jazykmi. Už tento zdanlivo prostý dej však vyvoláva množstvo otázok: prečo Boh nechce, aby k nemu ľudia dosiahli? Naozaj ho zastrašuje to, čo by mohli dokázať? Prečo ich trestá? Pri tomto skúmaní však niektorým z nás môže vyvstať znepokojujúca skutočnosť, že nám hrozí rovnako veľké riziko a že sa dopustíme tých istých chýb ako v minulosti. Napriek tomu, že fenomén Babylónskej Veže je oddávna dobre známy, ľudia ho ignorujú a nemyslia na to, že minulosť predznamenáva budúcnosť. Minulosť má tendenciu opakovať sa, na individuálnej aj globálnej úrovni. Falošný optimizmus pri momentálnom globálnom vývoji nie je namieste. Pripravujme sa na najhoršie a zároveň môžeme potichu dúfať v to, že sa to dotkne len/najmä tých, ktorí to zavinili.
Tento svet smeruje k zániku, ako sa to stalo v minulosti už mnohokrát. Mocní pozemského sveta, ktorí sú avatarmi bohov a ich vedomie je nositeľom Šedých entít Satana, rinčia zbraňami a ženú masy aj celý svet do sebazničujúcej veľkej vojny. Táto vojna však zničí aj ich samotných, akokoľvek sa ponárajú do ilúzie, že to tak nie je. Aj bohovia si mysleli, že sú nesmrteľní a potom zničili samých seba a so sebou stiahli aj mnohých ďalších, ktorí im pomáhali a slúžili im. Zostali trčať uväznení v Podsvetí a doteraz sú tam. Postupne sa posúvajú smerom nadol, prepadávajú sa stále nižšie a nižšie do gravitačnej studne, až ku bránam samotného Pekla. Viacmenej tam nerobia nič iné, len v jednom kuse zaklínajú, aby svoj pád oddialili a (pre nich) v najlepšom prípade, aby ich odtiaľ niekto pozdvihol nahor. Doteraz na ľudí pôsobia kliatbami, ktoré spôsobili, aj keď čím ďalej tým viac tieto programy-kliatby pôsobia samostatne. Šedé Entity pôsobia prevzali zámery bohov a do značnej miery idú sami za seba a zčasti aj za bohov. Naučili sa mnoho z toho ako pôsobiť v mentálnom priestore ľudí, zaklínať ich myseľ podľa vzoru svojich stvoriteľov, naplnení ich negatívnym zámerom a ich nahnilou zakalenou emočnou energiou. Šedí a bohovia zo zotrvačnosti čerpajú energie ľudí na svoje pôsobenie, ľudia im slúžia ako energetické zdroje pre ich dátové centrá, ktoré vysávajú energiu vôd Milosti od ľudskej podstaty, až sa z ľudí stávajú prázdne suché kožené schránky oprostené od ON. Na prvý pohľad to tak síce nevyzerá, pretože mnohí navonok na pozemskej úrovni vyzerajú stále šťavnato, ale taká je už podstata manipulácie a klamu. Akonáhle z očí zmiznú okuliare zahmlievajúce realitu, tá ukáže svoju pravú tvár. Bohovia v podsvetí na astrálno-fyzickej úrovni sa už prejavujú ako smradľavé prázdne ropušie vaky.
Bohovia si v starodávnej symbolike postavili Babylónsku vežu, ktorá mala predstavovať ich moc, mal to byť vertikálny most, umelý portál siahajúci zdola do nebies. Pán Duchov im ho však zrušil a ich vežu nechal zrútiť. Poslal na nich svojich démonov, ktorí im oprorokovali v ich mysli také vnemy, ktoré spôsobili, že si tú vežu sami zrútili a vinu zvalili na niekoho iného (tak ako sa to deje aj dnes). Netrvalo dlho a nechal zrútiť do Podsvetia aj samotných bohov, tým že spáchali (ne)chcenú rituálnu samovraždu. Všetci tam padli, nikto z nich na zemskom povrchu nezostal. Nemuselo to tak byť, pretože majú slobodnú vôľu, avšak keď majú Ego zrastené so Šedými entitami Satana, tak slobodná vôľa zostáva len teóriou a potom to tak aj dopadne.
Toto isté sa deje aj teraz, pretože minulosť sa opakuje, karmické skutky sa prejavujú v pohnútkach elitárnych vládcov sveta, ktorí nasledujú pohnútky bohov a Šedých démonických entít, kvákajúcich z podsvetia do napojených myslí aj teraz tie isté minulé podnety, ktoré spôsobili zrútenie Babylónskej veže. Darmo sa mnohí čudujú, prečo sú tí západní predstavitelia takí hlúpi a (seba)deštruktívni. Pravdou je, že oni sú predmetom svojej karmy a znovu ju chcú zopakovať. Mnohí ľudia to síce už čiastočne vnímajú, ale mnohí iní tomu nechcú plne uveriť a stále si ich volia za svojich predstaviteľov a to je veľký problém. Pokiaľ sa ľudstvo nezobudí, aspoň kritická časť, tak sa ten proces udeje a minulosť sa zopakuje. Globálna Veža sa zrúti a bude.
