“Ja mám útočiť na milostných ON, na Vyvolených, ktorí majú milostnú energiu, pretože tí ostatní sú už priamo pod opakom ON, tým už nič nepomôže, pretože sú odsúdení do Pekla.” — boh Enlil
Dôkazy o Zle pôsobiacom mimo ľudskej duše sú uložené priamo v citátoch bohov. Bohovia a ich satanské mentálne entity tvoria spoločné vedomie zdieľané s ľuďmi, ktorí sú ich zástupcami, voličmi, alebo apatickými prizeračmi sa ku Zlu. Bohovia, démoni aj Mentáli, ktorí nadobudli určité vedomie, uprednostňujú Zlo a majú na jeho existencii a ďalšom pôsobení podiel viny. Je to na polovicu. Za polovicu Zla môžu ľudia a za druhú polovicu môžu iní ľudia a to sú bohovia spolu s ich výbežkami/chápadlami – mentálnymi entitami.
Ľudia hľadia na Zlo, ako sa rozširuje na Zemi ako pliaga a nielenže (mnohí) s tým nerobia nič navonok, nijako proti tomu neprotestujú, ale najmä proti tomu nerobia nič vnútorne. Vnútorné poznanie je prvoradé, je to boj Dobra a Zla vo vnútri ľudskej duše. Súčasťou poznania pravdy je aj Zlo pôsobiace mimo človeka.
Zlo čaká vonku pred dverami a často sa tvári ako nápomocné dobro, ale aj ako rozžiarená láska. Diabol v koži Enlil-a, aj ostatných bohov Anunnaki, je skrytý aj pod ľudskými tvárami. Urputne sa snaží duše, ktoré mu chcú uniknúť, spútať a zobrať si ich so sebou. Chce všetky pozemské duše, vinné aj nevinné, ktoré sa s ním čo i len trochu zaplietli. Diabol vás chce dostať a to za každú cenu. Ide mu doslova o krk. Spraví pre to všetko a je mimoriadne zákerný a vynaliezavý; v dnešnej dobe čerpá aj z toho, čo vykonal za mnohé tisícročia svojho pôsobenia.
Na Diabla sa však vôbec nie je vhodné vyhovárať. Je totiž obľúbeným športom ľudí hľadať vinu a príčiny svojho stavu niekde inde a nie v sebe samom. To, čo je mimo nás môžeme pozorovať a poznávať, ale nemôžeme to priamo kontrolovať. Náš priamy vplyv na veci vonkajšie je malý. Naopak, náš vplyv na veci vnútorné je značný, avšak ten vplyv neprichádza sám od seba, zaklínaním, afirmáciami, vizualizáciami, kvantovaním a neviem čím ešte, ale prichádza po trpezlivom sebapoznávaní.
Ni, bohovia a Mentáli chcú všetko, čo by mohlo potenciálne viesť ku porážke Zla a ku víťazstvu Dobra, prekaziť. Pamätajme však na to, že Dobro a Zlo sú relatívne pojmy.
“Nikto tam nemá mať nič na ON, obzvlášť nie Ni” — Ningal a Plejádsky ON
Toto je citát boha Ningal-a. Presnejšie povedané, patrí mu len prvá polovica citátu. Druhú polovicu do citátu Ningala doplnil Plejádsky ON. Stal sa tak z toho ich spoločný citát, primárne však patrí tomu, kto ho ukončil a vniesol doňho energiu svojho zámeru. Ningal mu prihral na smeč a Plejádsky ON to uzavrel. Anunnaki toľko dopĺňali druhú polovicu do citátov niekoho iného, aby tým citát prekrútili vo svoj prospech, že sa im to teraz vracia naspäť. Ich vlastné zákernosti sa k nim otočkou obracajú ako karmický bumerang. Citát znamená, že nikto z ľudí by sa podľa nich (na Zemi) nemal mať dobre, v akomkoľvek zmysle. Plejádsky ON do toho doplnil, že obzvlášť Ni by sa nemali mať dobre. Pod menom Ni myslel bohov, mentálov a v zmysle zamerania citátu najmä ľudí, v ktorých vedomí sídlia. Tí by sa nemali mať dobre, pretože Zlo činia a tak by sa celkom logicky mali mať Zle. Mali by byť spravodlivo postihnutí následkami svojich skutkov.
V čom a v kom spočíva Zlo?
Vnútorné a vonkajšie Zlo sú vzájomne prepojené. U niektorých ľudí ich prepojenie spočíva len v tenkej vlásočnici, ktorá po určitej mentálnej námahe v poznávaní prepojeného Zla, môže byť pretrhnutá. Pretrhnutím prepojenia príde ku oddeleniu vonkajšieho Zla, ktoré zabraňuje vnútornému Zlu, aby bolo odhalené. Predtým však vonkajšie Zlo musí byť spoznané, súčasne s vnútorným Zlom, ktoré ho k sebe priťahuje.
