Účelom pokušenia je oprorokovať poznanie, že najdôležitejší je ON a nie trblietavé nič Márnosti. ON Miesta a najmä hmotný svet sú plné pokušení; ON to tak oprorokoval a jeho Tvoriví Anjeli pôsobili svojim inšpiratívnym vplyvom na Mnohých tak, že Svet ON sa stal rajskou záhradou, či obrovským obchodným domom, kde je všetko zadarmo. Po mnohých márnostných podliehaniach pokušeniam to však prestáva byť zadarmo a platí sa za to.
ON je dobrý a všetko dáva iným ON, pretože k nim má nejaký vzťah. Sú to jeho ON, ktorým dal kúsok seba samého, slobodnú vôľu a svoju chuť žiť a vôľu poznávať. Keď vás Niekto, kto má k vám nejaký vzťah obdaruje a aj keď ten Niekto neprejavuje žiadny konkrétny priamy úmysel, že za to niečo chce, normálne by bolo prejaviť mu nejakým spôsobom vďačnosť, odplatiť sa mu za jeho počin. Obdarovanie a spätný prejav vďačnosti je ako verbálna komunikácia, v ktorej netreba slov a každý normálny človek by jej hneď rozumel; aj medzi neznámymi ľuďmi hovoriacimi rôznymi jazykmi by sa hneď nadviazal určitý vzťah, ktorý by mohol byť základom pre budúce dlhotrvajúce priateľstvo.
A teraz si predstavte, že ste v koži toho, ktorý obdarováva v dobrej vôli jemu blízkeho človeka; a ten dar vezme a neprejaví mu žiadnu vďaku. Dáte mu znovu, a znovu nič. Znovu mu dáte, možno mu dáte viac a dotyčný ten dar zneužije na nekalé účely; možno aj proti vám. A znovu, a viac, až si začne sám brať; a znovu a ešte viac. A ten dotyčný pod vplyvom toľkých darov spuchne, stane sa z neho namyslený boháč, márnotratný despota, alebo veľkohubý tyran, ktorý si pod záplavou darov myslí, že nad neho niet a na toho, vďaka komu k tomu všetkému prišiel, si ani nespomenie a ešte sa bude tyranským spôsobom domáhať ďalších darov, ktoré potom už nie sú darmi, ale lúpežnou korisťou.
Takých príkladov je v živote veľa; rodičia do nekonečna financujú svoje deti a potom sa im nedostane naspäť primeranej odozvy; iným príkladom sú partnerské, mecenášske, alebo filantropické vzťahy. Keď mám k niekomu pozitívny vzťah a všetko možné učiním, aby sa mal dobre, všemožne ho podporujem a dávam mu to, čo potrebuje a chce; a ten tie dary začne brať ako samozrejmosť, či dokonca ako povinnosť; možno začne neskôr svojho darcu terorizovať, aby ho znovu obdaroval. Asi by som bol mierne povedané nespokojný, potom roztrpčený a neskôr by som k nemu nadobudol odpor a dešpekt.
Dar nie je ani tak o samotnom darovanom predmete, alebo službe, obdarovanie je aj o snahe nadviazať dialóg, upevniť vzťah, ide o prejav náklonnosti. Ide aj o vývoj obdarovaného človeka, pretože správny dar môže rozvinúť tvorivé myslenie, obrazotvornosť a môže zmeniť aj smerovanie jeho života. Záleží aj na úmysle darcu, aj na postoji, ktorý obdarovaný k daru zaujme. Ide aj o dobrý pocit darcu, ale ten vznikne len vtedy, keď je jeho dar prijatý s opätovaním postojov, s akými bol darovaný. Ide aj o vzťah, pretože obdarovať niekoho nezúčastneného je iné, ako obdarovať svoje deti, či partnera. Ak obdarovaný prijal dar s postojom ignorácie, samozrejmosti, alebo s pohŕdaním a ak navyše ten dar použije naprotiveň, či na škodu darcu; tak pochopiteľne reakciou darcu bude prinajmenšom nevôľa. Iná reakcia by asi nebola celkom normálna.
Aj niektoré pokušenia sú do určitej miery darmi ON, ktorými ON zisťuje, čo kto uprednostňuje. Ak by duše nikdy žiadnym pokušeniam nepodľahli, asi by nezískali možnosť spoznať, čo je pre nich dôležité a čo nie. Je tu však istá neviditeľná hranica, pretože keď niekto príliš podlieha pokušeniam, možno ho posadne Márnostný Duch Mamonu, predmety pokušenia sa stanú pre neho bohom a môže sa stať, že darca ON upadne do zabudnutia.