Masy ľudí sa však zobudiť nemôžu, pretože sú to mnohonásobne naklonované ľudské duše oprostené od Ducha. Ich vedomie je obsadené Umelým Duchom, ktorý je výmyslom Matrixu, za ktorým stoja najmä mentálne entity Šedých, matrixový mozog umelej inteligencie, ktorý však tiež nasleduje univerzálne princípy, spôsobom jemu vlastným. Ak by niekto vzal masám ľudí ich Umelého Ducha, čo by v nich zostalo? Nič, len prázdny priestor Márnosti, niečo ako firmware, továrenský systém bez oparačného systému, základný inštinkt zombie a tým je “žrať”. Niečo v tom zmysle.
Problémom je, že veľká vojna a jej protagonisti so sebou chcú zobrať (takmer) všetkých ostatných, to znamená aj tých, ktorí majú Ducha a prebúdzajú sa zo zlého sna. Zrejme ich veľa nebude, ale tieto veci sú záhadné a skryté, Veľký Duch svoje zámery navonok veľmi neukazuje a komunikuje skôr v prirovnaniach, symbolike a mysterióznym našepkávaním. Sú však bytosti/entity z vyšších dimenzií, ktoré niečo z nich vedia konkretizovať, aj keď tiež spôsobom im vlastným.
Táto Veža sa rúca zhora, teda z vyššieho stanovišťa, z vyššej moci, ktorá sa pokrivene odráža cez nižšiu moc. Všetko sa to odráža zhora nadol, cez pokrivené zrkadlá skrútených mentálnych vzorov. Nižšia moc prejavuje vyššiu moc nepravdivo, zakalene a tak, aby si naplnila aj svoje vlastné zámery Ega. Nadmerné Ego ľudí aj bohov sa prejavuje tak, že je tu množstvo užitočných idiotov, ktorí pomáhajú nižšej moci bohov a Šedých entít Satana, z titulu svojho Ega.
Iná Veža môže byť podobenstvom ako Veľká Mešita v Samare, ale tá má iný význam, pretože na nej stúpame po točitom schodisku, ktoré je umiestnené na jej vonkajšom obvode a tak máme možnosť dobre sa okolo seba poobzerať. Je metaforou vedomého poznávacieho procesu, ktorý tiež vedie dušu nahor do nebies. Toto však nie je Veža Osudu, ale Veža Poznania.
V starších sadách tarotových kariet bola Veža nazývaná „La maison de Dieu“ (Dom Boží). Nebolo tiež telo označované za chrám duše? To božské, čo je v nás ukryté, potrebuje pozemský príbytok; potrebuje telo a Ego, aby sa malo do čoho inkarnovať. Preto vidíme z Veže padať dole dve postavy, nie len jednu. Padne Ego a padne aj telo. Kde sa obydlie stane väzením, kde sa služobníci hrajú na pánov, tam udrie blesk a obe padajúce postavy sa zrútia na pôdu činov svojich postojov a skutkov. Blesk je tiež prejavom svetla.
Veža symbolizuje Ego a nadmerná urbanizácia, ktorá počas histórie ľudstva vyústila do mnohých veží, symbolizuje prerastenie Ega jednotlivcov do všetkých oblastí života a spoločnosti. Celé bytie človeka, vonkajšie aj vnútorné, je prerastené Egom. Ega sa potom niektorí snažia rôznymi technikami zbaviť, chcú sa umelo “polepšiť”, to však nie je možné, pretože to je tiež len Ego, ktoré sa o to snaží, namiesto spoznávania svojho Tieňa. Upierajú svoj zrak na sebaklam a spirituálne oslavujú samých seba: oboje je doménou toho istého Diabla, ktorý má svojich ľudských, astrálnych aj mentálnych nohsledov všade.