Vnútorné Zlo spočíva v apatii, lenivosti, predstieraní, neochote spoznávať pravdu o vnútornom a vonkajšom Zle. Spočíva v zvolení si vonkajšieho Zla za svojho pána. Keď si niekto zvolí vonkajšie Zlo v podobe iných ľudí, bytostí, alebo vonkajších síl pôsobiacich na jeho vnútro, tak má vo vnútri tiež Zlo.
Vnútorné Zlo nemusí mať len podobu nenávisti, hnevu a násilia. Môže sa skrývať aj za ľúbivé slová, radostnú tvár opitého láskou, môže byť schované za apatiu, povrchnosť, ničnerobenie, neaktivitu, zastieranie… z pohľadu spoznávania Pravdy. Sú to atribúty opaku ON a teda sú to atribúty Zla. Vnútorného Zla. Vnútorné Zlo v človeku si odmietaním pravdy volí vonkajšie Zlo za svojho pána. Človek/duša v tomto procese nie je mimo, je v tom súčinný a je zodpovedný za svoje rozhodnutia. Vonkajšie Zlo si volí nepriamo aj tým, že odmieta spoznať pravdu. Odmietanie pravdy je jeho postojom ku pravde, je to uprednostňovanie nepravdy a tak potom nepravdu aj dostane a ďalej ju rozširuje, namiesto toho, aby rozširoval pravdu. Nepravda je faloš a Zlo a to sa prejavuje aj v podobe ľúbivých slov a šťastných úsmevov opojeného ilúziou klamstva. Diabol nám hraje a vyspevuje do tanca nad naším vlastným hrobom. Pre niekoho, kto to sleduje, takíto ľudia predstavujú vonkajšie Zlo, pretože tí vonkajšie Zlo zastierajú a krivia jeho obraz, aby vyzeralo ako Dobro. Nešíria Pravdu, pretože ju odmietli a ani ju nemajú vo svojom Ja. Zhypnotizovaní falošnou tvárou povrchného šťastia sa obrátili chrbtom ku realite, ktorá so šťastím nemá nič spoločné a potom nás ich vedomie zahmlené hypnotickou ilúziou a nečinnosťou vedie ku záhube.
Veríme tomu, čomu chceme veriť. To, čomu chceme veriť, je podporované mentálnymi entitami a programami zvonka. Entity a ich tvorcovia sú vonkajším Zlom, napratávajú a natláčajú svoje Zlo do vedomia nasilu, jemným masírovaním, neustále, alebo nárazovo. Kto v ľudskom Ja v skutočnosti chce niečomu veriť? Je to Ego, je to diabolská entita, ktorá sa zvonka prichytila prísavkami na ľudskú dušu. Inak nie je žiaden dôvod na to, aby bol človek nútený niečomu veriť. Viera je len súbor nízkych presvedčení, čiastkových formulácií a vzorcov vytrhnutých z kontextu, ktoré človek prijal za svoje, pretože to bolo preňho výhodné. Bolo to preňho príjemné, pretože pekne zabalená lož bola preňho príjemnejšia, ako škaredá pravda. Keď sa človeku nechce niečo spracovať a premýšľať o nepríjemnej pravde, tak sa doňho ľahko uchytí lož v podobe vonkajšieho Zla. Vnútorné a vonkajšie Zlo potom splynú a stanú sa jedným a tým istým. Sú prepojené pupočnou šnúrou a človek-matka, potom vyživuje svojou energiou svoje dieťa-Zlo, ktoré neskôr začne žiť svojim vlastným životom. Čiastočne sa oddelí, aby mohlo pôsobiť aj na iných; podobne ako ľudské dieťa, ktoré po celý svoj život zostáva dieťaťom svojej matky, ale pôsobí samostatne aj na iných. Je to dobrá matka, ktorá živí vonkajšie Zlo, aby mohlo rásť, rozširovať sa, terorizovať iných a snažiť sa na nich pripojiť? Z pohľadu Zla to dobrá matka je, pretože Zlo živí. Jej dieťa-Zlo ju napokon zožerie. Všetku energiu jej vezme, pretože mu ju sama dala. Z pohľadu Dobra to dobrá matka nie je. Ľudia Zlo živia a nechajú sa ním klamať a hypnotizovať. Nič proti nemu nerobia, navonok a ani dovnútra a potom sa budú so smútkom a nahnevane čudovať, keď nad nimi zažiari atómový hríb a zmetie ich do nenávratna.
Budú bedákať „čo sme komu urobili, čím sme si to zaslúžili, panebože prečo?“ No preto. Aj takéto sú následky príčín, ktoré sú tiež následkami svojich príčin. Ako dole, tak aj hore; ako hore, tak aj dole. Zákonitosti platia: vnútorné ovplyvňuje vonkajšie a naopak, vonkajšie ovplyvňuje vnútorné. Kto je za prítomné Zlo zodpovedný? Vy. My. My všetci máme na tom svoj každý podiel, vrátane tých, ktorí tu síce nie sú viditeľní, ale sú tu prítomní inou formou.