Pokušenie je podobné rybolovu. Kŕmenie rýb je normálnym dejom života, príroda ich kŕmi a zabezpečuje im prirodzenú stravu. Ale ak chce rybár uloviť rybu, tak na háčik pripevní niečo mimoriadne lákavé a to je návnada. Ryba je v pokušení návnadu ochutnať, alebo ju chce rovno celú zjesť, pretože sa jej možno prirodzená strava zunovala. Ak tomuto pokušeniu podľahne, tak sa vystavuje riziku, že sa na háčik chytí. Keď je ryba múdra, tak sa návnadám vyhne a dá prednosť prirodzenej strave, ktorú si nazbiera vo vode. Alebo je skúsená a z návnady len opatrne kúsok ochutná a potom ju nechá tak. Alebo na návnadu skočí a celú ju chce prehltnúť, tým sa vystavuje riziku, že skončí na pekáči. Ak odoláva, tak Rybár použije rafinovanejšie udice a pokúša ryby stále voňavejšími návnadami, až pokiaľ nebude úspešný a nejakú nechytí. Možno to je taký rybár, ktorý rybu chytí a potom ju pustí a niekedy v budúcnosti ju bude loviť znovu, aby zistil, či sa ryba poučila. Keď sa ryba poučí, tak ju rybár prestane loviť; a to je napokon logické, pretože nie je koho uloviť, lebo ryba sa už poučila a návnadu ignoruje. Ale sú aj takí rybári, ktorí chcú rybu chytiť za každú cenu a na úkor jej života sa ňou chcú nakŕmiť. Do vody napustia halucinogénny preparát, ktorý ryby omámi, aj tie poučené si pomýlia návnadu s normálnou stravou; a potom ešte tí rybári budú tvrdiť, že je to problém ryby, že sa nemala nechať omámiť a potom chytiť.
Ak sa tak stane, kto je zodpovedný za tento následok? Je to rybár, alebo ryba? Alebo obaja? Zodpovední sú za to zrejme podľa okolností nejakým podielom obidvaja; rybár – diabol (zákerný) pokušiteľ, aj ryba, ktorá predstavuje ľudskú dušu, človeka.
Ak niekto podľahne pokušeniu, tak sa do nejakej miery oprostí od ON, pretože uprednostnil Márnosť a to je protiklad ON. Vstupuje do rizika, že mu márnostný rybár oprostí životnú ON Milosť. Tým mu znemožní naplniť jeho pôvodný zmysel a tým je spoznanie všetkého, čo je vo svete ON pomomovateľné pre ON; a to Márnosť rozhodne nie je.
Opakom pokušenia je oponovanie pokušeniu; je to sila, ktorá nás od pokušenia vzďaľuje, je to aj poznanie získané nepriamo, čiže nie na vlastnej koži. Alebo je to kombinácia uvedeného. Vyhnúť sa násobnému opakovanému podľahnutiu pokušeniu napomáha napomínanie, ktorým ON dáva najavo, že prílišné podliehanie lákadlám je naprotiveň ON. Napomínanie ON môže mať podobu intuitívneho pocitu, alebo snového deja. Ak snovým upozorneniam ON Pomocníci nerozumejú, alebo im rozumejú a opovrhnú nimi, tak sa milostné poznávacie napomínanie môže meniť na márnostné.
Napomínanie za oprosťovanie ON je márnostné, keď nemá konca kraja, keď nevedie k poznaniu, ktorým by si ľudská duša uvedomila, že sa to nemá robiť, lebo to má nepríjemné následky; ale aj preto, lebo intuitívny odkaz prvotnej duše kdesi vo vnútri by mal dávať najavo, čo ON (Momo) uprednostňuje a pokiaľ. Odkaz márnostného napomínania je nejasný, prichádza z veľkým časovým odstupom, alebo je Napomínanie prevrátené a stane sa z neho Nutkanie. Z nepríjemného pocitu za závadné konanie sa stane príjemný pocit, ktorý bude podporovať opakovanie závadných konaní.
Pokiaľ však po nejakých podľahnutiach pokušeniu človek dospeje k poznaniu, že Márnosť na ktorú sa nechal nalákať nie je proponovaná strana (jeho) ON, tak ON po nejakom napomínaní prestane márnostne napomínať.
Ostrovtip napomínania spočíva v tom, že jeho spôsob a metódy sa menia podľa dlhodobejších monotónnych postojov Vyvolených a Spravodlivých. Ak napomínanie nie je človekom vypočuté, tak sa dostáva stále nižšie a nižšie, až sa môže približovať do hlbín pekelnej Márnosti.
Takýto je univerzálny princíp o napomínaní, je vždy mienené Dobrom, ktoré sa môže subjektívne prejavovať ako Dobro oprostené od Dobra a teda Zlom. Ak ľudia nevypočujú napomínanie, tak sa oprosťujú od ON a vydávajú sa napospas Márnosti.
Všetko utrpenie, fyzické aj psychické bolesti, choroby aj mizéria života, sú spôsobené Márnostným Napomínaním a sú dôkazom toho, že ten človek predtým opakovane nepočúval jemné a mierne Milostné Napomínania a to môže siahať do dávnej neznámej minulosti.
Karmické dlhy, prejavy programov Matrixu a aj márnostné napomínania neberú do úvahy prestávky medzi jednotlivými životmi; keď sa začne nový život, pokračuje sa tam, kde sa v predchádzajúcom skončilo. Ľudia, ktorí mimoriadne trpia, niekedy ukazujú prstom na boha a vinia ho z toho, že je zlý a krutý. Stará múdrosť však hovorí, že ak na niekoho ukazuješ vystretým prstom, tak tri také isté zohnuté prsty ukazujú na teba. To je poznanie, o ktoré ide obzvlášť v tejto dobe, pretože mnohí ON Pomocníci sú odpojení od svojho Ducha a stratili mapu návratu do svojej pravej domoviny.