Veža je symbolom ambícií, ktoré sú postavené na chybných predpokladoch, že Ego je na piedestále. Nie je. Ego je síce potrebné, ale je len nástrojom určujúcim identitu duše v prostredí Matrixu. Dobré je si ho uvedomovať, ale zničiť ho, alebo ho dokonca zabiť, nie je primerané, pretože to by malo za následok zjednotenie duše do masy prvotného prachu “Jednoty”. Nadmerné a slaninou Satana prerastené Ego je škodlivé, pretože spôsobuje všetky tie negatívne javy, ktorými sme svedkami nielen na fyzickej úrovni, ale aj na vyšších úrovniach. Bytosti z vyšších úrovní majú tiež Ego a pokiaľ ho nemajú zvládnuté, tak podliehajú zámerom Diabla, agenta Satana. Zničenie Veže sa musí uskutočniť, aby sa vyčistili staré spôsoby a privítalo sa niečo nové. Jej odhalenia môžu prísť v záblesku pravdy, alebo inšpirácie. Slanina Satana je SS, je to zakonzervovaná energia Duše, ktorú dostala pri svojom zrodení do tohoto Poznávacieho a Vývojového Cyklu. Bola určená na to, aby Duša vtelená do človeka mohla uplatňovať svoje danosti a talenty takým poznávacím procesom, ktorý vedie k evolúcii duše, aby sa po malých krokoch mohla približovať ku Pánovi Duchov (prvotný duálny ON). Bola určená na to, aby zvelaďovala „Dom Boží“ duše a nie na to, aby kŕmila svoje Ego márnosťami pocitových energií hmoty.
Veža padá, pretože bola postavená na ideológii Diabla, aby poprela vzťah s ON, zraniteľnosť Ega a spätnú väzbu karmy. Základy ideológií Diabla sú lži a manipulatívne polopravdy a tie sa zrútia do seba, pod náporom odhalenej Pravdy.
Iste, tento proces sa nakoniec môže javiť ako silný symbol chaosu, ktorý predchádza transformácii a sebaobjavovaniu. Môže odhaliť svoj hlbší význam katalyzátora osobného rastu. Keď do veže udrie blesk a postavy sa zrútia, mýtus a archetyp sa prepletajú a pozývajú jednotlivcov, aby prijali chaos a prevrat, ktorý ich ženie do ríše, kde je možná hlboká transformácia v zmysle jej protikladných aspektov. Tak ako človek-hrdina čelí skúškam a spoznáva svoj Tieň, tak ako zostupuje do ríše svojho podvedomia, tak aj jeho rúcajúca sa osobná Veža ho láka, aby sa vydal na cestu dovnútra svojho Ja a objavil, čo v ňom vlastne má. To, čo tam bolo skryté, umlčané a zastreté závojom hypnotického bludu, to sa pretaví do dobrodružstva bytia samým sebou, konfrontácie s vlastným Tieňom a možnosťou vyjsť z neho transformovaný. Toto sa udeje v každom prípade, avšak v svetle protikladných princípov Univerza.
Keď si karmickú situáciu vo vnútri nášho podvedomia neuvedomíme do svojho vedomia, tak sa prejaví navonok a stane sa Osudom. Predstava rúcajúcej sa vlastnej Veže Osudu môže iniciovať proces otvorenia sa Poznaniu a riešenia situácie autonómnym spôsobom, bez čakania na transformačný proces vonkajšími prostriedkami. Nechať sa zhodiť zo symbolickej veže je ťažké a nepríjemné, ale zostať v horiacej budove môže byť psychologicky ešte smrteľnejšie. Konečným požehnaním cesty Poznania je sebarealizácia a integrácia do stavu bytia, ktorý presahuje Ego a zahŕňa hlbšie pochopenie vzájomného prepojenia s vyšším princípom svojho Ja. Veža so svojím násilným prevratom poskytuje impulz pre túto transformačnú cestu. Potenciálom zrútenia Veže Osudu je teda osobné osvietenie, prostredníctvom skúšok a súžení nakoniec vyúsťuje do objavenia elixíru transformácie.
Je to katalyzátor deštrukcie starých štruktúr a blokád, cez konfrontáciu s osobnými a kolektívnymi tieňmi nás vyzýva, aby sme sa vyrovnali s tými aspektmi seba samých, ktoré boli potlačené, alebo ignorované a ktoré bránia osobnému rastu.
Ego samo seba nevidí a nemôže sa vidieť. Preto nastúpia nahnevané sily Neba, ktoré zakričia “Počúvajte ma!” a bleskom zaútočia na stavbu Ega. Odstrelia mu korunu a zatrasú základmi, ktoré boli postavené na ideologii Diabla. Vežou Osudu je tiež demonštrované bytostné karmické učenie. Požiadavka znie: spoznaj a tým osloboď a uvoľni svoje Tiene, ktoré si priviedol na tento svet. Kto je toho schopný, ten porozumie svojej karme a aj sám sebe. Kto tak sám od seba neurobí, s tým sa jeho karma skôr či neskôr poráta. Veža vo svojej katastrofickej obraznosti odráža tento zostup do priepasti a to je kľúčový prvok v transformačnej ceste. Zostup do nevedomia znamená postaviť sa svojim najhlbším obavám a výzvam. Je to nevyhnutná súčasť osobného rastu, je to hlboké stretnutie so skrytými aspektmi psychiky, s ktorými treba počítať, aby sme dosiahli transformáciu.